Peter Janků z tímu Čierny Peter na TA3 včera ponúkol reportáž „ Hrozí vydávaniu slovenskej literatúry zánik? “ (príspevok č.2) Nielenže sme sa ani približnú odpoveď na titulnú otázku nedozvedeli, ale príspevok ani len neukázal cestu, ako diskutovať o dotáciách do kultúry.
Reportáž stojí na ohlásenom prerušení činnosti vydavateľstva LCA, ktoré sa sústredilo na pôvodnú tvorbu. Šéf LCA však v reportáži nevystupuje (nedozvieme sa prečo). V SME minulý týždeň svoj krok vysvetľoval okrem finančných aj zdravotnými a osobnými dôvodmi. TA3 sa sústredí na tie finančné:
Peter JANKŮ, redaktor
--------------------
A práve v tejto súvislosti sa už roky hovorí o absencii kultúrnej politiky štátu, ktorá by oblasť vydávania pôvodnej literárnej tvorby dostatočne podporovala.
... Vydavateľstvo, ktoré sa na Slovensku rozhodne vydávať len pôvodné literatúru, je časom odsúdené na zánik. Dôkazom toho je osud vydavateľa Kolomana Kertéza Bagalu, ktorý pred niekoľkými dňami po šestnástich rokoch ohlásil koniec činnosti svojho vydavateľstva L.C.A.
...Spoliehať sa na to, že problém podpory pôvodnej literatúry vyrieši len trh, môže byť zradné. Dôsledky nedostatočnej podpory tejto oblasti zo strany štátu sa totiž môžu ukázať až po rokoch.
Dobre, väčšina asi uzná, že štát by mal podporovať kultúru, vrátane kníh. Ale kľúčová je otázka: koľko? Koľko je „dostatočne“? Okrem úradníka z ministerstva kultúry má novinár nastrihaných X spisovateľov a vydavateľov, ktorí sa – samozrejme – sťažujú (a Janků z neznámych dôvodov bez rozmýšľania prikyvuje). Ale nikdy sa reportáž nedostane k otázke, kde to optimum štátnej podpory vlastne je. Ako vieme, že dávame málo – lebo kričia tí, ktorým sa berie? Ako vieme, kedy už radšej ubrať zdravotníctvu/diaľniciam/zvýšiť dane atď. a pridať spisovateľom? Janků poukazuje na kvázi dôkaz, že tento rok peňažná podpora pôvodnej tvorby klesla skoro na polovicu roka 2006. No ale to predsa automaticky neznamená, že je to primálo. Reportáž aspoň mohla skúsiť porovnať sumy z okolitých krajín či EÚ, prípadne počet podporených autorov či spisovateľov s číslami z porovnateľných krajín. Ten objem podpory predsa musí vychádzať z nejakých logických kritérií, inak „dostatočne“ môže byť 20mil. aj 56mld Sk. Problém v kutúre býva, že sa len žiadajú peniaze na projekty, no málo sa rozmýšla, aký je prínos pre spoločnosť oproti iným sektorom, a ako ten prínos merať (kolegovia v INEKO takto na rozpočet dozerajú). Je to samozrejme ťažké, ale bez akéhokoľvek merania rozdeľovať peniaze zase nejde.
Samotný Bagala k finančným problémom v SME konkrétne povedal:
Minulý rok sa mi so štátnou podporou podarilo vydať sedemnásť kníh. Odborná verejnosť si mnohé z nich cení, ale k čitateľom sa prakticky nedostávajú. Pociťujem obrovskú bariéru medzi vydavateľom, distribútormi a kníhkupcami, ktorí uprednostňujú len komerčne úspešné tituly a nerobia to, čo majú v náplni práce. Nemám predstavu, ako by sa táto bariéra dala prelomiť.
Takže sa ani nezdá, že problém je samotné vydávanie, ale predaj a čítanosť. Reportáž sa aspoň mohla pozrieť, či teda nie je efektívnejšie investovať do festivalov či prezentácie, alebo či problém nie je aj s kvalitou vydávaných diel.
Okrem toho mi v reportáži vadia zamlčané konflikty záujmov oslovených literátov (Klimáček, Danglár, Kopcsay, Földvári). V reportáži chvália vydavateľstvo LCA, no nikde nie je pre diváka uvedené, že všetci vydávali svoje diela aj v LCA, a to aj s podporou štátu.
PS Budúcoročný navrhovaný rozpočet ráta s 25% nárastom pre ministerstvo kultúry, jeden z najvyšších nárastov. Aké sú plány pre knihy? Prečo sme sa o tom z reportáže nedozvedeli ani slovo?
Update 25.10: Reakcia TA3 cez jej hovorkyňu
Editovať ako v HN: Hlavný článok dňa od Bibiány Gunišovej v Hospodárskych novinách včera začal takto:
Dlho očakávaná správa Eurostatu o tom, aký bol v skutočnosti náš deficit verejných financií, bola relatívne dobrou správou. Minulý rok bol v skutočnosti o 0,3 percentuálneho bodu nižší, než sme v skutočnosti vykázali, hoci pôvodne sa hovorilo až o 0,7 percenta. Nová hodnota nášho schodku je tak 3,39 percenta hodnoty ekonomiky.
Presne naopak. Skutočnosť je vyššia ako tá doteraz vykázaná, a nová hodnota je 3,69%. V podtitulku sa tiež dozvieme, že Eurostat zabudol na najväčšiu položku (NDS), čo je tiež výmysel. Nie prvýkrát vyzerá prvá strana HN takto skvelo. A dnes ani len oprava.
Španielska ekonomika a španielska dedina: Čitateľ pozerá STV :
...V Madride sa však dnes hovorilo predovšetkým o hospodárskej spolupráci medzi Slovenskom a 6-tou najväčšou ekonomikou na svete.
Španielsko je ale vo svete deviate. Šieste je Francúzsko.
Ako je na tom obchod: Jozef Sedlák z Pravdy zahmlieva podiel na zisku medzi obchodom a dodávateľmi:
Z kurčaťa má najviac obchodník
Z kurčaťa, ktoré v jeseni zdraželo z 55 až 60 korún na 75 až 80 korún za kilogram, nemá najviac ten, kto ho vykŕmi, ani ten kto ho spracuje a zabalí, ale obchodník. Podľa prieskumu Pravdy zostáva chovateľovi po predaji kilového kurčaťa z 28,50 Sk zhruba jedna koruna [čistého zisku], na toľko si vyjde približne aj spracovateľ hydiny.
Obchodníkovi 15-percentná prirážka vynesie okolo desať korún. Nesúhlasia však, že bohatnú na kurčatách. Ján Bilinský z COOP Jednoty tvrdí, že tzv. hrubá marža je naozaj okolo 15 percent, ale čistá rentabilita je podstatne nižšia.
Ako ma upozornil čitateľ, Sedlák porovnáva čistý zisk výrobcu a spotrebiteľa s hrubou maržou obchodu. Pre korektné porovnanie však musí tú maržu znížiť o prevádzkové náklady obchodu na skladovanie a predaj, aby dostal čistý zisk. Autor aj cituje zástupcu obchodu s touto námietkou, ale pre istotu porovnáva neporovnateľné čísla tak či tak, inak by článok stratil jasný odkaz.
