Kedysi dávno som chcel byť spisovateľom a okrem hry osudu mi v tom zabránila najmä apriórna úcta k potenciálnym čitateľom. Predstava, že sa živím písaním (čiže remeslom, ktoré predpokladá nutnosť nenudiť a zaujať čitateľa), mi totiž nastolila vážnu otázku, či by som sa takto dokázal aj uživiť. Hry osudu sú však nevyspytateľné. V živote som už naozaj robil všetko možné. Napríklad teraz zhodou okolností vediem VÚB banku. A nielen to, ako jej šéf sa chystám blogovať.
Bankári mávajú povesť uzavretých a nudných chlapíkov (bankárky samozrejme nieJ), ktorí sú zahrabaní v číslach a vedia najmä počítať. Takáto profesionálna výbava sa práve nezlučuje s ambíciou „nenudiť" a „zaujať". Napriek tomu sa pokúsim byť zaujímavým blogerom, ktorý Vás nudiť nebude. Aj keď počítať viem, samozrejme, lepšieJ.
Je zrejmé, že budem písať najmä o bankách a bankovníctve ako takom. Nemusí to byť totiž vždy nudné. Banky sú súčasťou života každého z nás a často sa stávajú objektom vášnivých diskusií.
- Sú zlé, alebo dobré?
- Sú nenásytné, alebo iba chcú primeraný zisk?
- Informujú pravdivo, alebo niekedy zavádzajú?
- Je klient ich pánom, alebo iba prostriedkom na zarábanie peňazí?
... atď.
Tém je viac a nie všetky mi napadnú, čo je zároveň aj dôvodom tohto zatiaľ nie konkrétneho blogového antré. A tu sa otvára priestor pre vás. Ak Vám nejaké dobré tipy napadnú, napíšte ich a ja sa im pokúsim postupne venovať. Nesľubujem, že každej, ale budem sa snažiť. Beriem to tak, že Vám tak trochu hádžem rukavicu, ktorú dúfam zdvihnete.
Inak, hneď v prvom naozajstnom blogu chcem položiť otázku, prečo banky pokutujú svojich klientov. Článok mám síce celý v hlave, ale ešte som ho nestihol napísať - verím že to bude budúci týždeň. Hotový mám zatiaľ iba titulok a ten znie: Bankoví dinosauri a pokutovanie klientov.
