*Silvia Augustínová, stážistka SPW, absolventka Fakulty sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave
Zdravotnícka reforma z dielne Rudolfa Zajaca bola občanmi jednou z najhoršie hodnotených reforiem. Postoj verejnosti sa k nej, na rozdiel od iných reforiem nemenil, v prieskumoch verejnej mienky Inštitútu pre verejné otázky s ňou v rokoch 2004, 2005 a 2006 nesúhlasilo približne 70 % respondentov.
Zaujímalo ma teda, ako o zdravotníckej reforme informovali médiá – konkrétne tri najsledovanejšie televízie STV, Markíza a TV JOJ vo svojich hlavných správach. Zamerala som sa na aspekty zdravotníckej reformy, ktoré boli zamerané na občana/pacienta, a ktoré som teda považovala za najdôležitejšie pre vplyv na verejnú mienku - na finančnú spoluúčasť pacienta na zdravotnej starostlivosti (poplatky za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, finančná spoluúčasť na diagnózach, finančná spoluúčasť pri zubároch, doplatky na lieky, poplatky za nadštandard, ilegálne vyberanie poplatkov, iné poplatky), na práva pacientov - ktoré sú uvedené v Európskej charte práv pacientov v reformných zákonoch. Pri právach som rozlišovala medzi tým, keď sa o právach hovorilo všeobecne, a keď sa informovalo o konkrétnych prípadoch Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS) možnej zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Správy o konkrétnych prípadoch som zahrnula do počtu celkových správ, ako aj správ o právach, avšak nezahŕňala som ich do počtu vyjadrení a tónu správ, na koľko sa netýkali priamo vlády a potreby UDZS.
To, ako médiá informovali o zdravotníckej reforme som neskôr sledovala aj počas Ficovej vlády. Zamerala som sa na rovnaké aspekty ako pri Zajacovej reforme. Analyzované bolo obdobie od 16. 10. 2002 do 31. 7. 2008.
Najpozitívnejšou bola Markíza, najnegatívnejšou Joj
Najviac správ o zdravotníckej reforme priniesla počas Dzurindovej vlády STV – v priemere každé tri dni, nasledovala ju Markíza (raz za 4 dni) a najmenej správ priniesla TV JOJ (menej ako raz za týždeň). Televízie sa najviac venovali témam o spolufinancovaní zdravotníctva (20-27% spravodajstva o reforme)
Hoci vo všetkých televíziách dominoval neutrálny prístup, relatívne najpozitívnejšie spravodajstvo mala bezkonkurenčne Markíza, či už o poplatkoch alebo právach pacientov. Práve minister zdravotníctva Zajac reprezentoval stranu ANO, ktorú viedol spolumajiteľ a zakladateľ Markízy Pavol Rusko (formálne boli v tom čase vlastnícke práva v televízii prevedené na Ruskovho priateľa). Naopak, najviac negatívnych správ mala JOJ - bola teda najbližšie k „ľudu.“ V prístupe STV k téme bol najvyšší podiel neutrality.
Dominoval vládny odkaz, nezávislé expertné stanovisko diváci nedostali
Vo všetkých televíziách a pri oboch témach dostala vláda viac priestoru ako opozícia, pri čom pri právach sa opozícia nevyjadrila v Markíze a JOJ vôbec (!). V STV dostala pri právach sedemkrát menší priestor ako vláda a celkovo sa nevyjadrila sa v 90% správ, v ktorých sa vyjadrovala vláda. Najväčšia priepasť medzi vyjadrením sa vlády a opozície pri spolufinancovaní bola na Markíze – vláda dostala 33% priestoru, opozícia 5%. Najmenšia bola na STV – vláda mala 36,5% priestoru, opozícia 10,5%. Na STV a na Markíze sa opozícia nedostala šancu vyjadriť sa v približne 80% správ, v ktorých sa vyjadrovala vláda, na JOJ to bolo v 67% správ. Zajac teda dostal dostatok priestoru na to, aby odkomunikoval svoju víziu zdravotníckej politiky a jej príčiny.
Veľmi často sa na všetkých televíziách k obom témam vyjadrovala jednak zdravotnícka obec (lekárske združenia, jednotliví zdravotníci a zdravotnícke zariadenia) a jednak občania v nereprezentatívnych anketách. Ankety vyznievalo voči reforme kriticky. Kto sa však takmer vôbec nevyjadroval v správach boli analytici. Predtým nacitovanejší analytik zdravotníctva z inštitútu M.E.S.A. 10 Peter Pažitný sa stal poradcom ministra Zajaca a nikoho nového médiá neobjavili. Divák teda nemal možnosť vypočuť si nezávislý pohľad odborníka, ktorý rozumie zdravotníckej politike.
Reforma nebola zasadená do širšieho odborného kontextu
Pri spolufinancovaní zdravotníctva sa všetky televízie najčastejšie venovali poplatkom za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Informovali divákov o tom, že poplatky sa zavádzajú preto, aby sa obmedzil zbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti a ušetrili peniaze. Markíza taktiež divákom jasne povedala, že tieto opatrenia sú v prospech pacienta, lebo sú zamerané na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Televízie taktiež informovali o ústavnosti poplatkov a o tom, že opozícia s nimi nesúhlasí, lekári k nim majú sčasti výhrady a verejnosť ich odmieta. Televízie priniesli aj správy o implementácii poplatkov, teda ako sa vyberajú v praxi. STV a Markíza taktiež informovali o hodnotení poplatkov – vďaka nim podľa ministerstva klesla zbytočná spotreba zdravotnej starostlivosti a klesla korupcia, resp. vnímaná korupcia v zdravotníctve. Avšak treba poznamenať, že televízie naozaj neskúmali, či klesla zbytočná spotreba zdravotnej starostlivosti, alebo proste klesla spotreba zdravotnej starostlivosti, lebo si ju občania nemohli dovoliť.
Frekventovanou bola tiež téma o kategorizácii a spolufinancovaní liekov a o možnosti ich výmeny za lacnejšie, generické, lieky. Priestor dostali aj správy o spolufinancovaní niektorých diagnóz (čo Zajac nakoniec však nepresadil) a o nutnej preventívnej prehliadke u zubára raz za rok, inak si pacient hradí stomatologickú starostlivosť sám.
Televízie tému spolufinancovania zdravotníckej starostlivosť nezasadili do širšieho odborného kontextu zdravotníckej politiky. Divák sa taktiež nedozvedel takmer nič o tom aká je v tejto oblasti zdravotnícka politika v iných krajinách.
Pri právach pacienta boli frekventovanými správami správy o možnosti sťažovať sa na zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť – teda správy o vzniku UDZS a jeho kompetenciách. Televízie taktiež informovali o konkrétnych prípadoch, kedy sa pacienti alebo ich príbuzní obracali na UDZS, a teda aj cez tieto správy sa divák dozvedel, že má takúto možnosť. STV a Markíza taktiež priniesli správy o tom, že záchranná služba musí doraziť k pacientovi do 15 minút, a že lekár a lekárnik musia pacienta informovať o lacnejších, generických liekoch. STV taktiež venovala jednu správu detailnejšiemu vymenovaniu práv pacienta. Iným témam z oblasti práv pacienta, ako je napr. právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu, právo na prevenciu a právo vyjadriť súhlas sa televízie veľmi nevenovali.
Ani počas Ficovej vlády opozíciu v televízii nevidieť
Počas vlády Róberta Fica najviac správ o zdravotníckej politike priniesla Markíza –takmer každý deň jednu. STV a TV JOJ mali približne polovičnú frekvenciu správ. Necelú polovicu spravodajstva televízií tvorili správy o zmeny Zajacovej reformy pri zdravotných poisťovniach. Zvyšku dominovali správy o právach pacientov, najmä ich porušovaní zo strany nemocníc či lekárov, a o zmenách v poplatkoch.
V spravodajstve troch skúmaných televízií hlas opozície bolo možné počuť len minimálne. Najviac priestoru poskytla opozícii Markíza. Ale aj tam zo 108 príspevkov týkajúcich sa zmien v jeho reforme sa bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac vyjadril len v troch reportážach. Čoskoro však oponentúru k súčasnej politike našli televízie v analytikoch Health Policy Institute, ktorí predtým tvorili Zajacov reformný tím (Pažitný, Szalay, Maďarová, Szalayová). Iných, k reforme nezávislých analytikov však televízie v podstate opäť nenašli. Pomerne často sa v správach vyjadrovala taktiež zdravotnícka obec.
O zrušení poplatkov televízie informovali povrchne
Zo spolufinancovania sa televízie najviac venovali téme poplatkov, najmä zrušeniu poplatkov. Všetky oznámili, že sa vláda chystá zrušiť poplatok za návštevu lekára, poplatok za hospitalizáciu a znížiť poplatok za recept. Ani jedna televízia však nepolemizovala nad tým, prečo vláda tieto poplatky mení, avšak ponecháva poplatok za jazdu sanitkou a taktiež poplatok na pohotovosti. Poplatky mali podľa Zajaca zabrániť nadbytočnej spotrebe zdravotnej starostlivosti. Či ich zrušenie prispelo k nárastu zneužívania zdravotnej starostlivosti televízie, až na Markízu (podľa nej áno) nezaujímalo. Markíza taktiež ako jediná priniesla správu o tom, že Asociácia na ochranu práv pacientov, ktorá spočiatku poplatky kritizovala, pre zmenu kritizuje ich zrušenie, pretože lekári si ich vynahrádzajú iným spôsobom. Zajac v poplatkoch videl taktiež nástroj na zníženie korupcie v zdravotníctve. O tom, či ich zrušenie prispelo k zvýšeniu korupcie tiež nik neinformoval. Čo sa týka spolufinancovania liekov, televízie väčšinou preberali rétoriku ministerstva zdravotníctva o ich zlacňovaní a znižovaní doplatkov za ne.
Záver
Televízie teda svojím informovaním neprispeli k negatívnemu postoju verejnosti k zdravotníckej reforme – keďže neinformovali negatívne a nechali exministrovi zdravotníctva slušný priestor na komunikáciu s občanmi. Tieto médiá ale ani neprispeli k hlbšiemu pochopeniu zdravotníckej politiky v oblasti spolufinancovania zdravotnej starostlivosti a v oblasti práv - reformu nezasadili do hlbšieho kontextu zdravotníckej politiky a nepýtali sa nezávislých odborníkov. Je možné namietať, že na Slovensku nezávislí odborníci na zdravotnú politiku veľmi nie sú. Ale existujú zahraniční odborníci a publikácie o zdravotníckej politike. Televízie tiež nepriniesli iné možné alternatívy riešenia stavu slovenského zdravotníctva. Na škodu divákov, pacientov a spoločnosti.
