Rómeo hľadá Júliu ...a nevie ju nájsť. Nenachádza. Stratil ju? A môžeme stratiť niečo, očom nevieme, či to máme?
Na stoličke položený slovníkcudzích slov. S jeho pomocou chce porozumieť zložitej osobe. Zložitostijednej konkrétnej duše. Napriek svojmu nechceniu.
Park pod balkónom je plnýpestrofarebných listnatých stromov. Melancholická jeseň. Vyvolávačka sentimentálnychmyšlienok. V kope napadaného lístia sedí padnutá duša, príliš zložitá,príliš komplikovaná. Sedí, pripojená prostredníctvom bezdrôtovej siete naúlomky života iných. Sleduje mozaiku, hľadajúc v nej odpovede, hľadajúc Rómea.
Padlá Júlia. Ako padlý,nádherný, pestrý list. Už nevraví mu básne ani o tajomstvách sveta. Z jejúst nepatrí mu už ani jedna veta. Veta hlboká, zmyselná či iná. Len srdcekričí, priam vrieska. Ohlušujúca ozvena v jej prázdnote. Pričinenej niečímči bez príčiny? Netuší. Rozhovory o duši, také milé a tak nekonečnekrásne, skončili.
Sedí a pozerá na balkón. Nerozumie,čo spravila, ako pokazila... Čaká, hoci nechce. Na zázrak? Možno len navysvetlenie. Na zopár takých obyčajných slov.
Nepriznané city vytvorilisieť, v ktorej sú zamotaní. Obaja. (Ne)Vedia to?
Rómeo stojí na balkóne. Júlia sedív kope lístia.
