Nikdy sa to nemalo stať! Prečo sanenašiel niekto, kto by tomu zabránil?
Zaspieval si úplne potichu:
„Najkrajšia si, keď si češeš vlasy. Tuším zakryjú tvojštíhly pás, zrkadlo tiež pošepne ti asi, že sa krásnym ženám podobáš.“
Prehltol si horkosť v ústach, oči si mal plné sĺz.Sklonil si sa, moju meravú ruku si vzal do dlaní a premáhal si plač. Tvojdych sa odrážal od mojej tváre.
„O tebe snívam len,“ zašepkal si, „ tak prečoodchádzaš?!“
Povedal si to s takou obrovskou výčitkou. Ani neviem,či si mal na ňu právo. Pobozkal si mi ruku, pohladil líce a asi až terazsi konečne pochopil, že som odišla. Definitívne. Navždy.
Prečo som tieto slová od Teba nepočula už skôr?! Prečo si mlčal?!
Môj pohreb.Nebolo to práve najvhodnejšie miesto ...