Tá otázka znie: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
V tretej otázke sa rozhoduje o tom, čo školy, teda verejné inštitúcie, nemôžu. Jej cieľom je obmedziť štátnu moc v prospech väčšej slobody občana. Toto obmedzenie však nie je bez limitov a neruší sa ním napríklad povinná školská dochádzka. Rovnako sa touto otázkou neruší sexuálna výchova ani sa ňou nezasahuje do vzdelávacích programov. Rodičia a plnoletí študenti dostávajú možnosť rozhodnúť sa, či chcú absolvovať vyučovanie v oblasti sexuálneho správania a eutanázie alebo nie.
Táto otázka sa týka slobody myslenia a slobody svedomia. Sloboda myslenia je demokratických krajinách absolútna. Môžete si myslieť čokoľvek a nikto vás pre to nesmie prenasledovať. Mnohé krajiny tiež rešpektujú slobodu svedomia, a to najmä vo forme výhrady vo svedomí. Človek nemôže byť nútený do niečoho, čo považuje za nesprávne. Prirodzene, táto sloboda má svoje limity, vzhľadom na práva druhých, verejný poriadok, či spoločné dobro. Určite však pod ňu môžeme zahrnúť slobodu nenechať si vnucovať cudzí pohľad na svet.
Sexuálne správanie zahŕňa najintímnejšiu sféru každej osoby. V demokratickom zriadení platí, že každý človek sa rozhoduje pre sexuálne správanie slobodne a v súlade so svojim vnútorným presvedčením. To platí tak pre rodičov, ako aj pre ich deti. Rodičia nemajú nad deťmi absolútnu moc, no sú rozhodujúcimi činiteľmi pri výchove. Tak ako rodičia majú rozhodujúci vplyv na to, kde má dieťa bydlisko, akú školu bude navštevovať, čo bude jesť a čo si bude obliekať, majú rozhodujúci vplyv na to, aké presvedčenie si ich dieťa utvorí. Toto je prirodzené a v princípe nie je možné, aby o týchto záležitostiach rozhodovala spoločnosť, teda aspoň pokiaľ nechce byť totalitnou. Čím je dieťa staršie, tým je vplyv rodičov slabší. Poslanie rodičov však nikdy nie je bez zodpovednosti. Aj slovenský právny poriadok uznáva, že pokiaľ má dieťa nevyhovujúce podmienky na život, môže byť zverené do náhradnej starostlivosti. To je hranica slobody rodičov pri výchove deti.
Liberálnym protiargumentom môže byť tvrdenie, že sexuálna výchova má deťom ponúknuť širší rozhľad, než mu sprostredkujú rodičia. Podľa neho by deti mali byť vymanené z neúmerného vplyvu rodičov, ktorý môže obmedzovať ich slobodu. Súhlasím, že niektorí rodičia majú na deti negatívny vplyv. Potom však vyvstáva otázka, či má byť práve škola akousi protiváhou vplyvu rodičov, alebo či im má pri výchove detí, naopak, pomáhať a primerane ju dopĺňať.
Ak by sme sa priklonili k prvej možnosti, bolo by potrebné venovať sa aj iným oblastiam života, než len sexuálnej – od spôsobu obliekania až po poučenie o správnom stravovaní. Napríklad ak sú rodičia vegetariáni a vedú k tomuto životnému štýlu aj svoje deti, bolo by, v súlade s takýmto zmýšľaním, od školy vhodné, aby vyzdvihovala výhody konzumácie mäsa, či dávala deťom na hodinách mäso aspoň ovoňať. Veď ako inak si môžu utvoriť názor, keď doma im mäso nikto neponúkne? Skutočne však chceme, aby boli názory detí utvárané školou a nie primárne v rodine? Pokus o takýto systém sme tu už 40 rokov mali a neukázal sa ako vhodné riešenie.
Ak sa vyskytne prípad dysfunkčnej rodiny, je potrebné, aby mu venovalo pozornosť predovšetkým bezprostredné okolie. Ak susedia, či vzdialenejší príbuzní nedokážu pomôcť, je úlohou príslušných orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, aby sa ho ujali a riešili komplexne, nielen v oblasti sexuálneho správania.
Na záver je vhodné predstaviť si ešte jeden prípad. Čo ak by sa atmosféra v spoločnosti natoľko zmenila, že by sa k moci dostala strana, ktorá by zaviedla „antisexuálnu“ výchovu. Tlačili by deťom do hláv, že sex je za akýchkoľvek okolností zlý a čokoľvek s ním spojené by hneď zavrhovali – neúmerne by zveličovali riziká antikoncepcie a strašili deti, že po akomkoľvek styku určite dostanú HIV alebo prinajmenšom otehotnejú. Skutočne by aj vtedy chceli liberálne zmýšľajúci rodičia, aby ich deti absolvovali takýto druh vyučovania?
Domnievam sa preto, že bude najlepšie, keď sa pri školskom vyučovaní v kultúrno-etických témach, medzi ktorými z princípu existuje pluralita, ponechá sloboda a nebude sa žiadnej skupine občanov vnucovať cudzí názor. Jedine tak môže spoločnosť zostať slobodnou.
Autorom je Andrej Ralbovský
[1] http://www.amnesty.sk/referendove-ano-bude-znamenat-obmedzenie-prav-casti-obyvatelstva/
[2] http://www.ta3.com/clanok/1054377/europski-socialisti-referendum-proti-gayom-je-neakceptovatelne.html
[3] http://www.topky.sk/cl/100535/1448299/Liberal-Sulik-to-povedal-na-plne-usta--Manzelstvo-je-len-pre-heterosexualov
