Čo bolo podnetom prvého článku o pozemkovej kauze, ktorý ste napísali spolu s Tomom Nicholsonom v júni? Vami nájdené nezrovnalosti vo verejne prístupných informáciách, horúci tip od niekoho rovno na pochybné zmluvy alebo niečo iné? V článku akurát píšete, že „Denník SME má kópie štyroch zmlúv, ktoré podpísal s reštituentmi námestník Bríza.“
Vzhľadom na citlivosť kauzy by som nechcel konkretizovať zdroje informácií. Čo je však zaujímavé, keď sme sa dostali k prvým zmluvám, vôbec sme netušili, o aký veľký problém môže ísť. V prvom momente nám bolo podozrivé len to, že reštituenti z južného Slovenska dostali lukratívne pozemky v Tatrách. Až postupným pátraním, spájaním faktov a súvislostí sme sa napokon dopracovali k Vladimírovi Mečiarovi.
Ako dlho trvala práca na vašom prvom článku?
Čistého času asi 10 pracovných dní. Boli sme vo Veľkom Slavkove, na súde aj katastri v Poprade, dvakrát sme navštívili aj právneho zástupcu reštituentov z Nitry. Stále sme však nevedeli prísť na motív, pre ktorý fond konal tak, ako konal. V prvom momente každého napadne, že je za tým korupcia, bez dôkazov si však v spravodajstve nemôžete nič také dovoliť ani len naznačiť. Na prvú zaujímavú súvislosť sme narazili až počas návštevy Terchovej, kde sme zistili, že firma námestníka riaditeľa fondu Branislava Brízu, ktorý pred nástupom do funkcie obchodoval s nehnuteľnosťami, kúpila v roku 2003 od reštituentky z južného Slovenska v Terchovej zaujímavé pozemky. Reštituentku vtedy zastupoval ten istý právnik, s ktorým neskôr Bríza – už ako funkcionár fondu – podpisoval spomínané prevody pozemkov vo Veľkom Slavkove.
Mali ste problémy počas písania s prístupom k verejným informáciám? Sú tie zmluvy z pozemkového fondu na vyžiadanie verejne prístupné?
Zmluvy prístupné nie sú, akúkoľvek informáciu sme museli „dolovať“ niekoľko dní. Pamätám sa, že keď som poslal pánovi Brízovi otázky k prvým prevodom pôdy vo Veľkom Slavkove, odpoveď prišla zhruba o dva týždne. S fondom bola celé týždne veľmi zložitá komunikácia, každú odpoveď som musel opakovane urgovať. Keď sa pozriete na jeho stránku, zistíte, že je dosť zastaralá, dokonca tam nie sú ani len mená funkcionárov fondu. Číslo na hovorcu, riaditeľa aj jeho námestníka som si musel zistiť na informáciách. Ako však kauza postupne naberala na obrátkach, zlepšil sa aj prístup fondu. Ku koncu už boli niekedy schopní odpovedať aj v priebehu dňa.
Za prvým článkom nasledovali ďalšie, niektoré o ešte starších zmluvách z Dzurindových čias, iné zase, ako aj ten posledný, boli opäť o Brízovi. Stojí za všetkými článkami jeden zdroj informácií, alebo tipy prichádzali od rôznych ľudí? Alebo ste ďalšie zmluvy iniciatívne odhalili vy?
Nejde o identický zdroj informácií, vzhľadom na citlivosť kauzy by som to však nechcel bližšie rozoberať. Za oveľa dôležitejšie považujem, že pri písaní článkov sme nehľadeli na nič a nikoho, o čom svedčí aj fakt, že sme rovnakým spôsobom informovali o pozemkových kauzách tejto aj predchádzajúcej vládnej garnitúry.
Diskutuje sa veľa o tom, prečo konal Fico až teraz tak radikálne. Nakoľko pravdepodobnú vidíte možnosť, že celú kauzu spustili vlastne politické kruhy tým, že cez SME otvorili Brízove pochybné zmluvy?
Neviem, kto mal na otvorení kauzy aký záujem, ale viem, že všetci – koalícia aj opozícia – reagovali až po tom, čo sme medializovali jednotlivé zmluvy. V priebehu kauzy som hovoril s viacerými politikmi z obidvoch strán – vrátane tých, ktorí sú v parlamentnom výbore pre pôdohospodárstvo. Ani jeden nepoznal detaily zmlúv, o ktorých sme písali, dozvedali sa ich postupne. Pokiaľ ide o premiéra, myslím, že ani on dlho nepripisoval zmluvám význam, aký im prináleží, o čom svedčí aj fakt, že o podozrení z antedatovania hovoril prvýkrát až niekedy v polovici novembra, hoci denník SME o tom písal už koncom augusta. Ak by to chceli najvyššie „politické kruhy“ otvoriť cez náš denník, zrejme by vyvinuli oveľa väčší tlak už na začiatku, respektíve v priebehu kauzy. Myslím, že pre Smer bola priamym impulzom, aby začal konať, až informácia denníka SME o prepojení firmy, ktorá kúpila od reštituentov pozemky vo Veľkom Slavkove, na Vladimíra Mečiara. Túto informáciu sa zo zmluvy nedozviete – naozaj je za tým veľmi veľa práce, detailného porovnávania veľkosti jednotlivých pozemkov, preverovania informácií cez obchodný register, hľadania fotografií v archíve a podobne. Pozemková kauza je príliš zložitá na to, aby vám niekto položil na stôl hotové informácie, ktoré len mechanicky prepíšete. Ak by mal však predsa len niekto pochybnosti, či nás „niekto“ z politických kruhov nezneužil, ako sa to snažil podsúvať verejnosti predseda HZDS, len podotýkam, že to bol denník SME, kto otvoril kauzu miliardovej zákazky pre firmu Ikores v rezorte ministra obrany za Smer. Veľmi podrobne sme písali aj byte pána premiéra od Ikoresu s tým, že nechce zverejniť doklady o jeho kúpe. Takisto to bol denník SME, kto na celej strane informoval, že v pozemkovom škandále z roku 2005 (prípad Šalková) sú namočení nominanti SDKÚ a SMK.
Snažil sa Vás v kauze pri písani niekto ovplyvňovať, z politiky či biznis kruhov?
Nie. Stretával som sa najmä s poslancami z výboru pre pôdohospodárstvo, keď mi neboli niektoré veci jasné. Aj to až v priebehu kauzy. Na pozemkový fond a veci s tým súvisiace nie som odborník.
Zmenili sa podmienky pre investigatívnu prácu typu pozemkový fond, ak porovnávate Ficovu a Dzurindovu vládu? Myslím ochotu podnikateľov, úradníkov či politikov rozprávať, objasňovať skutočnosti.
Myslím, že za tejto vlády je investigatíva omnoho zložitejšia, keďže badať tendenciu citlivé veci utajovať. Týka sa to najmä úradníkov a hovorcov rezortov, podnikatelia a politici sa v podstate nezmenili. Keď je im niečo nepríjemné, nekomunikujú – za tejto ani minulej vlády.“
