SME (zo zdrojov SITA) v piatok napísalo:
Slováci by podľa prieskumov chceli rozvojovú pomoc zvýšiť, vláda ju škrtá.
BRATISLAVA. So zvýšením príspevku Slovenska na rozvojovú pomoc by súhlasila takmer polovica Slovákov, za priveľký ho považuje každý tretí občan. Vyplýva to z prieskumov agentúry Focus.
... Objem financií určených na projekty na budúci rok však vláda navrhuje znížiť až o 60 percent v porovnaní s týmto rokom - zo 7,5 milióna eur na 3,2 milióna eur...
Čo hovorí ten prieskum Focusu zo septembra, ktorý si zadala Nadácia Pontis, dlhodobo sa venujúca rozvojovej pomoci? K výške pomoci sú v prieskume dve otázky. K prvej o súčasnej úrovni pomoci ("Podľa Vášho názoru, poskytuje dnes Slovensko dostatočný alebo nedostatočný objem peňazí na rozvojovú pomoc vzhľadom na svoje ekonomické možnosti ?“) Focus píše:
V prípade objemu peňazí, ktoré SR poskytuje na rozvojovú pomoc – si najčastejšie respondenti myslia, že „je to presne toľko, koľko by malo“ - 39%... Takmer tretina (29%) si myslí, že je to priveľký objem peňazí...Ako nedostatočný ho vníma 14% ...K otázke objemu peňazí sa nevedela vyjadriť takmer pätina respondentov (18%).
Takže pri tejto otázke len malá časť má jasno, že chce pomoc zvýšiť. Druhá otázka Focusu ("Ak by to záviselo od Vás, súhlasili by ste s tým, aby slovenská vláda zvýšila príspevok na pomoc rozvojovým krajinám o 10 centov teda na 1,10 eura mesačne v prepočte na obyvateľa ?“) vygenerovala trochu iné odpovede:
Súhlas so zvýšením príspevku na pomoc rozvojovým krajinám deklaruje 44% respondentov... Nesúhlas so zvýšením uvádza 39% respondentov... K otázke zvýšenia príspevku sa nevedelo vyjadriť 17% respondentov.
Zrejme zaúčinkovalo, keď dostali respondenti informáciu s konkrétnou, pre väčšinu zrejme prekvapivo malou sumou, ktorá na pomoc v skutočnosti ide. Ale aj tak je zástancov zvýšenia len mierne viac ako odporcov a tvoria len menšinu všetkých opýtaných. Zdá sa mi dosť otázne na základe týchto odpovedí k dvom otázkam tvrdiť, že Slováci chcú pomoc zvýšiť. Všimnite si inak, že tesný pomer zástancov a odporcov 44-39 sa v článku SME zmenil na jasný pomer takmer polovica-tretina. Vzorový príklad, kedy nezaokrúhľovať.
S ochotou prispieť na rozvojovú pomoc ešte úzko súvisí aj jej efektívnosť. Čo napríklad média vôbec nespomenuli je, že podľa prieskumu „takmer polovica respondentov neverí, že pomoc, ktorú Slovensko poskytuje rozvojovým krajinám je účelne využitá (49% - čo je oproti máju 2005 nárast o 9 percentuálnych bodov)...Naopak, to, že takáto pomoc je naozaj účelne využitá si myslí 42% respondentov.“
TV Markíza v nedeľnom príspevku Natálie Babincovej si tiež zažonglovala s výsledkami:
Imidž Slovenska môže byť vážne poškodený. V hre je pomoc chudobným krajinám, ktorým na budúci rok prispejeme doposiaľ najmenej. Štát sa odvoláva na ekonomickú krízu. Drvivá časť Slovákov má však opačný názor. Výsledky posledných prieskumov nepustia. Každý ôsmy Slovák z desiatich považuje pomoc rozvojovým krajinám za morálnu povinnosť, a to aj v čase finančnej krízy.
Podľa videa je jasné, že šlo o tlačovku Pontisu a spomínaný prieskum. Po prvé, v celom príspevku sa nedozvieme, či naozaj môže byť imidž SR vážne poškodený. Takto to vyzerá len na bulvárny úvod. Po druhé, celý ten úvod má zjavnú logickú chybu. Že väčšina občanov vidí v pomoci morálnu povinnosť nijako nemusí byť v rozpore s jej priškrtením. Jedna vec je či pomáhať alebo nie (povedzme z morálnych dôvodov), celkom iná je v akej výške pomáhať. Štatistika o morálnosti podpory tak nemôže protirečiť zmene výšky podpory. Reportérka Markízy si to však zjavne myslela, lebo žiadne iné čísla z prieskumu – ani tie vyššie citované v SME – už v reportáži nezazneli, a tak diváci sa vlastne nedozvedeli nič o názoroch ľudí ku skutočnej podstate problému.
Navyše, to číslo o morálnej povinnosti (8 za 10) je tiež zlé. Otázka totiž smerovala na súhlas s vetou "Je morálnou povinnosťou vyspelých krajín pomáhať rozvojovým krajinám," kde Slovensko explicitne nevystupuje. Keď sa prieskum pýtal výslovne, či by túto pomoc malo poskytovať Slovensko – bez ohľadu na morálnosť či iný dôvod – tak vyšlo číslo 70%.
A ako som už napísal, ani len samotné odpovede na otázky o žiadanej výške pomoci ani náhodou nepotvrdzujú tvrdenie Markízy z úvodu reportáže, že ku kroku vlády znížiť rozvojovú pomoc má „drvivá časť Slovákov ...opačný názor“.
Inak ani samotný Pontis nie je práve poctivý v interpretácii prieskumu na svojom webe, keď uvádza:
Podľa septembrového prieskumu verejnej mienky by so zvýšením príspevku Slovenska na rozvojovú pomoc súhlasilo 44% respondentov. Za priveľký ho považuje len 29% percent respondentov. Podľa vládneho návrhu štátneho rozpočtu na roky 2010 – 2012 sa však objem financií určených na konkrétne bilaterálne projekty, ktoré uskutočňujú slovenské subjekty v rozvojových krajinách, zníži až o 60 %...
Zmiešavajú sa tu vyššie spomínané dve rozličné otázky. Zvýšenie vs nezvýšenie (44%-39%) a či je súčasný objem dostatočný (priveľký 29%-akurát 39% -nedostatočný 14%). Čo dodať...Chcieť pomáhať slabším je ušľachtilé, ale zavádzať o skutočných názoroch verejnosti asi nebude tou správnou cestou, ako vládu k vyššej pomoci dotlačiť. A novinári sa majú s kritickým pohľadom pozerať nielen na politikov a firmy, ale aj na expertov z akademického sveta či na nás v mimovládnom sektore. Záujmy a hodnoty médií sú prirodzene často blízke s tretím sektorom, ale úlohou novinárov je aj v týchto prípadoch držať si dostatočný odstup.
PS V INEKO som v minulosti pracoval na rozvojových projektoch (Ukrajina, Srbsko).
Logika dňa: podľa STV v nedeľu:
Najdrahší slovenských obraz nezmenil majiteľa. V dražbe ho dnes neúspešne ponúkali za rekordných dvesto šesťdesiattisíc eur, čo je takmer osem miliónov korún.
Najdrahší obraz?? Ak sa ten obraz nepredal, tak predsa ani nevieme jeho novú trhovú cenu – a teda ani to, či je vôbec najdrahší. To, na koľko si ho majiteľ cení je nepodstatné, veď čo ak má napríklad nereálne očakávania? A hlavne, sú určite aj drahšie obrazy, ktoré akurát nie sú dlhodobo na predaj. Ako správne informovali iné médiá, v tomto prípade šlo len o obraz s doteraz najvyššou vyvolávacou cenou na dražbe.
