1) Referendum nič nezmení
Najčastejším argumentom proti referendu je poukazovanie na jeho domnelú zbytočnosť. Nie je však pravdou, že by sa ním nič nezmenilo. Prvou a druhou otázkou by sa predovšetkým posilnil súčasný právny stav, keďže podľa článku 99 ods. 1 ústavy nebude môcť parlament celé tri roky nijakým spôsobom výsledok úspešného referenda zmeniť ani zrušiť. V prípade prvej otázky by navyše došlo k spresneniu definície manželstva ako zväzku „medzi jedným mužom a jednou ženou“, nakoľko v súčasnosti je definované ako zväzok „medzi mužom a ženou“ (bez čísloviek).
Tretia otázka ľuďom práva dokonca pridáva. Ak by ju občania odhlasovali, školy by nemohli nútiť k účasti detí na kontroverznom vyučovaní sexuálnej výchovy alebo eutanázie. Takéto právo dnes v právnom poriadku nemáme.
Najpodstatnejším dôsledkom referenda je však zmena zmýšľania politikov, a to tak slovenských, ako aj európskych. Keď uvidia, že veľká masa voličov súhlasí s otázkami referenda, nedovolia si prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s nimi. Podobne, ak by sa ukázalo, že požiadavky referenda sú v rozpore s vôľou značného množstva ľudí, môžeme minimálne očakávať prijatie registrovaných partnerstiev.
2) Referendum nie je záväzné
Zástancovia tohto názoru sa zvyknú odvolávať na rozhodnutie ústavného súdu z roku 1997, to sa však zaoberalo možnosťou zmeny ústavy prostredníctvom referenda.
Podľa článku 2 ods. 1 ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Právne účinky referenda sú potom uvedené v druhom oddiele piatej hlavy vymedzujúcej zákonodarnú moc. Článok 98 ods. 2 uvádza: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“ Existuje viacero názorov, čo pod týmto ustanovením treba rozumieť, ale jasnú a definitívnu odpoveď dáva nedávne rozhodnutie ústavného súdu, kde sa v bode 84 uvádza: „návrh prijatý v referende vyhlási národná rada ako zákon, čím sa text referendovej otázky pretavený do konštatačnej formulácie zodpovedajúcej prijatej odpovedi na položenú otázku stane súčasťou systému všeobecne záväzných právnych noriem“. Výsledok referenda je teda potrebné považovať za všeobecne záväzný a nie je pravdou, že by bol iba príkazom pre Národnú radu.
3) Referendum je rozhodovaním väčšiny o menšine
Hlasovanie sa často zvykne zužovať na otázku definície manželstva a adopcií detí homosexuálmi, z čoho mnohí usudzujú, že je nasmerované proti tzv. „LGBTI ľuďom“, ktorí skutočne tvoria v spoločnosti menšinu. Zabúda sa však na dve podstatné veci.
Po prvé, že je tu aj tretia otázka, ktorá naopak slobodu pred nútenou indoktrináciou posilňuje, pričom žiadne práva nikomu neberie, ale ich, naopak, rozširuje. Netýka sa žiadnej „sexuálnej menšiny“, ale všetkých školopovinných detí na Slovensku. Aj keď tieto z matematického hľadiska menšinou sú, keď vezmeme do úvahy ich rodičov, ktorých záujem je do veľkej miery totožný so záujmom ich detí, menšinou byť prestávajú.
Po druhé, otázka o osvojení je odporcami považovaná za hlasovanie o homosexuáloch, no úplne sa prehliada záujem dieťaťa. Pritom si mnoho ľudí neuvedomuje, že to môže byť aj ich dieťa, ktoré bude zaradené v poradovníku na osvojenie. Stačí jedna dopravná nehoda alebo iná tragická udalosť, pri ktorej zahynú všetci dospelí členovia rodiny. A títo ľudia právom chcú pre svoje deti zabezpečiť mamu a otca, nie dve mamy alebo dvoch otcov. Teda rovnako nejde primárne o hlasovanie o menšine, aj keď určitá menšina môže jeho dôsledok pociťovať. Druhá otázka sa týka všetkých neplnoletých detí na Slovensku a tiež ich rodičov, z ktorých mnohí majú záujem na tom, aby pre svoje deti zamedzili čo i len teoretickú možnosť, že v prípade ich smrti alebo inej nepredvídateľnej udalosti, by boli zverené do výchovy páru osôb rovnakého pohlavia.
Okrem toho, argumentácia odporcov je často protichodná. Kým pri tretej otázke prehnane zdôrazňujú právo detí na vzdelanie (o ktorého realizácii aj dnes rozhodujú v prevažnej miere rodičia), druhú redukujú výlučne na právo dospelých osvojiť si dieťa no prehliadajú právo dieťaťa na mamu a otca.
Tiež nemožno tvrdiť, že by referendum niekoho diskriminovalo. V demokratickej spoločnosti je nositeľom práv a slobôd jednotlivec. Podľa slovenského právneho poriadku má každý, tak heterosexuál, ako aj homosexuál, rovnaké práva vrátane práva uzavrieť manželstvo a uchádzať sa o osvojenie. Sexuálne preferencie sa pri vstupe do manželstva neskúmajú. Referendum sa jedine snaží zabrániť tomu, aby sa manželstvo redefinovalo. V čase prijímania zásadných ľudskoprávnych dokumentov neboli v chápaní manželstva ako zväzku muža a ženy prakticky žiadne spory. A dnes, keď sa ozývajú hlasy za zmenu jeho definície, spor nie je primárne o homosexualite, pretože ani samotní homosexuáli sa na definícii manželstva nezhodnú. Súčasná diskusia je predovšetkým o význame manželstva. Ozývajú sa dokonca kritici, ktorí v manželstve vidia skôr škodlivú inštitúciu a myslia si, že by nemalo vôbec existovať. Preto najmä v súčasnej dobe, keď silnejú snahy o legalizáciu napríklad skupinových zväzkov, sa ukazuje ako nanajvýš potrebné manželstvo jasne zadefinovať.
4) Referendum je aktivitou katolíckej cirkvi a presadzuje jej náuku
Aj keď Katolícka cirkev (podobne ako mnohé ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti – napríklad Evanjelická či Pravoslávna) v určitej miere podporuje aktivity Aliancie za rodinu, referendum nie je jej aktivitou, ani nepresadzuje jej náuku dôsledne. Referendum iniciovalo občianske združenie, ktorého jeden z troch hovorcov nie je katolík. Okrem toho ho podporuje množstvo organizácií a jednotlivcov, ktoré sú buď priamo sekulárne (napríklad tu, tu alebo tu), alebo minimálne nie katolícke. Ak by sa referendum snažilo presadiť náuku katolíckej cirkvi v oblasti manželstva, v prvom rade by išlo proti rozvodom. Túto otázku však nijakým spôsobom nerieši.
Je pravdou, že témy referenda sa v mnohom prekrývajú s učením cirkvi. Podobne sa tak prekrýva aj veľká časť slovenského právneho poriadku, ktorý obsahuje napríklad zákaz vrážd, pohlavného zneužívania alebo kradnutia. Dôvodom je všeobecnosť učenia cirkvi, ktoré do veľkej miery akceptujú aj neveriaci.
5) Referendum znižuje šancu detí v detských domovoch na získanie rodiny
Mýtus o tisíckach detí v detských domovoch čakajúcich na osvojenie homosexuálnym párom dostatočne objasňuje tento článok. Záujemcov o osvojenie je dosť, problém je, že niektoré deti sú prakticky neosvojiteľné – či už z dôvodu veku, etnického pôvodu alebo zdravotného stavu. Neexistuje však žiadna relevantná štatistika dokazujúca vyšší záujem párov rovnakého pohlavia o takéto deti. Uzákonenie osvojenia pármi rovnakého pohlavia by teda v skutočnosti znevýhodnilo páry muža a ženy, pretože na základe princípu nediskriminácie by sa mužsko-ženské páry nesmeli uprednostňovať. Ťažko však predpokladať, že by to zostalo len pri osvojení. Veľmi pravdepodobne by sa snahy sústredili na umožnenie umelého oplodnenia a náhradného materstva, čo by viedlo k nakladaniu s deťmi ako s tovarom.
Autorom je Andrej Ralbovský
