Čitateľ ma upozornil na tri ilustračné fotky k článku Alžbety Slovákovej v piatkovej prílohe SME Zdravie o herpese:
chcem sa spýtať, prečo novinári prevezmú obrázok z internetu - z inej stránky - a namiesto uvedenia zdroja napíšu čarovné slovíčko: "ilustračné foto - archív".
...Bol by som rád, keby sa čitatelia dozvedeli aj o týchto metódach kradnutia duševného vlastníctva (obrázkov): Obrázky si autor jednoducho vygoogloval (napísal do vyhľadávača herpes a dal vyhľadávať v obrázkoch) a vo photoshope alebo v podobnom grafickom programe dokonca odstránil copyright priamo z jedného obrázku (č.1), prípadne zmenil aj veľkosť či rozlíšenie pôvodného obrázku:
foto 1, foto 2, foto 3
Vyhľadanie mi trvalo necelých 5 minút.
Lukáš Fila, zástupca šéfredaktora SME , zistenia čitateľa potvrdil:
s polutovanim konstatujeme, ze napriek dorazu, ktory sa snazime klast na dodrziavanie autorkych prav, v danom pripade skutocne doslo na nasej strane k pochybeniu pri vyhladavani ilustracnych fotografii. Voci pracovnikom, ktori zodpovedaju za vyber fotografii vyvodime dosledky. Vedenie redakcie tiez vyvinie maximalne usilie, aby sa v buducnosti podobne situacie neopakovali.
Markíza nemá čo vysielať: Základnou charakteristikou informácie v spravodajstve by mala byť jej novosť. Marek Gudiak z Markízy nám v prvej nedeľnej správe zabudol povedať, čo je vo viac ako dva roky starom prípade údajného poisťovacieho podvodu nové. Že stále prebieha policajné vyšetrovanie je super zaujímavé zdôvodnenie, prečo je to správa otvárajúca spravodajstvo dňa.
Titulok dňa: „ Politici získajú vplyv na vysoké školy,“ hlási titulok z prvej strany Pravdy . Článok Zuzany Petkovej začína:
O peniazoch vysokej školy budú rozhodovať ministerka práce Viera Tomanová, predseda KDH Pavol Hrušovský či podnikateľ blízky SDKÚ Ján Badžgoň. A to v prípade, ak prejde novela vysokoškolského zákona v podobe, ako ju navrhuje Ficova vláda.
Fajn, a čo zistila Pravda , či ten vládny návrh v parlamente prejde? Až v piatom odstavci článku (215 slov za tým úvodom a na inej strane) sa dozvieme:
HZDS, ale aj Smer však napriek tomu už odkázali, že posilnenie správnych rád v snemovni neprejde a akademickým senátom zostanú ich doterajšie práva.
Ako cestujeme do zahraničia: Stáva sa to pravidelne rok čo rok. Tentokrát TA3 a Markíza zabudli rozlišovať cestujúcich Slovákov do zahraničia s cestovkou a bez nej. Tých prvých si vie presne počítať Asociácia cestovných kancelárií, pre tých druhých sú akurát len odhady z prieskumov či prijímateľských krajín. Opäť sa našli novinári, ktorí citujú len tých prvých, pritom podľa vlastných odhadov cestoviek ďalšia zhruba polovica cestujúcich do zahraničia ide individuálne, bez cestoviek (HN a Pravda mali naopak tie čísla obzvlášť dobre spracované).
Tu sú príspevky, ktoré čísla z polovice trhu (cestovanie s cestovkou) vyhlasovali za tie celkové (akékoľvek cestovanie do zahraničia).
Barbara Štefanovičová z TA3, 18.5:
Počet dovolenkujúcich Slovákov vlani mierne klesol. Cestovné kancelárie však mali vyššie zisky ako rok predtým. Asociácia cestovných kancelárií očakáva, že tento rok záujem o dovolenky Slovákov ešte stúpne o tridsať až štyridsať percent. Čoraz atraktívnejšie je aj Slovensko pre cudzincov. Cez Bratislavu ich však väčšina iba prejde.
Po prvý raz najviac Slovákov vlani dovolenkovalo v Grécku. Navštívilo ho asi stotisíc ľudí. Rovnako atraktívne zostáva pre našincov Chorvátsko.
Maroš Košík z Markízy, 18.5:
Vlani cestoval na dovolenku do zahraničia každý desiaty Slovák. Najobľúbenejšou zahraničnou destináciou bolo Grécko. Slováci však najčastejšie dovolenkujú doma.
... Vyše štyristotisíc Slovákov ale minulý rok vycestovalo. Obrat cestoviek bol skoro jedenásť miliárd korún. Najobľúbenejšie destinácie boli Grécko, Chorvátsko a Egypt a svoje zohral aj futbal.
Seriózne dezinformácie zrelé na opravu.
