„Ako mu napísať, aby prišiel tak, aby to, že si toželám nebolo príliš očividné? Ešte si bude myslieť, že...“
„ Konečne posilnili mužstvo, veď boli na koncitabuľky. Ale sú aj tak najlepší, nech si kto chce hovorí, čo chce...“
„Len nezaspať. Vydrž, dievča, nespi! Už len dvezastávky... Nechaj si zatvorené oči, ale nespi, lebo...“
„Čo to tam píše? Stojí opretá o tie dvere.Divná. Aj keď si prižmúrim jedno oko a nakloním hlavu, tak to nie jeo nič lepšie. Aká je...“
„Das Hausist gebaut? Kto vie. Načo komu hovoriť, že je postavený nejaký dom. Veď naňhokukne a vidí, že tam stojí. Ako to napísať? Ako to má byť? A vraj,niet sa čoho báť, skúšku dávajú za úsmev. Síce ak by ma skúšal ten nový mladý,tak...“
„Tak. Ešte jej kúpim cestou ružičku. Ale nie. Kúpimjej tulipán! Áno, tulipán! Stíham? Ešte mám rezervu. Och, ako sa na ňu teším...Prečo? Do čerta, čo sa to deje?! Čo sa to SO MNOU deje?! Veď je to vlastneiba... „