K biznisu s garážovou Interblue Group. K dotáciám presmerovaným pre starostov koaličných strán. K tunelovaniu štátnych Lesov. K igelitkovým darom pre koaličnú stranu. K zneužívaniu sociálnych podnikov. K správaniu sa ministra spravodlivosti v parlamente aj k jeho kontaktom s Bakim Sadim predtým. K šéfovi NBÚ so záznamom ŠtB. K dvom predsedom koaličných strán s nevyjasneným majetkom.
Bohužiaľ, ak som správne pochopil, reč nebola o najväčších korupčných prípadoch, ktoré krajinu oberajú o stovky miliónov eur. Reč bola o novinároch, najmä z tlače. O tých, ktorí informovali o 90% korupčných káuz, ktorí tak zachránili pred rozkradnutím milióny eur, alebo aspoň poukázali na vinníkov. Takmer všetci odvolaní ministri a vysokí úradníci sa v tejto vláde menili po tom, čo ich nezodpovednosť odhalili novinári.
Nerozumiem, prečo má politik, čo tvrdí, že boj s korupciou je jedna z hlavných priorít, bezkonkurenčne najsilnejšie slová práve pre médiá, nie pre skorumpovaných politikov.
Áno, naša tlač je na Fica tvrdá, a niekedy si aj ja myslím, že nad mieru faktov (viac v Pravde ako v SME, mimochodom). Novinársky štýl v denníkoch sa určite viac posunul k tomu v týždenníkoch, čiže je viac analytický a názorový. Viac ako pred pár rokmi už spravodajstvo neponúka suché fakty a stále viac interpretované udalosti. Na druhej strane ťažko povedať, či je to naozaj na škodu. Suché fakty (často s dôrazom na umelú vyváženosť ala STV) môžu viac škodiť, ak im chýba kontext. Ale tiež platí, ako ukazujú veľké svetové médiá, že žurnalistika sa stále dá výborne robiť vecnejším štýlom. Ale keď aj zoberiem do úvahy viac protificovských emócií a aj všetky možné chyby, ktoré premiér opodstatnene tlači vyčítal, ide stále o ďaleko menšie mínus ako to veľké plus, čo tlač robí pre kontrolu moci, pre boj proti korupcii a arogancii.
Médiá spravili pre slušnú, kultúrnu a neskorumpovanú krajinu násobne viac ako súčasná vláda v rovnakom čase. Skúste si predstaviť situáciu, že by neexistovala na Slovensku tlač, ako by to s korupciou vyzeralo za Ficovej vlády. A ako by sme na tom boli, keby naopak súčasná tlač existovala, ale nie Ficova vláda. V ktorej situácii by sa toho menej rozkradlo?
A čo ten súčasný konflikt o súkromí ? Rodina politikov je celkom prirodzene v záujme médií. Skúmanie je potrebné pri prevencii pred rodinkárstvom (Mal Fico aj rodinné motivácie nekonať v Pozemkovom fonde skôr?) , ovplyvňovaním cez dary či biznis príbuzných (Eurofondy pre brata exministra Kaníka, dosadenie dcéry a kamošov poslanca SNS Ďuračku do teplární po voľbách), alebo kontrolu či politik náhodou jedno netvrdí na verejnosti a inak koná v rodine (Sarah Palin a jej nemanželsky tehotná dcéra, či Blairove deti – ale aj Ficov syn – v drahých súkromných školách resp. doučovaní, hoci tak chvália štátne vlastníctvo).
Novinári si v súčasnom prípade robia svoju robotu. Navyše len preto, že sám premiér im o svojom možnom rodinnom vzťahu k bývalému šéfovi pozemkového úradu odmieta odpovedať. Snáď mohli kameru vypnúť o pár sekúnd skôr v tých Dvoranoch, keď ich o to pani slušne žiadala, ale inak tu žiadny problém nevidím. Zo súdu si pýtali úradné dokumenty.
Čo je naopak horšie, je pokrytectvo predsedu vlády. Vraj terčom má byť len on a nie jeho rodina. Keď sa pred necelými dvoma rokmi premiér bránil pred opozíciou, že ako zaplatil ten byt, ktorý stavala firma Ikores (sponzor Smeru), Fico v parlamente do aféry zatiahol pokojne aj brata opozičného politika:
Byt postavený firmou Ikores má podľa premiéra Roberta Fica aj brat Mikuláša Dzurindu Miroslav. Predseda vlády to povedal dnes v parlamente počas mimoriadnej schôdze k vyslovovaniu nedôvery voči jeho osobe.
...Debatu v Národnej rade SR o nehnuteľnostiach rodinných príslušníkov politikov považuje za smiešnu a prehnanú. Máme sa pozrieť na byt pána Miroslava Dzurindu? Aj ten postavila firma Ikores, luxusný, nádherný byt, konštatoval.
Okrem toho, nebol to nik iný ako predseda vlády, kto z témy včera robil telenovelu. Môj mŕtvy otec, robotník, 56-ročný, môj starý otec, roľník, nikdy nič nemal. Veď to sú úplne nepodstatné veci. Čo keby boli ešte živí, čo keby boli bohatí podnikatelia, čo keby žili do 90tky? Vtedy sa už akože môže do ich súkromia zasahovať? Toto, nič iné, bolo klasické zneužitie rodiny, umelá hra na city.
PS STV z tohto sporu urobila opäť raz jednu neuveriteľnú reportáž. Z príspevku Andrey Predajňovej trvajúceho minútu a trištvrte tvorili polminútu vyjadrenia premiéra. Reakcia tlače (najmä denníka SME, o ktorom kritika bola) a vydavateľov? 0 sekúnd. Taká Markíza a Joj to poctivo spravili aj s reakciami, samozrejme. Predajňová dala priestor dvom analytikom – politológovi P.Horváthovi a psychologičke E.Jaššovej. Obaja len všeobecne popísali potrebu vyvážiť etiku (právo na súkromie) s oprávnenou kritikou politikov, ale z toho ku konkrétnemu prípadu predsa nič nevyplýva. Bola teda v tomto prípade porušená etika zo strany tlače alebo nie? Veď o to teraz snáď ide. Inak, pani Jaššová (neúspešne) kandidovala v ostatných parlamentných voľbách za SNS a chvíľu po nich robila asistentku poslankyni za SNS Dambrovskej, takže ani oslovená byť nemala. Predajňová tiež na rozdiel od iných televízií nespomenula, že Fico nepripustil otázky novinárov. V neposlednom rade STV na rozdiel od Markízy či Joj celkom vynechala informáciu, aké vyberané slová Fico vo svojom slovníku používa (prasce, mafia, prasačina). Zase robí z vládneho politika slušného. Toľká neprofesionalita si snáď vyslúži pokutu aj od inak nemastnej neslanej licenčnej rady.
STV aj reaguje??: To sú náhody. Po prvé, redaktor STV včera prvýkrát spomenul garáž v súvislosti s Interblue!:
Poslanci až po opakovanom hlasovaní vzali na vedomie správu o predaji emisií. Niekoľkokrát ho blokovala opozícia. Správu spísalo ministerstvo životného prostredia, vyplýva z nej , že výber firmy, rokovanie s možnými partnermi ako aj s garážovou firmou Interblue Group nebol zvládnutý.
Divákom STV síce nemusí byť jasné, prečo také pomenovanie, ale aj tak...
Po druhé, ich zahranično-politický redaktor s konšpiračným svetonázorom Ľubomír Huďo už druhý týždeň nedostal priestor balamutiť divákov v Rannom magazíne. Podľa stránky obľubujúcej Huďove videnie sveta ide o cenzúru. Hovorca STV tvrdí, že ide len o predvianočný čas, keď vraj netreba konfrontáciu.
Zveličujúca Paľba: Už dlhšie ma irituje, ako moderátor markizáckej Paľby Henrich Krejča v úvodoch zveličuje zistenia svojich redaktorov. Už tá zvučka so strelnou zbraňou je inak dosť bulvárna (o strieľaní je málo reportáží Paľby, a obrazné prepojenie je trochu lacné). Aj tento týždeň Krejča zbytočne preháňal, a to v oboch príspevkoch:
1. Stretnete ich na ulici. Zastavujú vás, prosia aby ste prispeli na onkologicky choré deti... A rozlíšiť skutočných aktivistov od podvodníkov zneužívajúcich choroby detí pre vlastný osoh, je čoraz ťažšie.
Nič z nasledovného príspevku nedokazovalo, že rozlišovať aktivistov od podvodníkov je čoraz ťažšie. Keď už, tak by som tipoval, že je to vďaka stále rastúcemu prístupu k internetu či mobilom ďaleko ľahšie ako v minulosti. Z reportáže ani nevyplýva, či počet pochybných vyberačov rastie alebo nie.
2. Podľa svetových odhadov každý 25 muž na svete vychováva dieťa ktoré nie je jeho. A slovenskí muži sú na tom ešte horšie. Po tom čo si dajú urobiť testy DNA sa pochybnosti potvrdia každému tretiemu.
To je vtipné porovnanie neporovnateľného s výsledkom umelej dramatizácie situácie na Slovensku. Ako ma upozornil čitateľ, robiť si testy dávajú predsa už muži s istým podozrením, čiže samozrejme je tam šanca na odhalenie vyššia ako v bežnej populácii. Nedávny (veľmi pekný ) článok vo víkendovej prílohe New York Times má pre USA tiež číslo 1/3 pre testovaných. A cituje vraj najlepší výskumný odhad, že z celej populácie to môže byť tak jeden do omylu uvedený otec z 50. Ani príspevok Markízy neponúkol dôkazy či argumenty, že by na tom Slovensko bolo horše ako svet.
Titulok dňa: „Signatára Charty 77 zadržali za nápis Malinová,“ píše dnes SME. Ale podstata zadržania je predsa nie Malinová, ale to graffiti na verejnom majetku. Či nápis Malinová sa v záujme vyššej veci môže sprejovať hocikde na cudzí plot?
PS Iný čitateľ ma zase upozornil na stredajší článok SME od Mikuláša Jesenského „Slovensko môže prísť o značku Tokaj.“ Veľký článok plný rozhorčenia zo strany Slovákov, ale maďarská strana nikde nedostala priestor, a ani Európska komisia, ktorú viacero citovaných v článku kritizuje. To už nemalo ďaleko od úrovne žurnalistiky STV, viď vyššie.
