Britskí vedci zverejnili štúdiu, v ktorej sa pokúsiliurčiť najviac depresívny deň. V tomto roku by mal pripadnúť práve napondelok dvadsiateho druhého januára.
Doktor Cliff Arnall zWaleskej univerzity v Cardiffe vymyslel vzorec, ktorý by mal určiť tennajviac depresívny deň roka….Spomínaný vzorec berie do úvahy počasieznásobené debetom na vašom účte mínus mesačný plat a časom od Vianoc anesplneného novoročného predsavzatia. Nepriamo úmerne pôsobia nadepresívnu náladu úroveň motivácie a potreba akcie. Všeobecne z tohtovzorca vychádza ako výsledok najbližší pondelok mesiac poVianociach….
Ak sa teda chcete v tento pondelok vyhnúť depresívnejnálade, skúste to riešiť zvýšenou pohybovou aktivitou.
V prvom rade Arnall pracoval na polovičný úväzok na Cardiff University, ale škola ho pred takmer rokom prepustila,keďže sa im nepáčili jeho mediálne aktivity. Arnall je v médiách spojený práve s uvádzanímrôznych vzorcov pre najdepresívnejší či najšťastnejší deň roku,očakávanú dĺžku života či volebnú účasť. Ako ďalej píše minulý týždeň škótsky The Scotsman, na Arnalla sa spustila aj kritika psychológov za zľahčovanie témy depresie. Štúdie, ktoré by opisovali Arnallovu metodiku, dáta a testovanie svojich vzorcov, na webe nenájdete.
Arnallov vzorec o najdepresívnejšom dni vznikol na objednávku britskej cestovnej agentúry, ktorá skúmala najlepší deňna predaj zájazdov (na zažehnanie depresie…). Podobne jeho vzorec onajšťastnejšom dni bol sponzorovaný výrobcom zmrzliny. The Times Higher Education Supplement, odborné noviny venujúce sa univerzitnému dianiu, dokonca vysvetľujú,že správy vznikli na podnet PR agentúry, ktorá po odmietnutí jednýmakademikom si našla práve Arnalla, aby jej pomohol správu prepašovaťcez novinárov k verejnosti. Tiež citujú ďalšieho vedca, podľa ktoréhotakéto pseudovedecké správy degradujú na verejnosti výskum vedcov akocelok a vytláčajú z médií kvalitné štúdie. Britský The Guardian má pravidelný stĺpček venujúci sa odhaľovaniu pseudovedeckých výstupov pod menom Bad Science, ktorý Arnallove vzorce tiež odsúdil (pozri aj tu).
Kombinácia "sexi téma+neznámy akademik+motivovaný sponzor+nepublikovaná/neexistujúca štúdia+neuverejnená metodológia testovania" by pre novinárov monitorujúcich vedu mohla byť celkom dobrým znakom, že to nie je správa na publikáciu.
Inak,aj keby Arnallov vzorec vzišiel z nejakej vedeckej štúdie, sotva byplatil pre Slovensko, ako to naivne interpretuje TA3 (“Ak sa teda chcete v tento pondelok vyhnúť depresívnej nálade…”).Vo vzorci sú premenné ako počasie, platy, dlhy, ktoré sa určite líšiakrajina od krajiny, a bola by náhoda, ak by vzorec pre Slovákov dávalrovnaké čísla ako pre Britov. Nehovoriac o gumených premenných vzorcatypu "úroveň motivácie" či "potreba akcie"… Sranda inak ešte je, že TA3a pred rokom Markíza si našli slovenských psychológov, ktorých citátmisvoje reportáže vystužili, tí však k samotnému vzorcu takmer ničnepovedali, no dodali vlastne pseudovýskumu svoju autoritu…
PS Viac o tom, ako rozpoznať vedu od pseudovedy. Blog Bad Science je tiež užitočný.
Update: Ján Žgravčák zaslal reakciu (odpovedám na jeho hlavný argument dole v diskusii).
