Slávka Boldocká v článku „ Každý dvadsiaty Európan pracuje načierno “ píše:
Noví členovia Európskej únie stále vedú v zozname krajín, kde sa darí čiernej práci. Na Slovensku od príjmov z čiernej práce závisí sedem percent populácie.
Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer uskutočnenom v 27 krajinách únie síce každý dvadsiaty Európan žije, prípadne si k životu prilepšuje zo ziskov z čiernej práce, teda bez odvádzania daní a ďalších poplatkov, najväčšia koncentrácia takýchto Európanov je práve v bývalom východnom bloku. Z prieskumu je zjavné, že úroveň čiernej zamestnanosti dosahuje najviac, až 23 percent, v Rumunsku, o niečo menej potom v Litve a Lotyšsku. Na Slovensku od príjmov z čiernej práce závisí sedem percent populácie.
... Hoci Rumunsko v rebríčku vedie, nad desať percent obyvateľstva sa čiernou prácou živí aj v Poľsku a Litve (po 11 percent), Bulharsku (14 percent) a v Lotyšsku (17 percent), v Česku sú to len tri percentá. V prieskume opýtaní priznali, že daný príjem ide mimo daňových úradov a sú od neho životne závislí. "Najčistejšie" zarábajúcimi sú, naopak, Dáni, Francúzi, Briti, Nemci a Luxemburčania. Tu dosahuje čierna zamestnanosť maximálne dve percentá.
Autorka si pletie dve otázky, ako sa to ľahko dá vyčítať z tlačovej správy prieskumu .
Otázka na podiel ľudí, ktorí pracujú načierno, alebo presnejšie za posledný rok vykonali nejakú prácu načierno (nemusí byť dominantná), má iné odpovede, aké cituje článok. V skutočnosti najviac čiernu prácu priznali zo všetkých EÚ krajín Dáni (18% opýtaných), potom Lotyši (15%) a Holanďania (13%). Väčšina nových členov únie je nad priemerom, ale zase nový člen je aj na čele v minime – Cyprus (1%). Slovensko je na 16.mieste so šiestimi percentami. Prieskum tiež naznačuje, že vysoké miery účasti obyvateľstva severských štátov idú ruka v ruke s celkovo nízkou časovou náročnosťou, kým vo východnej a južnej Európe sú podiely z populácie nižšie, ale častejšie ide o trvalejšie práce.
Čísla, ktoré Boldocká cituje, patria k otázke, aký podiel zamestnancov dostáva celú či časť mzdy načierno („v obálke“), s cieľom ušetriť na daniach a odvodoch. Tu vedie to Rumunsko s 23%, Slovensko má 7%. Ale táto otázka sa na rozdiel od tej vyššie uvedenej týka len zhruba 40% respondentov prieskumu – teda len ľudí so zamestnaneckým pomerom.
Boldocká ďalej píše:
... z výsledkov Eurobarometra je zjavné, že až 66 percent opýtaných vedome podporuje čierny trh tým, že využíva takýchto pracovníkov, prípadne takto vyprodukované výrobky pre lacnú cenu. Pätina opýtaných uprednostňuje rýchlejšie služby, sedmina odporučenie od známych a desať percent napríklad to, že "legálne" služby sú v danej oblasti, ktorú chceli využiť, na trhu takmer nedostupné.
Všetky tie čísla ale pochádzajú len zo vzorky 11% opýtaných, ktorí priznali, že si za posledný rok niečo kúpili nelegálne. Takže nie je to 66% opýtaných, ale 7,3% respondentov. Autorka tiež zle prekladá, keď píše, že „sedmina [uprednostňuje] odporučenie od známych “ ako dôvod na čierny nákup. V skutočnosti ide práveže o nákup od samotných známych či priateľov ako „službičku“, za ktorú sa oficiálne neplatí ("It was a favour amongst friends/relatives/colleagues").
Článok HN v závere informuje (k tomu spravili aj tabuľku):
Najviac čiernych pracovníkov je tradične v stavebníctve a priemysle (desať percent), sedem percent v poľnohospodárstve a o percento menej v službách.
Už samotná tabuľka HN (správne) ukazuje, že za priemysel je to na rozdiel od stavebníctva len polovičné percento, 5%. Ale hlavne, opäť nejde o všetkých čiernych pracovníkov, ale len takých, ktorí sú oficiálne zamestnaní v tej firme, ale celú či časť mzdy dostávajú načierno. Zo všetkých opýtaných, ktorí sa k vykonávaniu nejakej čiernej práce za posledný rok prihlásili, bolo v skutočnosti najviac (19%) s prácou v domácnosti, teda najmä ako au-pair či upratovači.
Okrem toho všetkého mi v článku chýba definícia čiernej práce, s ktorou prieskum pracoval – nie je to totiž také jednoznačné. Prieskum považoval za čiernu prácu len takú, ktorá je inak legálna (teda nie pašovanie drog, napríklad), ale za ktorú sa bežne majú platiť dane či odvody (teda nie domáce práce vnútri úzkej rodiny). Autorka tiež nespomína, že autori prieskumu považujú čísla kvôli citlivosti tematiky za skôr pokusné, a že získané údaje vidia ako minimálne, keďže respondenti majú motiváciu skôr takúto prácu nepriznať.
Šikanovanie detí: Moderátorka v správach STV včera oznámila :
Každé tretie dieťa má skúsenosť so šikanovaním.
Zuzana Gulová v príspevku nijak nešpecifikovala zdroj tohto čísla, ako keby sa šikanovanie meralo ľahko a bežne ako inflácia.
Inak 16.12.2003 STV uviedla takéto číslo:
Až 44% detí uviedlo, že boli obeťami šikanovania na školách.
Prečo sa teda neoslavuje zlepšenie?
Keď sa Martin Hanus a Eva Čobejová podrobne pozerali na tie čísla na jar tohto roku v .týždni, našli najlepšie číslo 9% žiakov základných škôl. Ale najsilnejší bol záver, že u nás nie sú dosť hodnoverné prieskumy na identifikáciu šikanovania. Ak teda novinárka Gulová zrazu vyletí s ohromujúcim číslom, patrilo by sa rozobrať, odkiaľ prišlo a ako bolo získané.
Invalidi a druhý pilier: „Pri strate zdravia po úraze príde občan o úspory,“ hlási titulok Pravdy. Slávka Sélešová v texte píše:
Zo svojich našetrených peňazí v druhom dôchodkovom pilieri nemusí sporiteľ vidieť ani korunu. Stačí, že sa mu prihodí úraz a skončí na invalidnom dôchodku prv, ako uplynie pätnásť rokov, odkedy si začal odkladať na penziu.
... K našetrenej sume v dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa dostanú už len dedičia človeka, ktorý skončil ako invalid. On ju dostane vyplatenú len vtedy, ak sa stal invalidným dôchodcom až po pätnástich rokoch sporenia.
To nie je pravda, upozornil ma kolega Peter Goliaš. Minulý týždeň to dobre vysvetlil Tomáš Halán zo SME, citujúc odborníka Jozefa Mihála:
Podľa odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála, ak invalid nebude chcieť prísť o dôchodok z druhého piliera, bude mať dve možnosti. Buď sa stane samoplatcom a mesačne odvedie do Sociálnej poisťovne približne 2 500 korún. „Alebo si nájde symbolické zamestnanie až do konca obdobia invalidity,“ povedal Mihál. Vtedy splní zákonom stanovenú podmienku 15 rokov sporenia. Tieto možnosti potvrdila aj hovorkyňa ministerstva práce Oľga Škorecová.
Sélešová v Pravde zakončila svoj zavádzajúci článok takto:
... Zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím sa proti schválenej novele zákona búria, tvrdia, že ich znevýhodňuje. „Každý by mal mať možnosť výberu," tvrdí Anton Benča z Košickej organizácie vozičkárov - Nový život. Podľa neho sú totiž medzi poberateľmi invalidných dôchodkov aj šikovní a aktívni ľudia, ktorí by si na lepšiu penziu v druhom pilieri vedeli nasporiť vďaka tomu, že neprestali pracovať.
Ale práve tých aktívnych sa to dotkne najmenej, keďže ak budú pracovať aj napriek úrazu, ľahko dosiahnu tých 15 našetrených rokov, a tak v pohode dostanú ten dôchodok aj z druhého piliera.
