Pred rokom nás Markíza v správach informovala, že „viacerí odborníci upozorňujú, že na Slovensku je lekární priveľa, a často na úkor kvality.“ Citovaní odborníci boli, samozrejme, lekárnici organizovaní v komore, ktorí príchodom novej konkurencie musia o svoje zisky viac bojovať. Po roku sa Zuzana Eliášová k tejto téme opäť vrátila. Už ani nedala slovo analytikovi, a tak včerajšiemu príspevku dominovali lobisti-lekárnici, ktorí ý opäť strašia pred svojou konkurenciou, upozornili ma dvaja čitatelia. Sám som mal dojem, že Markíza varuje pred nejakým nebezpečným vírusom (...sa nekontrolovateľne množia...). Tu je výber z príspevku:
Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka
--------------------
Na Slovensku sa nekontrolovateľne množia lekárne. Len v Bratislave je ich takmer tristo, a v Košiciach rovná stovka. Slovenská lekárnická komora chce preto ich počet regulovať. Podľa nej máme na Slovensku viac lekární ako odborníkov. Za lekárnickým pultom podľa šéfa komory stoja aj laici.
Z. Eliášová
--------------------
Na tejto bratislavskej ulici sú napríklad dve lekárne, vzdialené od seba približne päťdesiat metrov. No a o ulicu ďalej je ďalšia, tretia lekáreň. Na Slovensku máme takmer dvetisíc lekární. Najviac ich je v Bratislave, a o niečo menej v ostatných mestách.
Eva ZÁHRADNÁ, lekárnička
--------------------
Pacienti sa pohoršujú, ako je to možné, toľko lekární. Proste nevieme im na to odpovedať. Sami sa cítime trápne.
....
Eva ZÁHRADNÁ, lekárnička
--------------------
Všetky lekárne sa vlastne v centre otvárajú, že v okolí, na sídliskách, a hlavne teda v obciach sa neotvárajú lekárne, lebo im je to nevýhodné.
...
Z.Eliášová
--------------------
Počet lekární bol v minulosti istým spôsobom regulovaný. Toto pravidlo sa však zrušilo ešte za exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Regionálne štáby a Zuzana Eliášová, televízia Markíza.
Tá pani lekárnička je fantastická, že vraj pacienti sa pohoršujú. Jasné, radšej by chodili do vzdialenejších lekární, veď aj tak nevedia čo s časom. Prípadné vyššie ceny by im tiež nijako nevadili, veď pacienti radi prispejú k zisku lekární, veď komu už priplatiť ak nie lekárnikom, však?
Reportérka namiesto toho, aby overila tvrdenia zástupcu Komory o neodbornosti ľudí v lekárňach (prečo napríklad rovno nezašla do tých troch blízkych lekární a nespýtala sa na doklad odbornosti, prípadne kontrolnými otázkami na znalosti lekárnikov?) len dáva priestor jednej strane. Pritom neoslovila žiadnu protistranu, či aspoň nepovedala dôvody, prečo sa za Zajaca liberalizácia zaviedla.
Áno, je teoreticky možné, že súčasná regulácia je slabá a niektoré lekárne nespĺňajú štandardy. Ale na to treba dôkazy a nie len obvinenia. Navyše limitovanie počtu lekární predsa nemusí byť jediné riešenie ak je tu naozaj nejaký problém, možno by stačilo aj silnejšiu reguláciu pri vydávaných licenciách alebo lepšiu kontrolu a nie rovno uzavrieť sieť lekární.
Outsourcing žurnalistiky: Eugen Gindl vo svojom stredajšom článku v SME napísal:
„Vycifrované štylistické cvičenia ma nezaujímajú. Ide o prežitie...!" Tak zdôvodnil pred verejnosťou majiteľ denníka Pasadena Now James MacPherson fakt, že prepustil väčšinu svojich novinárov a prostredníctvom internetu naverboval indických žurnalistov. Všetci žijú v Indii.... Zdá sa, že MacPhersonov recept zachráni stovky amerických periodík. Náklady sa podstatne znížia, vydavatelia sa udržia na trhu. Ale aké to budú noviny? MacPhersona to nezaujíma. Predtým pracoval v textilnom priemysle. Hlavná vec, že rastie produktivita a zisky, hovorí.
Celý tento akože odstrašujúci príbeh je trochu nafúknutý. Pasadena Now nie je denník s tradíciou, ktorý by zrazu v dnešných podmienkach musel prepúšťať svojich dlhoročných reportérov a outsourcovať do Indie. Ide o maličký spravodajský online portál, ktorý začal len v roku 2004 ako nová konkurencia printovým médiám a Macpherson ho robí s manželkou zo svojho domu. Pasadena (150 tisícové mesto v Kalifornii) má svoj veľký denník Pasadena Star-News aj týždenník Pasadena Weekly, obsahovo neporovnateľne bohatšie ako Pasadena Now, ktorý stojí viac na oficiálnych tlačových správach ako na skutočnej žurnalistike. Macpherson prijal štyroch miestnych reportérov, ale tvrdí, že pre portál to bolo finančne neudržateľné, preto skúša tých Indov (teda žiadne zvyšovanie ziskov, ale snaha ponúknuť ďalšiu alternatívu). Pasadena Now je aj tak stále v strate a budúcnosť má neistú. Neviem, na základe čoho sa dá strašiť, že tento portál je úspešným receptom pre ostatné veľké americké médiá.
NePravda o predaji škodoviek: Včera v rozhovore pre Pravdu povedal šéf Škoda Auto Slovensko Matej Bugár:
Celkový prepad predaja v januári bol približne na úrovni 40 percent za celý trh, za Škodu to bolo veľmi podobné číslo. Záujem o autá bol menší vo firmách aj u ľudí.
Neviem, prečo si novinárka spätne neoverovala, či Bugár hovorí pravdu. Citujem SME zo začiatku februára:
Záujem o autá na Slovensku sa výrazne znižuje. V januári sa u nás zaregistrovalo o 42 percent menej nových osobných a malých nákladných áut ako pred rokom. Najvýraznejší prepad mal líder na trhu - česká Škoda. V januári predala až o 60 percent menej ako pred rokom.
Oficiálne štatistiky to potvrdzujú.
Kauza Blanárik: bola témou spomenutou takmer všetkými médiami aj vo februári (šéf bezpečnostného úradu mal údajne spolupracovať s ŠtB), keďže jednak o ňom rozhodoval parlamentný výbor na kontrolu NBÚ, jednak Markíza našla ďalšie dokumenty. Ako jediné veľké médium o najnovšom vývoji tento mesiac ani slovom neinformovali v – STV. Pre porovnanie, také verejnoprávne Rádio Slovensko – večerný Rádiožurnál - informovalo o Blanárikovi vo februári dvakrát.
Ešteže majú v STV dobre pokrytý pre krajinu nesmierne dôležitý pracovný program súčasného prezidenta, ako napríklad v stredu:
Ivan Gašparovič v obci Pruské
Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka
--------------------
Prezident Ivan Gašparovič sa dnes v obci Pruské v okrese Ilava stretol so starostami mikroregiónu Biele Karpaty. Témou rozhovorov bolo najmä využívanie eurofondov a dopad finančnej a hospodárskej krízy na región závislý na automobilovom priemysle. Starostovia namiesto prepúšťania podporujú myšlienku regulácie pracovného času.
