Ešte pred Silvestrom urobilo Centrum pre liečbu drogových závislostí tlačovku, kde rozprávalo o novom riziku pre spoločnosť, probléme alkoholizmu či drog u vybraných skupín ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničia.
O probléme je ťažko informovať, pretože Centrum nemá dobré dáta typu reprezentatívny prieskum. Svoje tvrdenia stavia na osobných skúsenostiach a ľuďoch, čo Centrum kontaktujú so svojimi problémami (nárast tých zo zahraničia), ako mi to vysvetlil šéf Centra Ľubomír Okruhlica. V tlačovej správe uvádza 2 konkrétne prípady, inak len dosť hypoteticky.
Pre novinárov je to potom dilema – ak už tvrdenie Centra považujú za dôveryhodné, mali by verejnosti tie tvrdenia nejako podložiť, či vysvetliť kontext.
Príkladom, ako správu nenapísať, bola agentúra TASR. Jej správu bez rozmýšľania publikovali aj také Zdravotnícke noviny, či SME :
Drvivá väčšina Slovákov odchádzajúcich za prácou do západnej Európy má po istom čase pobytu v cudzine problém s alkoholom či drogami. Povedal to riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica. Podľa odhadov pracuje v zahraničí sto- až tristotisíc Slovákov....
Drvivá väčšina, kto by už tomu veril? Ako len môže novinár niečo také uverejniť bez akéhokoľvek odkazu na podklady, dáta pre také konštatovanie? Inak sám Okruhlica mi v telefonáte povedal, že on o žiadnej drvivej väčšine nehovoril (TASR záhadne ani priame Ohruhlicovo tvrdenie v takom znení neponúka, hoci vyberá iné priame citáty), ani nič také nie je v ich tlačovej správe.
Naopak, príkladom, ako mohla byť správa urobená je reportáž Gábora Grendela v Markíze. Ten k opatrným tvrdeniam Centra pridal informatívne upozornenie:
Presný odhad toho, koľko mladých Slovákov podľahlo v zahraničí alkoholizmu zatiaľ neexistuje. Centrum pre liečbu drogových závislostí sa však obáva, že ich počet narastie po tom, ako svoj pracovný trh otvoria všetky členské štáty Európskej únie.
Niekedy pre odlíšenie hlúposti od slušnej, hoci opatrnej správy až tak veľa netreba.
Ploty a ekonomické myslenie: Richard Filipko v SME a o pár dní nato aj Zuzana Gulová v STV sa venovali otázke významu oplotenia rýchlostných ciest a diaľnic ako prevencii proti stretom áut so zverou.
Filipko okrem iného napísal:
Oplotenie nepatrí medzi drahé časti diaľnice... Na kilometer diaľnice tak pletivo stojí na obe strany 140-tisíc plus stĺpy, pripevňovacie drôty a práca. V porovnaní s celkovou cenou kilometra diaľnice je to zanedbateľná suma. Kilometer diaľnice stojí od 300 do 700 miliónov korún v závislosti od terénu.
Podobne Gulová povedala:
Meter pletiva aj so stĺpikom stojí približne dvestosedemdesiat korún. Oplotenie kilometra diaľnice z oboch strán teda vyjde na stopäťdesiattisíc, čo je v porovnaní so samotnou výstavbou rovnako dlhého úseku zanedbateľná suma.
Pre analýzu, či ploty stavať alebo nie, ale vôbec nie je podstatné, či je cena extra plotu k celkovej výstavbe relatívne malá či nie. Malou sumou by bolo aj zamestnanie extra 10tich nezamestnaných, čo by tam len tak stáli a nič nerobili. A nikto to nenavrhuje ako spôsob zníženia nezamestnanosti argumentom, že veď ide o zanedbateľnú sumu.
Čo je skutočne dôležité je porovnať návratnosť investície: teda tie náklady na plot (vrátane ich údržby) s jeho prínosmi, čo sú plotom zabránené škody (na ľuďoch, zvieratách, autách, zápchach atď.). Či je plot relatívne lacný či drahý je jedno, záleží, či zabráni väčším škodám, ako je investícia doň. Ak to tak je, tam jeho stavba dáva zmysel. Pred definitívnym rozhodnutím je ale ešte potrebné porovnať ten pomer prínosov a nákladov s inými investíciami, povedzme do škôl či nemocníc. Možno sú ploty výnosné, ale možné sú iné investície ešte výnosnejšie – a potom by bolo stavanie tých plotov zlým rozhodnutím.
PS Update 11.1: Tie Gulovej čísla ani nesedia, ako upozorňuje čitateľ v diskusii...
Biznisplán skokana Mesíka: Vladimír Trávniček z Hospodárskych novín mal včera pekný článok o tom, ako je to vlastne s financovaním nášho málo úspešného skokana na lyžiach Martina Mesíka. Bohužiaľ ani on nevypátral presnú sumu, ktorú Mesík dostáva od štátu. Ale zistil, že väčšinu pokrýva medzinárodná federácia.
PS Imrich G Radovan Kazda sa nad Mesíkovým financovaním čudoval takmer pred rokom.
Titulok dňa 1: „Slovenskú cirkev nezaujíma Sokolova minulosť “, znel titulok včerajšieho článku v SME. Michal Piško napísal niečo iné:
Konferencia biskupov Slovenska odmieta porovnávať prípady varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa a bratislavsko-trnavského arcibiskupa Jána Sokola.... Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik povedal, že nie je známy žiadny "relevantný" materiál, ktorý by dokazoval Sokolovu spoluprácu, preto platí "prezumpcia neviny". "Ak je niekde pán arcibiskup uvedený ako agent, tak to ešte neznamená, že to bola skutočne pravda a nie je preto dôvod, aby sme sa k tomu vyjadrovali."
Teda možno ich to zaujíma, len nie sú pre nich dosť dobré dôkazy. Aspoň podľa slov.
Titulok dňa 2: „Kaliňák bol vo firme napojenej na miliardy, “ napísala včera Pravda. Lukáš Milan v článku napísal toto:
V dcérskej firme, ktorá v roku 2005 tiež profitovala z tendra na komunikačný systém MOKYS pre ministerstvo obrany za zhruba sedem a pol miliardy korún, pôsobil kedysi aj súčasný minister vnútra Robert Kaliňák.
Podľa obchodného registra sedel Kaliňák v rokoch 2000 až 2002 v dozornej rade spoločnosti Corinex...
Titulok je skôr veľmi nejednoznačný ako nepravdivý. Ak znamená, že Kaliňák mal napojenie na miliardy, tak je mimo. Ak znamená, že bol vo firme, ktorá až neskôr bola napojená na miliardy, tak sa to dá akceptovať, otázny je potom význam takého článku.
Podľa textu bol Kaliňák vo firme v čase, keď na miliardy „napojená“ nebola. (a autor ani nepovie, koľko korún vlastne z tých miliárd Corinexu pripadne...) Pravda má navyše dnes k článku 2 opravy.
