Hanka Šprochová
Zabúdanie
.. a možno silenie sa nezabudnúť ..
"Nikto ti nemôže byť viac cudzí ako človek, ktorého si niekedy milovala." (E.M.Remarque) Zoznam autorových rubrík: Filolozovanie, Cudzie slová, (Ne)Denník, Priateľstvo, Nezaradené, suRRealizmus, Súkromné
... keď sa ma boja, bol to fajn pocit, ale teraz už nechcem, aby sa ma niekto bál ...
Na oblohe sa objavilo zopár dlhoočakávaných oblakov plných životodarnej tekutiny. Krajinou ako oslavná pieseň znelo radostné vydýchnutie. Len slnkom rozpálená, vyprahnutá púšť sa zľakla. Rozchvieva sa strachom i túžbou. Jej rozvírené myšlienky sú piesočnou búrkou plnou rozmýšľania ...
Okolo mňa mám všetko v tejto chvíli. V potoku pod nohami vidím zlomky toho, čo bolo a bolo také krásne. Pofukuje jarný vetrík, stromy sa kývu sem a tam. V starom kroví počuť lámať halúzky. V ďalekej blízkosti počuť brechot psov. To všetko naháňa mi strach. Ba aj skoky vrabca po starom vyschnutom lístí. Mám strach hlboko vkorenený v sebe. Utekám k Tebe, no stále som v labyrinte dvoch duší. Ďateľ vytrvalo vyklopkáva. Nik mu však nevraví, či môže vojsť, alebo nie. Vytrvalo klope na kôru stromu : Klop – klop! Klop – klop!
Rómeo stál na balkóne. Každý večer tam zvykol stávať. Teraz si tam priniesol drevený stôl a čalúnenú stoličku. Na stôl položil mobil, vedľa notbooku. Bezdrôtové pripojenie k sieti – vynález vynálezov. Zapnuté ICQ i Skype. Rozhovory on-line na programe každý večer.
Lenže život je napriek všetkým udalostiam, a možno páve kvôli nim, veľmi pekný. Páči sa mi, že žijem. Aspoň teraz. Niekedy mám ale pocit, že dni sú nekonečne dlhé a a ja stojím za sklenenou bariérou a iba pozorujem.