Po neschválení častí lustračného zákona ústavným súdom zvažujú poľské strany, čo ďalej... „Vyhral zdravý rozum,“ mieni Wojciech Olejniczak zo Zväzu demokratickej ľavice (SLD), ktorý sporný zákon na súde napadol.
SME, dnes
Šancu majú v rukách ešte poslanci, keďže silnejšiu ochranu a podporu rodín v Zákonníku práce môžu presadiť formou pozmeňovacích návrhov. Tak, aby pracovná kariéra či niekedy jednoducho nevyhnutnosť uživiť sa, neboli v rozpore s rodičovskými povinnosťami a radosťami.
Nielen z ekonomických dôvodov či z obáv pred starnutím populácie, ale aj preto, lebo to káže zdravý rozum - a tiež cit.
Márius Kopcsay, Pravda, sobota
Ornitológovia veria, že v kauze Tichej a Kôprovej doliny zvíťazí odbornosť, pravdovravnosť a zdravý rozum nad nekompetentnosťou, aroganciou a politickými, či komerčnými záujmami.
Aktualne.sk, 10.5.
Podľa zisťovania HN by protifajčiarsky návrh mohol v parlamente uspieť... Iniciatívu proti prijatiu zákona už chystá Zväz hotelov a reštaurácií. "Len čo príde zákon do pripomienkového konania, svoje poznámky tam premietneme," potvrdila prezidentka zväzu Zuzana Šedivá. Lobing v parlamente vraj zatiaľ neplánujú. "Veríme, že zdravý rozum zvíťazí."
Hospodárske noviny, 10.5.
„Stále verím, že zvíťazí zdravý rozum,“ opakuje nezmierený primátor Mokoš a naznačuje, že aj z hľadiska zámerov vlády je odčlenenie Štrbského Plesa krokom späť.
SME, 4.5.
Je možno fajn, keď si ľudia cenia zdravý rozum, keď sa dovolávajú rozhodnutí na základe zdravého myslenia. Ale čože je to za argument?
Používajú ho ľudia, ktorí bojujú proti niečomu, robia to ľudia, čo bojujú za niečo. Novinári tu frázu z neznámych dôvodov považujú pre čitateľov za zaujímavú, takže pred verejnosťou poletuje týždeň čo týždeň. Ale kde je podstata?
Fráza o zdravom rozume je krásne abstraktná a škaredo nevyvrátiteľná. Veď kto už je za chorý rozum? A pritom ste nič konkrétne nepovedali - nula bodov o tom, aký je najsilnejší argument pre neodčlenenie Štrbského plesa od Vysokých Tatier, prečo je protifajčiarsky návrh zlý, v čom sú komerčné či politické záujmy pre krajinu nevýhodné, nič o tom, v čom konkrétne je zákonná podpora rodín okrem demografie a ekonomiky prospešná, a na základe čoho je neschválenie lustračného zákona ústavným súdom v Poľsku dobrým rozhodnutím.
Odvolávanie sa na "zdravý rozum" ničí diskusiu, neposkytuje argumenty, len balast, a neposúva myslenie na danú tému. Navyše takáto argumentácia lacno uráža oponentov či poslucháčov (ak nesúhlasia, mentálne zjavne zaostávajú) a neskromne si privlastňuje patent na rozum.
Takže: novinári by verejnosti urobili službu, keby tie frázy o zdravom rozume necitovali, a ani ich sami v komentároch nepoužívali.
PS Tu je krásny príklad, ako sa novinári SME Štulajter a Jančík s balastom neuspokojili a v rozhovore Richarda Sulíka krásne usvedčili z tárania:
Čo by z toho mala ľavicová vláda, keby váš projekt prijala?
„Bol by to prínos pre zdravý rozum.“
Čo z toho budú mať jej voliči? Politici potrebujú argumenty.
„Fakt, že neviem dostatočne dobre na túto otázku odpovedať, asi potvrdzuje, že si nemyslím, že to prijmú.“
SME, 23.4.
Kopcsayov zdravý rozum: Ako kritizuje Zákonník práce komentátor Pravdy
Márius Kopcay, Pravda, 26.1.07
Zákonník práce má na jednej strane sprísniť pravidlá pri prepúšťaní zamestnancov, čo znie pekne. Čím ťažšie sa však bude firma lúčiť s neschopnými ľuďmi, tým ťažšie bude prijímať nových, napríklad i mladších alebo schopnejších.
...
Mnoho ľudí, najmä v chudobných regiónoch, pracuje v nedôstojných podmienkach, za nízke mzdy. Je však otázka, či im skôr pomôže nový Zákonník práce alebo rozvinutý trh, ktorý prinesie viac pracovných príležitostí.
Autorita odborov by sa mala prejaviť predovšetkým na pôde podnikov, firiem. Odborári sa však rozhodli presadiť svoj pohľad na vec pekne zhora, vďaka svojej politickej spriaznenosti s Ficom a jeho stranou. Ak zmenou Zákonníka práce „vycicanou z politického prsta" nasadia zamestnávateľom zvieraciu kazajku, bude sa ťažko dýchať aj zamestnancom, o tom niet pochýb.
Márius Kopcsay, túto sobotu, Pravda
Pokiaľ ide o vytváranie priaznivých podmienok pre zamestnaných rodičov, v porovnaní s vyspelými štátmi Európskej únie zatiaľ Slovensko kríva na obe nohy.
Príležitosť, ako to napraviť, ponúka aj novela Zákonníka práce. Jej návrh napríklad zakazuje výpoveď pre osamelého rodiča, ktorý vychováva dieťa do troch rokov (hoci právna ochrana by sa mohla vzťahovať nielen na osamelých rodičov -pre prípad, keď sa chce zamestnávateľ zbaviť pracovnej sily „so záväzkami“). Pracujúcim matkám a otcom by potom mohli pomôcť aj ďalšie úpravy, napríklad voľný, respektíve plne pružný pracovný čas či pružnejšie čerpanie náhradného voľna. Situáciu rodičov, ktorým vyhovuje čiastočný pracovný úväzok, by riešilo takzvané „zdieľané pracovné miesto“, teda pracovná pozícia, o ktorú sa delia dvaja či traja ľudia. Najmä voči matkám by bola ústretová aj možnosť voľnejšieho čerpania materskej dovolenky.
Je pozoruhodné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré návrh Zákonníka práce pripravovalo, s takýmito návrhmi neprišlo, ba dokonca pre ne ani nenašlo pochopenie. Pritom ani pre zamestnávateľov by neznamenali nijaké mimoriadne výdavky - skôr len trochu pochopenia.
Takže raz je Zákonník práce politická aktivitka, ktorá zväzovaním zamestnávateľov škodí vlastne aj zamestnancom. A dnes je zase problém, že Zákonník obsahuje málo regulácií na zamestnávateľov, a že nezaväzuje zákonom zhora firmy robiť v práci rodinnú politiku, lebo tá by fakt bola účinná a potrebná.
A samozrejme, Kopcsayov sobotný komentár končí skvostne:
Šancu majú v rukách ešte poslanci, keďže silnejšiu ochranu a podporu rodín v Zákonníku práce môžu presadiť formou pozmeňovacích návrhov. Tak, aby pracovná kariéra či niekedy jednoducho nevyhnutnosť uživiť sa, neboli v rozpore s rodičovskými povinnosťami a radosťami.
Nielen z ekonomických dôvodov či z obáv pred starnutím populácie, ale aj preto, lebo to káže zdravý rozum - a tiež cit.
