Porovnávam texty:
Čo spravíte, ak prídete do múzea a na stene visí obraz, ktorý patrí vašej rodine? Zdvorilo zaklopete riaditeľovi na plece a požiadate ho, aby obraz zvesil a zabalil, pretože si ho beriete späť? Tak ľahko to nepôjde – je totiž viac než pravdepodobné, že vám neuverí. Lepšie bude použiť skúseného detektíva umenia. Tým najlepším je momentálne Clemens Toussaint, nemecký historik umenia, ktorého múzeá a galérie celom svete veľmi nemajú v láske. Nie divu. Takmer 60 rokov po vojne v nich visia obrazy, ktoré tam nemajú čo robiť – patria totiž niekomu inému.
Detektív na helikoptére
Toussaint na takéto obrazy poľuje už dvadsať rokov a je úspešný. Má luxusný apartmán v Monte Carle, z ktorého najčastejšie cestuje helikoptérou. Na začiatku svojej kariéry pomohol staršiemu zberateľovi z východného Nemecka predať diela Kandinského a Paula Kleea na Západ. Peniaze umožnili vnukom zberateľa utiecť z krajiny na Západ.
Neskôr sa medzi jeho „objavy“ zarátali obrazy Kazimira Maleviča, jedného z najväčších ruských maliarov, ktorý zomrel v totálnej chudobe v roku 1935.
Malevič bol zakladateľom abstraktného umenia (suprematizmus) – keď sa však Stalinovi znepáčil, obrazy sa akoby mávnutím prútika stratili. Niektoré sa našli až v roku 2000 v americkom Craft Museum v New Yorku. Pôvodní majitelia za ne získali od múzea údajne až päť miliónov dolárov a dostali k nim aj Malevičov obraz Suprematist Composition. Ten následne predali na aukcii za 17 miliónov dolárov. Nezanedbateľné množstvo z toho získal Toussaint. Isté noviny ho označili za 50-percentného muža – takýto poplatok si údajne berie z hodnoty každého diela.
V roku 2001 sa mu podaril ďalší kúsok: získal späť obraz, ktorého autorom bol Paul Klee, Deserted Square of an Exotic Town, zo súkromného múzea Kiyomizu Sannenzka Museum v Tokiu. Bolo to prvýkrát v histórii, keď japonský zberateľ vrátil dielo ukradnuté nacistami.
ST: ...His name causes museum and gallery curators across the world to shudder, for his calling card is blank space where paintings once hung. But he is no thief – quite the opposite. More than 60 years after the war, thousands of works of art plundered from Jewish collectors by the Nazis are still installed in European institutions. Clemens Toussaint, a 45-year-old German multimillionaire, has made it his business to track them down and return them to their rightful owners.
Toussaint is a pioneer in the field – and visibly successful. His home is a luxurious seafront apartment in Monte Carlo, from which he commutes by helicopter. In two decades of hunting he has made millions from the fees he charges for his work …One newspaper called him “the 50-per-cent man” because he reportedly demands half the value of a recovered work as his fee.
…Early in his career, he helped an elderly collector in East Germany to spirit works by Kandinsky and Klee to the West without the knowledge of the communist rulers. The money from the sales enabled the collector’s grandchildren to flee to the West. In 2001, Toussaint recovered a Klee watercolour, Deserted Square of an Exotic Town (whose value may be as much as £200,000), from the private Kiyomizu Sannenzka Museum in Tokyo. It was the first time a Japanese collector had returned a painting looted by the Nazis.
His greatest success was tracking six paintings by Kazimir Malevich, who died penniless in 1935 after falling foul of the Soviet authorities, to New York’s Museum of Modern Art on behalf of 31 descendants. In 1999 the museum paid an undisclosed sum in compensation, said to be $5m, and handed over to Malevich’s heirs a work called Suprematist Composition. They sold it at auction for $17m – a handsome percentage of which went to Toussaint.
Pozrite sa, čo máte na stene
Momentálne je na svojom najväčšom love v živote – hľadá kompletnú zbierku, v ktorej je viac ako tisíc diel. Ukradol ich nacistický vodca Hermann Goering známemu holandskému obchodníkovi Jacquovi Goudstikkerovi, ktorý utiekol z Amsterdamu pred fašizmom. Goudstikkerov dedič vyhral súdny spor s holandskou vládou o 202 malieb, ktoré viseli v rôznych národných galériách.
Obraz podľa Toussainta nenecháva veľa stôp: aby ste ho našli, musíte poznať životy ľudí, ktorí s ním prišli do styku. Našťastie, holandský zberateľ zanechal po sebe čierny zápisník s presnými informáciami o celej svojej zbierke. Väčšina z nich má doteraz značku Collectie Goudstikker. Jeden obraz našli v dome starších manželov v Nemecku, ďalší vo vstupnej hale golfového klubu v Južnej Afrike, iný v múzeu v Portoriku.
He has now embarked on his most ambitious mission yet: a quest for an entire collection, a thousand or so paintings and drawings that were looted by Hermann Goering, the Third Reich’s second-in-command, from Jacques Goudstikker, a fabulously wealthy Dutch art dealer of Jewish origin who fled Amsterdam on the eve of the Nazi occupation. The collector’s heir has already won a landmark pledge from the Dutch government to return 202 paintings…
To reconstruct the painting’s story, he was usually forced to focus on people. “A painting doesn’t leave many traces – perhaps some insurance stuff, or a restoration report. To find a painting you have to reconstruct the lives of the people who may have come into contact with it.
… To locate the paintings, they do not hesitate to check the backs of canvases – alarm systems permitting. Many of them still bear the “Collectie Goudstikker” label. The collection has been dispersed across the globe. One painting was found in an old people’s home in Germany, another in the lobby of a golf club in South Africa, and yet another in a museum in Puerto Rico.
O peniazoch sa mlčí
Najnepríjemnejšia vec na celej práci sú podľa Toussainta peniaze. „Keď začnete, neviete, ako dlho budete obraz hľadať a akú bude mať po rokoch hodnotu. Neviete ani, či vyhráte súdny spor o jeho vlastníctvo. Keby to bol taký ľahký spôsob obživy, robil by to každý. Mal som obdobia, keď do mňa nikto neinvestoval a musel som sám najímať medzinárodných právnikov.“
Najhodnotnejšiu vec zo zbierky Goudstikkera, obraz zo 16. storočia Adam a Eva od Lucasa Cranacha, už pred pár týždňami našiel. Podľa jeho slov môže stáť na aukcii viac ako 130 miliónov libier. Aký je však v tomto prípade jeho poplatok, to on ani majiteľ obrazu v žiadnom prípade neprezradia.
Of all the unpleasant things said about him, which hurts Toussaint the most? “That I’m doing this for money. Everyone does his job for money,” he replies.
…“It’s easy to say afterwards, ‘You made too much money.’ But when you start out you don’t know how long it will take, whether you’ll find the work or what its value will be in several years’ time. You don’t even know whether the courts will find in your favour. If it was such an easy business, everyone would be doing it. I’ve had periods when no one wanted to put money into this, yet I have to manage the whole case and hire international lawyers.”
…
…he concedes that probably the most valuable painting from the Goudstikker collection – a 16th-century lifesize diptych of Adam and Eve by Lucas Cranach the Elder, hanging at the Norton Simon Museum of Art in Pasadena, California – “could be as valuable as the Klimt”. Neither he nor the collector’s heir will disclose his fee…
[dva odstavce vyššie v ST článku o obraze Klimta sa hovorí o cene 135 miliónov, no nie libier ako píše HN, ale dolárov]
Kristina Vulgan mi mailom odpísala (CT je detektív z profile):
Ak zadate do yahoo.com alebo kamkolvek meno CT, tych clankov najdete velmi vela...
Nemam priame informacie od CT, ale zo vsetkych moznych zdrojov prave tychto clankov, ako aj z filmoveho dokumentu, ktory spominam v texte.
