V minulotýždňovom čísle TREND v strede inak celej bielej strany 60 uverejňuje ospravedlnenie, keďže podľa súdu jeho článok z januára 2004 „predstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti BARTOLOMEI FINANCE, a.s.“ O ospravedlnení už v decembri 2005 rozhodol prvostupňový súd, po odvolaní ho v apríli tohto roku potvrdil aj krajský súd. Ospravedlnenie malo byť uverejnené „v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku." Konateľ vydavateľa TRENDU Oliver Brunovský v diskusii na etrend.sk tvrdí, že rozsudok im bol doručený koncom mája a že bol nevykonateľný. TREND sa však minulý týždeň zrazu rozsudku podvolil a publikoval to ospravedlnenie. Teda v týždni, keď okresný súd vydal to predbežné opatrenie na blokovanie účtov do výšky 140 mil. Sk.
V spore je samozrejme najzvláštnejšia tá blokovaná horibilná suma za neuverejnenie jedného ospravedlnenia (a odškodnenia 1Sk plus súdne trovy, spolu do 20 tisíc Sk). Ale celý spor začal rozhodnutím súdov, že článok TRENDU nebol voči Bartolomei Finance (BF) profesionálny a korektný.
Bol či nebol?
Vychádzam z rozsudku (poskytol mi ho šéfredaktor TRENDU) odvolacieho krajského súdu. V odôvodnení totiž komplexne zhŕňajú aj argumenty prvostupňového súdu a následne jeho rozsudok potvrdzujú. Odôvodnenie ponúka 4 hlavné argumenty:
1. Skreslenie statusu BF a serióznosti BF a.s.
Článok TRENDU „ Bartolomei Finance verejnú kontrolu nechce “ Milana Hošeka a Ľubora Kyselého - obaja už medzičasom z TRENDU odišli, Ľ.Kyselý pracoval ako výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností a momentálne je šéfredaktorom aktualne.sk - začína:
Súčasní klienti aj všetci tí, ktorí uvažujú o možnosti investovať na finančných trhoch v spolupráci so spoločnosťou Bartolomei Finance, o.c.p., a.s., Bratislava, by mali zvýšiť pozornosť. Táto spoločnosť neobhájila žiadosť o povolenie naďalej vystupovať ako obchodník s cennými papiermi napriek tomu, že toto označenie ešte v obchodnom registri má.
Podľa zistení súdu BF zanikla licencia ako obchodníkovi s cennými papiermi (o.c.p.) už v roku 2003, no ešte pol roka trvalo, kým sa zmena premietla aj do označenia v obchodnom registri, pričom BF na zánik o.c.p licencie klientov upozorňoval aj na svojej internetovej stránke, ktorú podľa súdu autori z TRENDU museli dobre poznať, keďže ju neskôr v článku v súvislosti s jedným produktom BF citujú. Súd píše:
Ak teda pisatelia článku mali vedomosť o tom, že Úrad pre finančný trh neudelil (BF) ďalšiu licenciu na obchodovanie s cennými papiermi ako i o tom, že k zmene obchodného mena (BF) na základe tejto skutočnosti nedošlo, je nepochybné, že mali vedomosť i o tom, že Úrad pre finančný trh na neudelenie povolenia upozornil i písomne registrový súd a preto bolo povinnosťou autorov článku uverejniť úplný údaj týkajúci sa (BF), resp. okolností týkajúcich sa zmeny jeho obchodného mena. (TREND) v danom prípade podal čitateľom síce pravdivú, ale skresľujúcu informáciu, vyvolávajúcu pochybnosť o serióznosti obchodnej spoločnosti (BF).
Môj názor: Prikláňam sa k postoju súdu, je to nedôslednosť autorov. Z pohľadu celkového článku je to ale skôr drobnosť – článok sa opiera o minulé spory firmy či jej majiteľa s oficiálnym dohľadom a o skúmanie, ako BF o sebe zverejňuje informácie.
2. Neopodstatnené spochybnenie cenných papierov, ktorými BF zvýšilo svoje imanie
TREND napísal:
Do základov firmy nepribudli hotovostné peniaze, ale cenné papiere, ktorých rýchle speňaženie je nepravdepodobné. Toto tvrdenie sa opiera o fakt, že ide o dlhopisy, ktoré mali byť splatené už v roku 1946.
... (A.Bartolomei, vlastník BF) Priznal tiež informácie TRENDU, že kapitál posilnil nepeňažným vkladom 21 kusov listinných dlhopisov. Tu ide o pomerne bežnú transakciu, problém však je vo firme, ktorá dlhopisy vydala. Štátna nemecká spoločnosť Elektrizitätswerk Schlesien AG už totiž neexistuje. Listiny vydala v rámci emisie 6,5-percentných hypotekárnych obligácií tzv. zlatého fondu vo februári 1926. Ich splatnosť bola v roku 1946. Podľa A. Bartolomeia sú obligácie uznané nemeckou vládou ako externý dlh a tá zodpovedá za ich splatnosť.
„Podľa výpočtu americkej auditorskej spoločnosti Choate and Lilly, ktorá použila vzorec amerického ministerstva financií, ich súčasná hodnota prevyšuje za každý kus 980-tisíc USD,“ tvrdí A. Bartolomei. Tieto cenné dlhopisy kúpil od nemenovanej „významnej americkej spoločnosti“.
Súdne odôvodnenie vysvetľuje:
Ďalšiu nepravdivú informáciu poskytli autori svojim čitateľom tým, že spochybnili hodnotu cenných papierov, ktorými (BF) zvýšil svoje základné imanie, nakoľko podľa názoru súdu je neprípustné vyjadrovať takýmto spôsobom názor na činnosť smerujúcu k zvýšeniu základného imania iba na základe tvrdenia, že takéto konanie (BF) vyvolalo v úzkych finančných kruhoch medzi finančníkmi úsmev, bez uverejnenia podrobnejších faktov, podporujúcich tento záver...
Zo znaleckého posudku...súd zistil, že ich hodnota dosahuje niekoľko stomiliónov Sk.
Môj názor: Som na strane súdu. TREND určite mohol svoj záver o pochybnosti papierov silnejšie doložiť – mňa teda nepresvedčil. Ale súd mylne vyhlasuje jeho informáciu za nepravdivú. Áno, dal si urobiť posudok znalcom. Ale ten hovorí len o hodnote papierov, no nie o „pravdepodobnosti ich rýchleho speňaženia,“ako to napísal TREND. Preto súd nemal čo písať o nepravdivej informácii novinárov.
3. Zavádzanie, že BF sa vyhýba dozoru Úradu pre finančný trh, prípadne že celkovo sa vyhýba verejnej kontrole
Pre článok TRENDU je toto kľúčová kritika, lebo postihuje samotnú podstatu celého textu, čo je vystihnuté už v titulku. Autori píšu:
Bartolomei Finance okrem toho o sebe poskytuje málo hodnoverných informácií a najmä sa vyhýba dozoru Úradu pre finančný trh (ÚFT).
... ÚFT firme zakázal predávať produkt s názvom BFX Index, ktorý bol najväčším ťahákom pre jej klientov.
... Jediný vlastník dotknutej spoločnosti Andrei Bartolomei tvrdí, že BFX Index nespadá po kontrolu úradu, pretože mu postačuje devízová licencia Národnej banky Slovenska (NBS).
... Podľa ÚFT spoločnosť predávala produkt prostredníctvom verejnej ponuky. Na tú však musí úrad schváliť prospekt investície. Podľa Vestníka ÚFT preto udelil Bartolomei Finance niekoľko pokút v úhrnnej sume 2,6 milióna korún. Tie spoločnosť zatiaľ neuhradila. Spor o výklad zákona o cenných papieroch č. 566/2001 tak v súčasnosti rieši Najvyšší súd SR
...
TREND si overoval výsledky hospodárenia Bartolomei Finance aj z ďalších dostupných zdrojov. Spoločnosť však nemá takéto informácie ani na svojej internetovej stránke a ani tam, kde by ich podľa zákona mať mala – v zbierke listín. Údaje neboli uverejnené ani v Obchodnom vestníku.
„Môžem ubezpečiť klientov, že vlastný majetok dvojnásobne presahuje hodnotu ich vkladov, a preto sa nemusia báť o svoje investície. Myslím, že údaje o hospodárení sú dôverné a určené len pre akcionárov,“ nazdáva sa jediný akcionár spoločnosti A. Bartolomei.
...
Súčasný spor Bartolomei Finance s úradom nie je prvý. Vlani v lete mu zakázal predaj zmeniek denominovaných v dolároch a zaručujúcich 20-percentný ročný výnos. Dôvod bol podobný ako pri BFX. Bartolomei Finance ponúkal zmenky ako cenné papiere verejnosti bez úradom schváleného prospektu.
Súd odôvodňuje:
(TREND) však žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že (BF) o sebe poskytuje málo hodnoverných informácií a najmä sa vyhýba dozoru ÚFT...resp. nechce verejnú kontrolu ako je uvedené v titulku predmetného článku, keď i následne z obsahu článku je zrejmá „živá“ komunikácia oboch subjektov (ÚFT a BF)
Môj záver: Som skôr na strane TRENDU. Na jednej strane to, že BF je v spore s ÚFT o výklad zákona síce nevylučuje, ale ani nepotvrdzuje reputačne negatívny záver TRENDU, že ide o vyhýbanie sa dozoru. Na druhej strane autori majú zdokladované, že o BF je verejných info pramálo a že BF už bolo regulačným orgánom pokutované za vyhýbanie sa jeho dozoru. Z celkovej histórie postojov BF sa dá postaviť slušný argument, že ochota BF k verejnej kontrole je nízka. Inak, nerozumiem, ako už by mal novinár preukazovať svoj záver „právne relevantným spôsobom.“ To by väčšina médií ani nemohla toho veľa napísať. Aký je problém s logickým hodnotiacim úsudkom na základe zberu faktov?
4. Zavádzanie o výnosnosti produktu BFX Index
Autori píšu:
Aj napriek tomu, že internetová stránka spoločnosti upozorňuje na značnú rizikovosť obchodovania s finančnými derivátmi, BFX Index od svojho vzniku prakticky kontinuálne rastie. Jeho zhodnotenie za necelé dva roky dosiahlo podľa A. Bartolomeia v dolárovom vyjadrení 36 percent. A to v čase rozkolísaných akciových a devízových trhov. Iný výsledok to však mohlo znamenať pre klientov investujúcich v dolároch a iný pre korunových investorov. Za ostatné dva roky totiž dolár oproti korune stratil zhruba štvrtinu hodnoty.
Súd píše:
Vo vzťahu k produktu BFX Index sa autori dopustili tiež absolútne až zarážajúco povrchného úsudku vysloveného v článku tvrdiac, že podľa tvrdenia (BF) tento index od svojho vzniku kontinuálne rastie a v dolárovom vyjadrení dosiahol 36%, avšak autori svojim spôsobom i dané tvrdenie spochybňujú konštatovaním, že iný výsledok to mohlo znamenať pre klientov (BF) investujúcich v dolároch a iný pre korunových klientov, keďže za posledné dva roky dolár oproti korune stratil zhruba štvrtinu hodnoty.
...bolo predovšetkým povinnosťou autorov článku overiť si, resp.zistiť, v akej mene sa tento produkt vôbec realizuje, a teda, či na financie klienta (BF) môže zmena kurzu amerického dolára voči slovenskej korune mať negatívny vplyv.
Môj záver: Za pravdu dávam TRENDU. Poznámka súdu je absolútne až zarážajúco malicherná. TREND, časopis vychádzajúci na Slovensku, len čitateľom poskytol kontext, ako to vyzerá okrem dolárového zhodnotenia aj s korunovými investormi. Nikto nespochybňuje dolárové zhodnotenie, len uvádza dodatočné informácie pre potenciálneho investora. Nevidím, ako tie informácie kazia BF dobrú povesť. Naopak, pomáhajú čitateľom pochopiť kvality produktu.
Prvostupňový súd tak v odôvodnení na záver napísal, že článok TRENDU "je napísaný tendenčne a skresľujúco."
Ja by som zase skôr zhodnotil ten článok ako v kvalite priemerný, s chybami, no vo svojej podstate korektný. Zdá sa mi, že obzvlášť po ére nebankových subjektov a ich netransparentnosti súd nebral do úvahy verejný záujem na kontrole, úradmi či médiami, aby boli subjekty finančného trhu čo najtransparentnejšie. Určite text mohol byť ešte presnejší a faktickejší, ale jadro článku stojí na zistených faktoch dosť pevne.
PS Pripomínam, že súčasná kauza za 140mil. Sk nestojí na tomto rozsudku, ani na otáľaní TRENDU pri dodržiavaní rozhodnutia súdu, ale na otázke, ako sa môže za 4-mesačné váhanie pri ospravedlnení vydať také neprimerané opatrenie. Na druhej strane, ak by rozsudok súdu o článku bol v prospech TRENDU, tiež by nebolo čo riešiť.
