SME dnes rovno na prvej strane vedľa hlavného titulku uvádza graf k ruským parlamentným voľbám (pozri aj zväčšenú verziu prvej strany SME ). Má najmenej tri chyby:
Hlavný problém je, že zmiešava dve veci – podiel strán na získaných hlasoch, a podiel strán na získaných mandátoch v Dume. Keďže aj v Rusku je minimálna hranica pre vstup strany do parlamentu (7%), prepadnuté hlasy sa prerozdelia tým úspešným. Podiel na mandátoch je tak vyšší ako podiel na získaných hlasoch.
Graf SME je v tvare ruského parlamentu, no čísla sú uvádzané ako podiely na hlasoch. Grafika tak dezinterpretuje skutočné rozdelenie parlamentu, Putinova strana dostala vo voľbách 64,1% hlasov, ale v parlamente bude ešte dominantnejšia (predbežne 70% poslancov). Bledosivá kolonka „Ostatní“ celkom vpravo v parlamente ani nebude, to je súčet hlasov pre strany, ktoré sa do Dumy nedostali. Graf však čitateľov navádza, že tam akože budú.
Ak chceli v SME urobiť len podiel hlasov, mali urobiť obyčajný koláčový graf; ak chceli urobiť podiel poslancov, mali dať počty poslancov, respektíve podiel na celku. BBC si vybrala prvú možnosť:
Inak záhadne v grafe SME - na rozdiel od BBC - súčet podielov strán nedáva 100%, ale len 98.9%, pritom je tam aj položka Ostatní...
Tiež by som sa vyvaroval používaniu trojrozmerného „cool“ grafu, ako ho použili v SME (aj v tom BBC grafe je to zbytočné). Teraz v prípade SME dobre vidno, ako najmenšia sivá položka „Ostatní“ so 7.2% je vďaka 3D efektu opticky zhruba rovnaká tmavočervenej položke „Komunistická strana“ s výsledkom 11,6%. Základný princíp, že graf má vykresľovať realitu čo najlepšie, je tak popretý.
Chápanie ekonómie v TRENDE: má akési medzery. A pre biznis magazín je to celkom hanba. Po nepochopení problému nákladov obetovaných príležitostí ide v novom čísle TRENDU o faktory dopytu a ponuky. Kristián Slovák píše:
Hlbšie do vačkov musia siahať aj miliardári zberatelia. Pollock, Kooning, Klimt, van Gogh, Renoir či Picasso vedú rebríčky predajov najdrahších malieb na svete. A sú mŕtvi. Preto už nikdy nebudú lacnejší. Pritom bohatých je čoraz viac a ich blahobyt rastie. Zákon dopytu a ponuky je neúprosný.
Čože, nebudú lacnejší preto, lebo sú už mŕtvi? Dopyt sa predsa časom mení, aj keby bola ponuka už len konštantná. Ceny alternatívnych tovarov, priemerné príjmy, veľkosť populácie či vkus alebo záľuby sa v čase menia, a to všetko teda následne pôsobí na výslednú cenu. Ak raz budú títo maliari módne mimo, nepomôže im ani to, že už nie sú medzi nami.
Blairov odchod po volebnom neúspechu?: Ján Žilinský ma upozornil na článok Miroslava Kerna zo SME „Fico: Ak premiér prehrá, má skončiť.“ Kern v závere píše:
V Európe sa stali aj prípady, že premiéri po neúspechu vo voľbách z politiky odišli. Urobili tak napríklad britský premiér Tony Blair alebo nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Žilinský píše: „A ja som si myslel, že Blair v roku 2005 voľby vyhral (Labour 356 kresiel, Conservative 198) a prenechal premiérovanie Brownovi po dlho známej dohode v júni 2007...“
Recyklované z SPW spred roka: vidiac dnešnú prílohu SME „Naše tipy pod váš stromček“, spomenul som si na môj starší tip:
„Tip na Vianočnú prílohu: Noviny nám pred Vianocami ponúkali kopu príloh s radami, ako si vybrať medzi mobilmi, televízormi, IT produktami, knihami či CDčkami. Tesne pred Vianocami potom Pravda aj SME vytiahli povinné roky otrepané články, aký je ten konzum hnus a že Vianoce sú o niečom inom. Čo tak nabudúce urobiť pre zmenu prílohu, komu venovať peniaze v rámci charity? Taký zoznam charitatívnych projektov nadácií či mimovládiek, ich cieľov, doterajších výsledkov, ich plusov a mínusov. Ľudia si zrejme každý rok televízor či mobil nekúpia, ale možno by na charitu každý rok dávali, nie?“
