SME, 20.7. 2006
Podľa informácií SME by sa mal námestníkom pre kontrarozviedku stať Igor Urban.
SME, 8. 11.2006
Ľudia z Mečiarovej strany tvrdia, že problémom sú aj zamietnuté personálne požiadavky HZDS. Podľa nich sa komunikácia zhoršila potom, ako premiér odmietol, aby sa Igor Urban stal námestníkom v SIS.
... Ľudia zo Smeru za Mečiarovými výrokmi vidia snahu "vymedziť si pozíciu, lebo v poslednom čase to bolo len o Ficovi a Slotovi," povedal poslanec premiérovej strany, ktorý nechcel byť menovaný.“
Čo si máme myslieť, keď k nám cez novinárov hovoria anonymní ľudia? Poskytujú informácie na verejný prospech, no svoje meno nechcú zverejniť, pretože by to mohlo ohroziť ich postavenie (zamestnanie, vzťahy) a schopnosť dávať ďalšie informácie, alebo im ide v prvom rade o zištné ciele a získanie priazne médií?
Keď čitateľ nevie, kto stojí za informáciou, musí sa spoľahnúť na to, že noviny zdroju dôverujú, rovnako, že poznajú jeho dôvody, prečo nechce byť menovaný, aj dôvody prečo je ochotný informáciu poskytnúť. Podľa vnútorných nariadení amerických denníkov, tieto informácie by mali byť, spolu s bližšou špecifikáciou, uvedené pri každom anonymnom zdroji, aby si čitateľ vedel predstaviť závažnosť danej informácie. Inak, "one source said" is equivalent to "somebody said." Snažia sa tiež vyhnúť publikovaniu obvinení či ohováraní od anonymného zdroja, pretože ich snahou môže byť „zákernosť“ voči protivníkovi, pričom zdroj nenesie žiadnu zodpovednosť .
Na Slovensku je aj minimálna identifikácia ojedinelá. Vo viac ako troch štvrtinách článkov s informáciami od anonymných zdrojov médiá použili spojenie podľa našich informácií, hoci čitateľovi to nehovorí nič o zdroji informácií (sledované boli denníky Pravda, SME, týždenník Trend, Televízne noviny Markízy, Správy STV v rokoch 2003 – 2006, sledované boli frázy podľa neoverených informácií, podľa našich informácií, podľa zdrojov..., podľa kuloárnych informácií, podľa dôveryhodných zdrojov, ...nezávislých zdrojov).
Podľa Konštantína Čikovského, zástupcu šéfredaktora SME, niekedy novinári použijú frázu, keď si nie sú úplne istí a nemajú čas informáciu overovať, niekedy môže byť sám anonymný zdroj natoľko citlivý, že si neželá žiadnu bližšiu špecifikáciu pri vlastnom výroku. V redakcii ale považujú za úzus, že minimálne editor vie meno zdroja. Najčastejšími anonymnými informátormi sú podľa neho ľudia, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní jednotlivých prípadov, konkurencia dotknutých, PR agentúry, ale môže to byť aj sám menovaný v tom istom článku.
Podľa amerického experta na politiku a médiá Stephena Hessa sa dajú motivácie anonymov komunikovať s médiami na niekoľko kategórií:
- Najčastejšie ide o utužovanie vzťahov, pričom informátor predpokladá, že dobrý
vzťah s novinárom môže v budúcnosti využiť (The Goodwill Leak)
- Informácie poskytuje nižšie postavený zamestnanec, aby si zvýšil pocit vlastnej
dôležitosti (The Ego Leak)
- Najmä politici radi poskytnú informáciu, keď cítia hnev alebo nevôľu, aby druhú
osobu poškodili (The Animus Leak)
- Keď informácie prenikajú z vnútorných zdrojov, môže ísť o snahu získať pre tému či návrh väčšiu publicitu, aká sa jej dostáva (The Policy Leak)
- Niekedy je zdroj ochotný poodhaliť návrh, ktorý je v rovine úvah, v snahe získať
zhodnotenie výhod a nevýhod (The Trial Balloon Leak)
- Informátor o nekalej činnosti úradu či firmy z okruhu zamestnancov v prostredí, o ktorom sa píše (Whistle-Blower Leak)
V našich médiách sa najčastejšie materiály s anonymnými zdrojmi dotýkajú dvoch oblastí: vyšetrovania trestnej činnosti a ďalšieho postupu politikov (ktorého zverejnenie môže ovplyvniť vývoj vo viacerých oblastiach).
1. Vyšetrovanie
Medializovanie tragických nehôd či vrážd priťahuje divácku pozornosť. V spravodajstve Markízy sa vraždy dostávajú medzi prvé príspevky. Podľa prepočtov v roku 2006 v Televíznych novinách redaktori v prípadoch spracúvania témy, ktorej kontext, motívy, príčiny či dôsledky určí až vyšetrovanie, využili anonymný zdroj, resp. použili formulku podľa našich informácií častejšie ako raz za týždeň. Novinár sa na potvrdenie alebo vyvrátenie neoficiálnej informácie najčastejšie obráti na príslušného vyšetrovateľa, ktorý prípad v štádiu vyšetrovania odmietne komentovať. Odkiaľ majú teda novinári neoficiálne informácie?
„Je v záujme vyšetrovateľa a vyšetrenia skutku (za ktoré je zodpovedný on sám), aby sa dostali na verejnosť také informácie, ktoré vyšetrovanie nezmaria, ale mu pomôžu. Pri vyšetrovaní trestných činov si vyšetrovateľ zvolí vyšetrovacie verzie a postupne ich preveruje. Meditovať o príčinách, motívoch skutku novinárom nemožno zabrániť. O tom, či sa informácie o skutku, vyšetrovacie verzie a iné informácie dostanú na verejnosť, podľa Trestného poriadku par. 6, môže rozhodnúť vyšetrovateľ a po konzultácii s ním osoby určené vnútorným predpisom, “ vysvetľuje policajná hovorkyňa Marta Bujňáková.
Spomínaný paragraf znie takto ( Trestný poriadok par. 6, ods. 2):
„Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.“
Pokiaľ pri reportovaní uvedie novinár informáciu o človeku, ktorého sa čin týka, napr. od jeho známych či rodiny, no bližšie nešpecifikuje zdroj, môžu sa informácie pre čitateľa vo viacerých médiách rozchádzať.
Osemročné dievča sa chcelo obesiť
“...Podľa našich informácií dievčatko navštevuje druhý ročník Základnej školy v Senohrade a patrí k lepším a bezproblémovým žiakom.” (Pravda, 12.2.2005, Štefan Rimaj)
“...Podľa našich informácií bola dobrá, ale psychicky nevyrovnaná žiačka.” (SME, 14.2.2005, Daniel Vražda)
Uviesť, že informácie sú neoficiálne je lepšie ako vydávať ich za fakty.
„Podľa neoficiálnych informácií narazil so starým Renaultom do stromu približne v štyridsaťkilometrovej rýchlosti.“ (STV, 9. 9. 2006)
„Šéf kresťanských demokratov skončil svojim autom v plnej rýchlosti presne v týchto miestach a v tomto strome.“ (Markíza, 9. 9.2006)
2. Politika
Približne tretina všetkých článkov s informáciami od nemenovaného zdroja je pri informovaní o politických udalostiach. Ak sa v politike využívajú často anonymné zdroje, znamená to, že neveríme, že to, čo hovoria politici oficiálne, je pravda?
Pred minuloročnými parlamentnými a komunálnymi voľbami médiá uvádzali informácie o vytvorení možných koalícií a po nich o možných kandidátoch do politicky nominovaných funkcií. Čikovský si myslí, že pre denník je v takej situácii dôležitejšie priniesť informáciu, ako mať ju potvrdenú od oficiálneho zdroja.
Keď ale médiá prinesú neoficiálne mená nominantov, riskujú, že sa nominácie nepotvrdia a ich zdroje môžu vyzerať nespoľahlivo. Na druhej strane, oficiálne stanovisko sa mohlo práve po medializovaní, či vďaka nemu zmeniť.
Anonymné zdroje, či už z politiky alebo z okolia policajného vyšetrovania, ostanú určite užitočnou súčasťou spravodajstva médií. Novinármi takto ponúkané informácie by však čitatelia mali brať opatrnejšie, s vnútornou otázkou aké asi motívy anonym na vystupovanie v médiách má, ako dobre informovaný v téme vôbec môže sám zdroj byť, a v akom vzťahu a pozícii voči neanonymným zdrojom v reportáži asi vystupuje.
