Stmieva sa. Každý má kam ísť. Len jatu sedím a rozmýšľam, prečo som odrazu sama. Prečo si neostal so mnou?Teraz sa chvejem strachom, keď počujem praskajúce lístie v lese. S Tebouto bolo iné. Vedela som, že s Tebou sa mi nič nemôže stať. Že ostanešstále pri mne ...
...no Ty si odišiel. Odišiel si beztoho, aby si ma na to pripravil.
Preletel akýsi vták, lístie zašumeloa vo mne sa opäť ozval ten neuveriteľne nepríjemný pocit, strach. Bojím sapríchodu hladného vlka, ktorý by si zo mňa spravil výdatnú večeru. Hoci právetoto si zaslúžim. Stmieva sa stále viac a viac. Ja stále čakám, aj keďtuším, že Ty už neprídeš. Vieš, ten zvláštny pocit ... Slnko už zašlo, tedaodchádzam, skrehnutá od zimy a ustráchaná tak veľmi, že i tennajmenší šuchot ma privádza do šialenstva.
Studený vietor. Kuvik zakuvikal. Zléznamenie. Ponáhľam sa. Rýchlo, rýchlo! Doma ma čaká ona. Ona, tá, ktorú taknenávidím. Prišla mi povedať, že si Ťa vzala. Že Ťa už nikdy neuvidím! Ženepomôže mi plakať, prosiť, hroziť, že nepomôže mi nič.
Prišla s úsmevom na tvári. Ona,tá ktorú tak nenávidím. Smrť.
