„ Účinky overovali pacienti ,“ znie superpríťažlivý titulok hlavného článku Alžbety Slovákovej druhej strany v sekcii Zdravie vo včerajšom SME .
V prvej tretine sa dozvieme o probléme: riziko rakoviny kože pri nedostatočnej ochrane pred slnkom. Zvyšok článku je o úspešnom teste vedcov istého prípravku:
V Nemecku bola najnovšie publikovaná jedinečná štúdia svojho druhu. Klinicky bola potvrdená účinná prevencia rakoviny kože pri testovaní prípravku na opaľovanie. Výnimočná bola aj výberom vzorky...
"V našej nemocnici máme každoročne o 7 až 10 percent nových pacientov s rakovinou kože viac. Len minulý rok sme mali 20-tisíc pacientov s týmto problémom a z toho bolo až 5-tisíc ľudí po transplantácii niektorého z orgánov," hovorí Eggert Stockfleth zo Skin Cancer Center Univerzitnej nemocnice Charité Berlín. Ako prví na svete sa preto nemeckí odborníci sústredili práve na túto zaujímavú vzorku, aby overili účinnosť konkrétne lipozomálneho prípravku Daylong actinica, distribuovaného výhradne prostredníctvom siete lekární.
Výsledky boli viac než zrozumiteľné. Podľa profesora Stockfletha...
Okrem zábavne kostrbatej štylistiky a používania pre PR typicky nadnesených prívlastkov a viet je zaujímavé, čo sa z článku nedozvieme. Kde bola štúdia publikovaná, je reč o recenzovaných akademických žurnáloch? Podľa pátrania cez Google, štúdia v žiadnom akademickom periodiku nevyšla, bola zatiaľ prezentovaná na konferencii. Kto vyrába ten prípravok Daylong actinica? Farmaceutická firma Spirig Pharma AG. Kto platil štúdiu pána Stockfletha? Spirig AG. Koľko iných vedcov či lekárov sa vyjadruje k prípravku? Nula. Koľko konkurenčných prípravkov či alternatív k Daylong actinica je spomenutých v článku, koľko zástupcov konkurenčných firiem? Nula.
Ani neprekvapí, že na tej istej strane SME celú štvrtinu zaberá inzerát firmy Spirig, ktorá zhodou okolností popisuje rovnakú štúdiu a prípravok ako článok. To musí byť fakt dobrá náhoda, lebo medzi obsahom spravodajstva a inzerciou je v žurnalistike akože čínsky múr.
Spirig môže byť s článkom spokojný. Horšie je na tom čitateľ. Dostane informáciu o úspešnom teste prípravku, ale nie o tom, že testovanie platil samotný výrobca, ktorý po úspešných testoch svojich výrobkov samozrejme veľmi túži. Názor o výrobku a teste príde od zaplateného vedca. Čitateľ nedostane názor k výrobku od nezávislých vedcov, ani o tom, či štúdia prešla nejakou akademickou oponentúrou a prešla aspoň na úroveň publikácie v recenzovanom periodiku. A tiež sa čitatelia nedozvedia, či existujú alternatívne výrobky od výrobcov napríklad s horším PR alebo menším marketingovým rozpočtom.
Hoci ani nie je podstatné, či ide v horeuvedenom prípade o vedomú PR dohodu alebo len o povrchnosť novinárky, väčšina PR článkov o liekoch dnes vyzerá presne ako tento zmienený článok: Článok začne riešiť zdravotný problém, a v druhej časti príde reč na liečenie, niekedy s názvom konkrétneho lieku, niekedy len jeho formy či účinnej látky (ktorú poskytuje len jedna firma), často s nádychom výsledku nového testu či nového objavu (podobne sú stavané webstránky farmaceutických firiem, pozri napr. rakovinakoze.sk či pokozka.info). A ak niekedy nájdete na rovnakej novinovej strane, či na priľahlých stranách inzerát a článok, ktoré aj obsahovo ladia, máte dve možnosti hodnotenia (a to už nie je len o farmácií, ale hociktorom inom sektore). Tá dobrá je, že inzertné oddelenie, vediac o všeobecnej téme v sekcii novín, oslovilo firmy z daného priemyslu a zhodou okolností prejavila záujem len firma, o ktorej novom výrobku aj vyšiel spravodajský článok. Tou pre imidž média zlou možnosťou je, že firma si inzerátom kúpila uverejnenie PR článku, respektíve médium si za uverejnenie zažiadalo kúpiť si inzerát (jednou z častejších verzií tohto prístupu je novinová strana poskladaná z veľkého rozhovoru so šéfom firmy, pod ním inzerát tej firmy).
Noviny môžu byť spokojné (zaplnené miesto pri minime námahy, príjem z inzerátu), výrobca liekov môže byť spokojný (PR článok o svojom výrobku, menej miesta pre konkurenciu). Na krátko prídu akurát čitatelia – dozvedia sa čo to odborné o problematike, no časť o riešeniach ich viac reklamne zavádza ako informuje o najlepšom deale.
PS Nič nové, ani u nás, s týmto médiá bojujú na celom svete, pozri kritiku povoľného postoja médií k farmaceutickému priemyslu v top americkom časopise o žurnalistike Columbia Journalism Review, či na blogu s príkladmi o povrchnom mediálnom pokrývaní vedy na blogu Bad Science.
Pokles cien kvôli euru: Čitateľ ma upozornil na čísla o inflácii publikované Eurostatom, ktoré lepšie porovnávajú možný vplyv posilňovania koruny na ceny dovážaných tovarov, ako som to pred mesiacom skúšal ja. V marci tohto roka boli na Slovensku ceny skupiny tovarov dlhodobej spotreby, ktoré sú vo veľkej väčšine dovážané (biela a čierna technika, IT, nábytok, autá, motocykle, bicykle či hodinky) v priemere nižšie o 5,5% ako rok predtým (celková cenová hladina bola pritom vyššia o 2,1%). Ceny rovnakých tovarov v krajinách eurozóny boli vyššie medziročne o 0,4%. Rozdiel mohli spôsobiť samozrejme aj iné faktory ako posilňujúca koruna: zmeny v štruktúre maloobchodu, iná štruktúra cien a kvality dovážaného tovaru či rozdielne zdroje dovozu. Ale hypotéza, že ide aj o vplyv silnejšej koruny by sa mala brať vážne. A určite netvrdiť, že s cenami dovážaných tovarov sa (oproti eurozóne) nič nedeje.
