Najprv pripomenutie, ako sa u nás o Katrine pred rokom písalo (podobne TV):
Katrina prekoná 11. september, Pravda , 2.9. 2005, prvá strana
Hurikán Katrina vykonal na juhu Spojených štátov masovú popravu. Američania nestíhajú rátať mŕtvoly, tušia však, že rakiev bude viac, ako bolo obetí pri teroristických útokoch pred štyrmi rokmi. "Je nám jasné, že sú tisíce zabitých ľudí," vyhlásila senátorka Mary Landrieuová o pohrome v štáte Lousiana.
Po záchrane života prišla samovražda a znásilnenie, Pravda , 2.9
(rovnaké fakty tiež v „Štadión s utečencami sa zmenil na arénu násilia", SME , 2.9)
Peklo na zemi, horšie než väzenie, nočná mora. Tak ľudia opisujú podmienky, v ktorých žili niekoľko dní pod strechou športového štadióna v New Orleanse... Iní hovoria o znásilňovaní detí. Darcel Monroeová, 31-ročná pokladníčka z pekárne, sa hystericky chveje, keď opisuje, ako zbadala znásilnenie dvoch dievčat na dámskych toaletách. "Veľa ľudí to videlo, ale báli sa čokoľvek spraviť. A ten násilník jednoducho prebehol okolo nás," dodáva.
Po Katrine ničia New Orleans rabovačky, SME, 1.strana, 2.9
Jedna z najhorších katastrof * Po hurikáne sú tisíce mŕtvych...
Kritika Busha za New Orleans silnie, SME , 3.9
Množstvo ľudí je stále v New Orleanse a nevedia sa z neho dostať. „Sme bez vody, jedla, v obrovskej horúčave," rozprával CNN Alan Gould, jeden z tých, čo je ešte v Superdome. „Deti, chorí a starší ľudia tu zomierajú každý deň. Malé deti znásilňujú. Pobehujú tu ľudia so zbraňami. Hovoria nám, že autobusy prichádzajú, ale zatiaľ sa nikto neukázal."
...Obete - ich počet môže presiahnuť 10-tisíc.
Státisíce evakuovali z chaosu v New Orleans, HN, 5.9
Nebolo známe, koľko ľudí pri katastrofe zahynulo, ale odhady hovorili o tisíckach. Mŕtve telá boli podľa očitých svedkov a novinárov všade: vo vode, na uliciach, v domoch, na opustených cestách. Guvernérka štátu Lousiana v sobotu potvrdila, že počet obetí bude v tisícoch. Jej slová zopakoval aj minister zdravotníctva Michael Leavitt. Craig Vanderwagen z ministerstva zdravotníctva Fox News povedal, že len v jednej márnici - väznici sv. Gabriela - je tisíc až dvetisíc tiel. V improvizovanej márnici v Superdome bolo asi sto tiel, medzi nim aj deti a batoľatá.... Scény ako z hororu hlásili aj z evakuačných centier v meste. Jeden z utečencov Charles Cormack pre televíziu MSNBC povedal, že videl, ako v Superdome jedného ubili na smrť a druhý spáchal samovraždu. Zbili aj Cormacka, no jeho sa podarilo zachrániť. „Včera tu zabili človeka. Mladú ženu znásilnili a zabili. To prinútilo jedného muža, aby išiel na ulicu zohnať pomoc. Pokúsil sa zastaviť konvoj s vojakmi a vyskočil na ich auto. Zastrelili ho," znelo svedectvo 28-ročného Steva Banku. „Veľa tiel plávalo vôkol, niektorí boli zastrelení," povedal Reuters 18-ročný Michael Davis.
V New Orleanse zostávajú už len mŕtvi, SME , 5.9
Zo zaplaveného a zničeného New Orleansu vyslobodzujú vrtuľníky desaťtisíce ľudí, ďalšie tisíce však zostávajú v meste. Záchranári sa k nim nemôžu dostať, niektorí nechcú opustiť svoje domy. Živí odchádzajú, a tak je stále zjavnejšie, že mŕtvych budú tisíce. Je zrejmé, že mnohí ľudia zomreli len preto, že sa k nim včas nedostala pomoc.
V New Orleanse objavili dom hrôzy, Pravda, 9.9
Katrina sa vyzúrila na starých a nevládnych. V sanatóriu na predmestí New Orleansu záchranári našli vyše tridsať mŕtvych tiel. Väčšina z nich boli starší pacienti, ktorých po prelomení hrádzí voda zastihla v posteliach. "Pokiaľ viem, úrady už pripravili 25-tisíc vriec pre mŕtvych," oznámil Bob Johannessen, hovorca louisianskeho ministerstva zdravotníctva. "Nie je to ukazovateľ očakávaného počtu, len sme pripravení."
Hoci čísla boli predčasné a oficiálne potvrdené údaje o mŕtvych sa v tom čase pohybovali v stovkách, vtedajšie hrubé odhady si osvojili reportéri aj v komentároch:
Amerika plače, počuje to Bush?, Braňo Ondrášik, komentár HN, 5.9
Američania umierajú. Nie iba na bojiskách v Iraku či Afganistane, nie pri nasadzovaní životov pri záchranných akciách po celom svete, v ázijskom cunami. Umierajú v Spojených štátoch a umierajú po tisíckach, každú hodinu ďalší. Spojené štáty prežívajú azda najväčšiu prírodnú katastrofu vo svojej histórii...
Katrina a dvojičky. Zlyhania sa opakujú, Matúš Kostolný, komentár SME, 10.9
...Rovnaké sú aj obrovské straty: 11. septembra zomrelo takmer 3000 ľudí a materiálne škody sa vyšplhali na miliardy. Teraz presný počet obetí nie je známy, predpovede však hovoria možno až o 10 000. Experti predpokladajú, že materiálne škody prekročia 150 miliárd.
No slovenské médiá v zásade nerobili nič iné ako len preberali články zo zahraničných agentúr či americkej tlače (v ktorých často vystupovali miestni oficiálni predstavitelia). Problémom aj slovenských novinárov ale už bolo, že nie vždy k prebratým správam pripojili upozornenie o údajných vraždách či znásilneniach, respektíve formulku, že popísané udalosti X či Z neboli novinármi overené. Ako vidno aj vyššie, naopak ich preberali za svoje rovno v titulkoch či podtitulkoch. Väčším prešľapom ale bolo, že sa k závažným spresneniam v americkej tlači z konca septembra 2005 vôbec nevrátili. Čitateľ našich médií tak stále môže mať dosť pokrivený obraz o udalostiach v New Orleans.
Najlepšie sa naše média vysporiadali s počtom obetí. Zhruba od polovice septembra pravidelne informovali o oficiálne potvrdzovanom počte obetí, po mesiaci od príchodu Katriny oznámený na niečo cez tisíc. S upozornením (najpoctivejšie v SME), že konečný stav je ďaleko od prvotných divokých odhadov.
Horšie to bolo s niektorými strašidelnými príbehmi. Koncom septembra, uverejnili domovské noviny z New Orleans, The Times-Picayune, reportáž o tom, že viaceré veľké mediálne príbehy, najmä zo Superdome či Kongresového centra, sa po mesiaci dajú vyhlásiť buď za vymyslené alebo sa hodnoverne potvrdiť nedajú:
...the vast majority of reported atrocities committed by evacuees have turned out to be false, or at least unsupported by any evidence, according to key military, law enforcement, medical and civilian officials in positions to know.
Veľké agentúry a americké médiá následne publikovali podobné závery. Napríklad The New York Times:
A month later, a review of the available evidence now shows that some, though not all, of the most alarming stories that coursed through the city appear to be little more than figments of frightened imaginations, the product of chaotic circumstances that included no reliable communications, and perhaps the residue of the longstanding raw relations between some police officers and members of the public.
Či agentúra AP, aj s kritikou do vlastných radov:
The ugliest reports - children with slit throats, women dragged off and raped, corpses piling up in the basement - soon became a searing image of post-Katrina New Orleans. The stories were told by residents trapped inside the Superdome and convention center and were repeated by public officials. Many news organizations, including The Associated Press, carried the witness accounts and official pronouncements, and in some cases later repeated the claims as fact, without attribution.
But now, a month after the chaos subsided, police are re-examining the reports and finding that many of them have little or no basis in fact.
Slovenské médiá sa týmto zisteniam vôbec nevenovali, hoci sa týkali aj príbehov, ktoré čitateľom predkladali oni samé. Spresnenia síce minimálne zasahujú pôvodný mediálny obraz o rabovaní a gangoch, na druhej strane ale výrazne opravujú správy o násilí v Superdome či kongresovom centre.
Z overovania vysvitlo, že správy o znásilneniach sa nijako nepotvrdili, tobôž nie o deťoch. Z veľkého počtu vrážd ostalo po mesiaci podozrenie na jednu v Superdome a jednu v Kongresovom centre. Počet vrážd týždeň po Katrine sa v New Orleans nevymykal z priemeru. Úmrtí v Superdome nenásilnou cestou bolo zhruba desať. NYT našli falošné správy aj o istom rabovaní či ostreľovaní policajta či v jednom prípade údajnej prítomnosti gangu.
PS Reportér The Times-Picayune v článku z decembrového čísla The American Journalism Review poskytuje rady, ako sa takejto tvorbe mýtov čo najefektívnejšie vyhnúť:
udalosti a tvrdenia v panických situáciách ešte tvrdšie overovať (to, že ich šíria miestni politici či policajti môže byť aj forma nátlaku na národnú vládu pri žiadosti o pomoc - gš)
ak sa veci overiť nedajú, no novinári ich použiť chcú, tak to vždy treba čitateľovi natvrdo oznámiť
k pôvodne neovereným udalostiam sa pravidelne vracať a overovať ich, spresňovať odhady
pozor na predsudky: černošský pôvod a chudobný stav obetí (na rozdiel od reportérov) mohol viesť médiá k akceptovaniu divokých príbehov (nebude tu analógia s informovaním o Rómoch u nás?)
Ja by som ešte pridal slovenský faktor. Zahraničné spravodajstvo je vo väčšine preberaním správ zo zahraničných médií, teda na rozdiel od domáceho spravodajstva je to informovanie z druhej či tretej ruky. Šanca, že na ceste k slovenskému čitateľovi došlo k dezinterpretácii bude vyššia - a teda aj potreba čitateľov byť v čítaní ešte obozretnejší ako obyčajne.
PPS Výborným odhadom mediálneho pokrytia Katriny sa zaskvel Michal Novak v .týždni (26.9.05), respektíve František Šebej, ktorý jeho originálny článok zo 14.9 vybral a preložil. Novak vtedy napísal:
...Pravdepodobne preto som bol počas hysterických tirád v médiách od okamihu, keď hurikán udrel na New Orleans, presvedčený, že médiá preháňajú asi vo všetkom... Za zvlášť presolené som v prípade New Orleans považoval predpovede o „desaťtisícoch mŕtvych" a znechutila ma správa o údajnej objednávke na „25-tisíc vriec na telá". Možnože naozaj bude toľko mŕtvych - nebol som na tom mieste - ale silno som o tom pochyboval. Moju nechuť vyvolalo to, že médiá by mali prinášať fakty a nie špekulácie pred tým, než sú fakty známe, najmä nie špekulácie, ktorých cieľom je popudzovať, vyvolať emócie. Pochyboval som, že počet obetí dosiahne aj úroveň tých asi 2280... Mojím hlavným dôvodom pre podozrenie je, že väčšina našich televíznych reportérov môže byť príliš vzdelaných, skleníkovo chránených, citlivých a neskúsených, čo sa týka hrôz nášho sveta, než aby si udržali tvrdý kritický pohľad na hrozné udalosti... Mal som tiež hlboké podozrenie, že niektoré z hororových historiek, o ktorých referovali bez dychu v prvých dňoch, najmä zvnútra Superdomu, sa nikdy nestali. Znásilnené päťročné dievča, prerezané hrdlo malého chlapca, mŕtvi kojenci uložení do chladiacich boxov a stovky mŕtvych tiel napchatých pod sedadlá štadióna. Tie reportáže z prvých dní si zaslúžia dôkladnú revíziu. Pokiaľ viem, žiadny dôkaz o pravdivosti tých najhorších príbehov sa odvtedy neobjavil.
Škoda, že samotný .týždeň sa neskôr už k overeným udalostiam taktiež nevrátil, a teda ani nepreveril (a neocenil) Novakovu predpoveď.
