Darina Mikolášová z Markízy včera tvrdila niečo (príspevok č.9), čo nevedela dokázať – a to je kardinálny hriech žurnalistiky:
Martina ŠIMKOVIČOVÁ, moderátorka
--------------------
Ekonomická kríza, nezamestnanosť, problémy. To všetko vháňa ľudí do kostolov viac ako inokedy. Tie sú podľa sociológov aj kňazov plnšie ako pred polrokom. Ľudia hľadajú útočisko vo viere.
Darina MIKOLÁŠOVÁ, redaktorka
--------------------
Ľudí v kostole pribudlo. Zhodujú sa na tom kňazi.
páter Michael HOLUB
--------------------
Je dosť veľká návštevnosť, a najmä ako pri nedeľných bohoslužbách, ale aj vo všedné dni.
Michal ZAJDEN, evanjelický farár
--------------------
Rozhodne sa zastavil úbytok ľudí.
Darina MIKOLÁŠOVÁ, redaktorka
--------------------
Podľa sociologičky ide o bežný jav. Modlitby totiž mnohým pomáhajú hľadať východisko z problémov, zvlášť keď pociťujú akúkoľvek krízu.
Silvia PORUBÄNOVÁ, sociologička
--------------------
Nie je žiadnym tajomstvom, že v obdobiach osobných, spoločenských kríz, prelomových historických obdobiach sa ľudia výraznejšie utiekajú k Bohu, ku viere, k spiritualite.
Teória je jedna vec, občas platí a občas nie, záleží od podmienok. Ale kde sú dôkazy? Jediné jasné porovnanie povedal Zajden, aj to o zastavení poklesu, nie o náraste veriacich v evanjelickom kostole. Nehovoriac o tom, že spýtať sa na skúsenosti dvoch kňazov je pramálo na potvrdenie údajného celoštátneho trendu.
O nezamestnanosti sa veľa hovorí, ale v kontexte poslednej dekády zatiaľ vzrástla iba minimálne, je zhruba na úrovni roku 2006, čo je stále len polovica oproti rekordnému roku 1999 (boli VTEDY kostoly preplnené??). Na Slovensku je zhruba 5 tisíc kostolov a chrámov. O koľko (desiatok) tisíc by tak musel v poslednom čase vzrásť počet návštevníkov kostolov, aby to v priemere bolo poznateľné ako celoštátny trend?
Mimochodom v USA, jadre finančnej krízy a jednej z najreligioznejších krajín sveta, sa na túto vec pýtali minulý december v prieskume verejnej mienky (Gallup poll). Výsledok: návštevnosť kostolov bola rovnaká ako na začiatku roka 2008.
Kto bol prvý: Zuzana Petková v Pravde sa dnes vracia k problémovým eurofondom na UK. Píše:
Fakulta sociálnych vied Univerzity Komenského spustila ešte v roku 2006 projekty financované z Európskeho sociálneho fondu. Dostala príspevok vo výške takmer 4,7 milióna korún (156-tisíc eur). Za tieto peniaze si prenajímala techniku, hoci kúpa novej by bola lacnejšia. Prenajala si tiež priestory pri Slavíne, hoci má v Bratislave vlastné.
Pravda na kauzu upozornila vlani.
Áno, Pravda o prípade písala minulý október, ale už mesiac predtým 16.9 s tým prišla Martina Kubániová z TA3 v relácii Čierny Peter.
Médiá vo volebnej kampani: Po minulých voľbách prezidenta som v článku pre TREND zhodnotil vtedajšiu prácu médií. Z niečoho by sa snáď dalo poučiť aj dnes:
Hlavným záchytným bodom pre médiá boli prieskumy verejnej mienky a ich interpretácia niekoľkými bratislavskými sociológmi. Ako sa čoskoro ukázalo, spoliehať sa len na nich bolo dosť ľahkovážne. Príkladom za všetky je úvod otváracieho článku denníka Pravda pár dní pred prvým kolom: „Tri dni pred prezidentskými voľbami je stále otázne, kto bude súperom Eduarda Kukana v druhom kole. Ani posledné dva prieskumy, zverejnené včera, nepriniesli jednoznačnú odpoveď.“ (Pravda 31. marca).
Podobne falošné sa ukázali aj mnohé ďalšie citované predpovede sociológov. Vrátane tých o druhom kole: „Ak sa zúčastní aspoň 50 percent voličov alebo viac, tak by mal celkom spoľahlivo vyhrať Ivan Gašparovič. Ak však bude účasť pod 50 percent alebo ešte nižšia ako v prvom kole, vyhrá Vladimír Mečiar.“ (Pavel Haulík – MVK, Pravda 6. apríla). O osem dní to už bolo bez vysvetlenia inak (a konečne aj trefa do čierneho - pozn.g.s.): „... v prípade vyše 40-percentnej účasti je istým víťazom Ivan Gašparovič.“ ( P. Haulík, Pravda 14. apríla).
Istým predpovediam sa nevyhol ani denník Sme: „Na výsledok volieb budú mať vplyv postoje vládnych strán. Podľa Haulíka však musia povedať, koho chcú za prezidenta. 'Ak to nechajú tak, bude to Mečiar,' myslí si sociológ.“ (Sme 5. apríla).
„Ak bude nízka účasť voličov, bude to nahrávať Vladimírovi Mečiarovi. Na to, aby uspel Gašparovič, by ho musela okrem Smeru podporiť aj vládna koalícia. To je veľmi nepravdepodobné.“ (Michal Vašečka – IVO, Pravda 5. apríla.). Vládne strany to napokon nechali tak, Ivan Gašparovič je napriek tomu víťazom volieb.
...Samozrejme, kritizovať sociológov, že nie vždy sú dokonalými prognostikmi, by bolo neférové. Od médií však žiadať patričný odstup od expertných predpovedí volieb treba.
Práve vďaka labilnej vierohodnosti prieskumov i prognostikov je prekvapujúce, že médiá takmer celkom rezignovali na priame zisťovanie nálad voličov v teréne ako alternatívny nezávislý zdroj predpovedí. Chýbali reportáže z kampaní jednotlivých kandidátov a ich ohlasu u voličov. Práve takéto informácie mohli doplniť prieskumy a naznačiť trendy tesne pred konaním volieb.
PS Aj z doterajšej tohtoročnej kampane mám podobný dojem ako minule. Príliš veľa (na výrobu lacných) článkov s múdrosťami politológov a sociológov, a minimum času stráveného skúmaním nálad voličov v teréne. Pokus Eugena Kordu v sme.sk obehnúť kampane kamerou je tiež robený príliš narýchlo a nevyrovnane: u Mikloška či u Radičovej ani nedostávajú priestor na vyjadrenie (bez prítomnosti kandidátov) potenciálni kritici - ľudia, s ktorými sa kandidáti stretli na prednáške či podujatiach; tie reportáže sú skôr PR príspevky. A u Gašparoviča je to presne naopak.
