Tlačové konferencie členov vlády by ideálne mali slúžiť na to, aby premiér či ministri naživo vysvetlili svoje rozhodnutia a skutky, a najmä aby dali priestor médiám položiť otázky, ktoré by tieto rozhodnutia a činy hlbšie skúmali. Ochota robiť tlačové konferencie a podrobiť sa otázkam novinárov je signál dôvery voči verejnosti – svoje rozhodnutia si vieme obhájiť, nemáme čo skrývať, vítame diskusiu a kontrolu zdola.
Bohužiaľ, minulotýždňová tlačovka premiéra a ministra financií k návrhu rozpočtu na rok 2010 mala s ideálom len málo spoločné. V prvom rade, hoci témou bol najdôležitejší zákon roka a jeho absolútne prvé predstavenie verejnosti, Fico, ale aj Počiatek sa opakovane venovali kritike novinárov a opozičných politikov. Namiesto lepšieho vysvetlenia vlastnej práce sa venovali druhým.
Čo bolo však najhoršie bol prístup k otázkam novinárov. Priestor dostali štyria novinári.
Prvý sa spýtal Rado Tomek z agentúry Bloomberg, či má vláda aj rozpočtový plán B vzhľadom na ťažko odhadnuteľný vývoj krízy vo svete a našu závislosť od iných ekonomík. Či by teda vláda pri horšom ako očakávanom vývoji ekonomiky vedela flexibilne zmeniť rozpočet, a na základe akých indikátorov by to robila (tzv. stress-testy). Počiatek a Fico spolu odpovedali 8 minút na túto otázku – ale vôbec ju nezodpovedali. Ani slovom sme sa nedozvedeli, či nejaký plán B existuje. Naopak, premiér sa zase venoval opozícii a médiám (klamstvá, klamstvá), čo nemajú robiť (čím horšie, tým lepšie) a o čom majú novinári písať (opraviť klamstvá). Osem plných minút neodpovedí.
Druhá sa pýtala Tatiana Novotná z Markízy. Na technické otázky o číslach (parametre štátneho vs verejného rozpočtu, náklady na dlh, valorizácia platov) minister aj s predsedom vlády odpovedali. Na ďalšiu otázku, aký nárast dlhu k HDP krajinu čaká v dôsledku ďalšieho rozpočtového deficitu v budúcom roku premiér ani minister – ukážkovo - neodpovedali.
Premiér povedal, že na konci tohto roku bude zadlženie 33% HDP a nech to vraj Markíza porovná s inými štátmi... Lenže otázka nebola o stave zadlženia, ale ako sa dlh zvýši po ďalšom deficite budúci rok. Novotná sa správne nedala a zopakovala otázku aké bude číslo zadlženia budúci rok. Premiér sa opäť vyhol odpovedi:
Bude to tempo, ktoré zagarantuje, že Slovensko bude mať jednu z najnižších zadlžeností EÚ. Toto tempo udržíme.
Novotná sa nedala: Číslo??
Fico: Ja to číslo presne nepoznám, neviem, pán minister (obracia sa na Počiatka).
Počiatek: Sa bude notifikovať až v roku 2011.
Fico: Nevieme to teraz presne povedať. Ale robíme zodpovednú politiku. (nasledoval monológ ako sa Lipšic zbláznil, čo by urobila pravicová vláda, atď.)
Takže premiér ani minister financií pri prezentácii rozpočtu nevedia povedať, s akým zadlžením krajiny sa ráta po uvedení toho rozpočtu do praxe! Samozrejme, že to číslo vedeli, ale ani po trojnásobnom (!) vyzvaní novinárkou ho nechceli verejnosti povedať. V hlavnom dokumente ministerstva financií k rozpočtu v podkapitole východiská je to číslo jasne uvedené - 40,8%. No určite, premiér nevie ako čerstvo pripravený rozpočet zadlži krajinu, ale len pár minút predtým z rukáva sypal sumy z rokov 2000 a 2001, aké presne dotácie z NBS vraj prvá Dzurindova vláda do rozpočtu dostala...
Ako tretia sa spýtala Jana Hambálková z Pravdy (otázka o výdavkoch na protikrízových výdavkoch a poklese výdavkov do diaľnic). Premiér úplne odmietol odpovedať. Že vraj jej denník klame a prekrúca jeho výroky. Ako keby ignorovaním otázky neškodil aj verejnosti či iným novinárom, ktorých odpoveď mohla zaujímať.
Posledný dostal priestor Pavol Kirinovič z TA3. Škoda, že nemal dost hrdosti v sebe, aby sa voči premiérovej neúcte ohradil, alebo aspoň zopakoval obe otázky kolegyne z Pravdy ako svoje. Reportér TA3 sa spýtal technickú otázku o postupe v diskusii o rozpočte, a ďalšie dve otázky kolegyne Novotnej o hypotékach a sadzbe zdravotného poistenia za štátnych poistencov, ktoré predtým neboli zodpovedané.
Postup v schvaľovaní aj hypotéky zodpovedané boli.
Počiatkova odpoveď na sadzby poistného boli opäť ukážkou elementárnej nepoctivosti. Sadzba poistného, ktorú sa vláda v programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť na 5% priemernej mzdy už od roku 2007, ide v skutočnosti dole z tohtoročných 4,9% na 4,78%. Práve na to sa pýtala novinárka. Počiatek jej ako odpoveď citoval len nárast nominálnych platieb – ten je však prirodzený, keď rastie aj priemerná mzda. Ale šlo len o ďalšie vyhnutie sa odpovedi a snahu médiá a verejnosť obalamutiť.
Vládna kritika slovenských médií je väčšinou sebecká a málokedy dostatočne vecná, hoci určite sa nájdu aj exemplárne prešľapy novinárov. Ale kde je pri toľkej kritike médií základná poctivosť a otvorenosť premiéra a ministra pri zodpovedaní sa médiám (a tým verejnosti)? Ako sa môže predseda vlády čudovať, že médiá berú jeho - niekedy aj oprávnenú – kritiku na ľahkú váhu, keď on sám nie je ochotný vo veciach rozpočtu neklamať, nezavádzať a vecne odpovedať na otázky? A to boli príklady z tlačovky o tom, ako sa podľa vlády budú na budúci rok platiť spoločné veci a do čoho sa investuje – za naše spoločné peniaze.
PS Čo tak to video tlačovky ukazovať študentom stredných škôl na občianskej náuke ako námet na diskusiu o ne/fungovaní demokracie?
Ako sa nepýtať: Dva príklady otázok od moderátora Radovana Slobodníka z STV v nedeľnej diskusii – na ministra financií:
*Ja sa teda na úvod pýtam. Je tento budúcoročný štátny rozpočet, ktorý ste nastavili, to najoptimálnejšie a najlepšie, čo sa dalo urobiť v čase hospodárskej krízy?
Ako sa už dá odpovedať na takú prihrávku? Tak tu je odpoveď Počiatka, zjavne pritlačeného otázkou k múru:
My sme presvedčení o tom, že áno.
Divák si určite vydýchol. Ďalší príklad:
*Ja sa však pýtam v súvislosti s tou konsolidáciou, či tie tri percentá, pod tri percentá v roku 2012 nie je príliš optimistická vízia?
P: Ja si nemyslím, že je optimistická.
Ako môžu takto nastavené otázky pátrať po podstate?
PS V diskusii s ministrom financií bol aj Eugen Jurzyca, bývalý šéf inštitútu INEKO, ktorý tento blog zastrešuje.
