Vybral som si príklad HN, lebo ako biznis denník o cenách áut písali najviac, ale zďaleka sa to netýka len ich. Po štarte krízy koncom minulého roka boli tieto noviny ešte vcelku vecné, hoci aj tu je už otázkou, aký zmysel má dávať toľko priestoru názoru predajcov. Predsa pri akomkoľvek tovare platí, že sotva kedy predajca povie nakupujúcim: „Nekupujte prosím teraz, odložte si pekne peniaze, bude ešte lacnejšie.“
2.12.2008, Predajcovia áut: Kupujte čo najskôr
Domnienky, že finančná kríza môže zlacnieť nové autá, sa podľa ich predajcov nezakladajú na pravde.
29.12.2008, Predajcovia áut: Zľavy nechystáme
Predajcovia automobilov napriek novembrovému medziročnému poklesu ich predaja takmer o 15 percent trvajú na tom, že ceny nových aut neznížia. A to aj napriek tomu, že k zlacneniu nových áut došlo vo viacerých európskych krajinách.
...„Momentálne ďalšie znižovanie cien našich automobilov neplánujeme. Ceny automobilov Renault a Dacia upravujeme podľa aktuálnej situácie na trhu a prispôsobujeme ich na základe sledovania a analýzy konkurencie,“ vysvetľuje hovorkyňa predajcu áut Renault Jana Rajcová. Podotýka: „Vzhľadom k tomuto faktu môže dôjsť k minimálnym úpravám cien počas jarných mesiacov, nebudú to však výrazné zľavy. Ceny vozidiel nie je možné upravovať smerom nadol donekonečna. Žiadna automobilka neprekročí hranicu rentability. Preto si myslím, že hlavný moment znižovania cien na Slovensku už prebehol a ceny budú upravované už len minimálne.
19.1.2009, Predajcov áut čaká pokles tržieb
...slovenskí predajcovia pokles cien zatiaľ nepripúšťajú. Odvolávajú sa pritom na koniec leta v súvislosti s prechodom na euro, keď sa podľa nich uskutočnila hlavná vlna upravovania cien smerom nadol. Názor, že ceny nižšie nebudú, zastáva aj Ivan Hodač (tajomník Asociácie európskych výrobcov áut): „Marže sú už teraz nízke, predajcovia by tak už nemali kam ísť.“
Potom prišlo šrotovné, ktoré sa samozrejme nedalo čakať, ale ceny šli dole aj bez šrotovného:
21.4.09, Ceny automobilov klesli o tisíce eur
Ceny nových áut sa na Slovensku stále zosúvajú smerom nadol. Hoci sa likvidovanie starých áut už skončilo, väčšina ľudí ešte len zvažuje, pre aký konkrétny model sa rozhodne. Automobiloví predajcovia zároveň na podporu predaja vozidiel prichádzajú s novými cenovými ponukami. Za auto z vyššej strednej triedy v súčasnosti zaplatíte sumu ako ešte prednedávnom za automobil nižšej strednej triedy. Aj päťtisíceurové zľavy od importérov totiž v súčasnosti nie sú výnimkou. K takýmto zľavám nepristúpili len predajcovia, na ktorých modely áut sa nevzťahovalo šrotovné, ale aj ich konkurencia.
Ale už krátko po nástupe šrotovného sa HN vrátili do lona predajcov.
24.4.09, Slováci môžu na lacné autá zabudnúť
Lacnejším autám na Slovensku odzvonilo. Ich ceny sa nielen u nás, ale aj v Európe, ustálili a klesať už nebudú. Predajcovia sú na hranici predajných marží, pod ktoré nepôjdu.
Dodatočné zľavy? Nie Všetci automobiloví výrobcovia hlásia prepad kvartálnych výsledkov, no tvrdia, že ísť s cenami nadol je jednoducho nereálne. „Nízka hodnota áut, v ktorých je zohľadnené šrotovné, sa musí raz skončiť. Keby sme takéto ceny ponúkali ďalej, išli by sme pod výrobné náklady,“ dodáva generálny riaditeľ Peugeotu Slovakia Giullaume Ducrest.
24.7.09, Automobily sa vracajú na ceny pred krízou
Slováci môžu na super sumy za nové automobily pomaly zabúdať. Kríza ich už totiž v niektorých prípadoch neznižuje tak, ako donedávna. Dokonca niektoré automobilky upozorňujú, že sa cenami vracajú do predkrízového obdobia.
17.8.09, Ceny áut už vraj neklesnú
Nové osobné automobily už v Česku lacnejšie nebudú, naopak, ich cena môže v tomto roku pri niektorých modeloch dokonca narásť...Podobne je to aj na Slovensku. Už pred časom automobilky avizovali, že nemajú priestor na ďalšie znižovanie cien áut, tvrdili, že ich marže sú na hranici. Ich slová potvrdili aj analytici, ktorí uvádzajú, že ceny už zrejme nadol nepôjdu.
Až prišiel záver leta...
8.9.09, Zľavy na nové autá lámu rekordy
Šrotovné sa skončilo. Ceny automobilov mali podľa predpovedí začať opäť stúpať. Nestalo sa. Vojna predajcov jednotlivých značiek vybičovala ceny zliav až do výšky niekoľko tisíc eur... Ďalšie výraznejšie znižovanie cien automobilov sa v blízkej budúcnosti neočakáva. „Súčasné ceny jednotlivých automobilov sú na historických minimách... „Ceny áut sa za posledné dva roky výrazne znížili a nevidím veľký priestor na ďalší pokles. Išlo by to na úkor už aj tak nízkych marží predajcov,“ hodnotí situáciu Galko (konateľ spoločnosti CarDealer).
A potom jeseň:
Minulý štvrtok 5.11.2009, Ceny áut lámu historické rekordy
Kto čakal, že ceny automobilov po šrotovnom a letných akciách ísť nižšie nemôžu, mýlil sa. Kým predajcovia majú z vývoja na trhu hlavu v smútku, zákazník si môže mädliť ruky, ceny sú na historickom minime.
Okrem naivných titulkov a článkov postavených na ľuďoch so zrejmým konfliktom záujmov (predajcoch) mali aj v HN lepšie momenty. A to vtedy, keď dali priestor niektorým bankovým analytikom:
29.12.08, Kríza a my: Vaňo: S kúpou bytu aj auta ešte počkajte
* Odporučili by ste mi kúpiť nové auto teraz či až v novom roku?
Možno očakávať, že s postupom hospodárskeho spomalenia sa ocitnú pod negatívnym tlakom aj predajné ceny automobilov.
19.1.2009, Predajcov áut čaká pokles tržieb
Očakávaný prepad trhu s automobilmi môže Slovákom priniesť lacnejšie vozidlá.
V mnohých západoeurópskych krajinách už pod vplyvom prudkého poklesu predaja došlo k zlacňovaniu cien nových áut. Podobný trend sa dá teda očakávať aj u nás, a to i napriek tomu, že slovenskí predajcovia pokles cien zatiaľ nepripúšťajú.
... Podľa analytikov však práve kríza a naše hospodárske spomalenie môžu stiahnuť aj ceny v pozitívnom smere pre zákazníkov (citovaný je analytik Volksbank Vladimír Vaňo).
7.5. 09, Výhodné bonusy by mali pokračovať aj v lete
Rozhovor * Je pravdepodobné, že príde ku konsolidácii cien vozidiel, tvrdí pre HN analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Ceny áut klesli o tisíce eur. Akcia na vozidlá je ohraničená koncom tohto mesiaca. Predpokladá sa však, že hodnota automobilov pôjde ešte dole.
Poučenie: Nech budúce ceny odhadujú v médiách experti čo najviac nezávislí, nie samotní predajcovia. Čím viac názorov, tým lepšie. A v každom prípade by si médiá nemali brať niekoho predpoveď za vlastnú v titulku, lebo môžu dopadnúť ako teraz v HN.
Ekonómia Martina Hrica: Glosátor Pravdy Martin Hric v piatok napísal:
Aj my máme ekonómov, ktorí majú odvahu o kríze hovoriť pravdu. Profesor Jaroslav Husár a Peter Staněk sú najznámejší z nich.
Hric býva občas vtipný, ale tentokrát to tuším myslel vážne. Veď dobre, je to jeho názor. Ale zdá sa mi paranoidné napísať, že iní naši ekonómovia nemajú odvahu hovoriť pravdu o kríze. Ako keby ekonómovia nemohli byť odvážni a slobodní s názorom, ktorý akurát nekorešponduje s Husárom či Staněkom. A na mieste laika Hrica vyhlasovať nejaký názor na takú ťažkú vec, ako sú zdroje súčasnej ekonomickej krízy, za „pravdu“ je tiež dosť dobrý vtip. Keby sa radšej Hric sústredil na to, aby aspoň fakty popisoval čitateľom pravdivo. Koncom októbra napísal o novej držiteľke Nobelovej ceny za ekonómiu toto:
Keby pred tristo rokmi nejaká bosorka takto vystúpila proti cirkevným dogmám, upálili by ju. Dnes dostane Nobelovu cenu. Dogmatickým liberálom musí kypieť žlč...Elinor Ostromová totiž tvrdí, že nie každý štátny, komunálny, družstevný podnik musí byť riadený zle. A nie každý súkromný skvele.... Neašpirujem na nobelovku, ale tvrdím to roky. Súkromný, ba aj pološtátny podnik chce maximálny zisk. Odstaví Gabčíkovo, ktoré vyrába elektrinu takmer zadarmo. Zlikviduje naše cukrovary, množstvo ďalších odvetví, keď je to pre zisk výhodné. . A arogantne vyhlási, že nie je štátnou charitou. Východoslovenské železiarne sa po privatizácii Rezešom z miliardových ziskov prepadli do miliardových strát. Aj Slovnaft Mečiar odpásol za dnešný dvojmesačný zisk a dnes už miliardy tečú von. Pochybná je aj Miklošova dogma, že tisíce drobných vlastníkov umiestnia svoje groše múdrejšie ako štátny plánovač. Enron, Madoff, banky s toxickými derivátmi sú dôkazom. Je azda Elinorino kacírstvo nádejou do budúcnosti?
Akurát že s Ostromovou je to inak. V prvom rade vôbec nepísala o riadení bežných súkromných či štátnych firiem, ale o verejných/kolektívnych statkoch, najmä o prírodných zdrojoch: lesoch, jazerách či riekach, pastvinách, zdrojoch vody. Teda o statkoch, kde podľa klasickej ekonómie hrozí ich vyplienenie, lebo suma individuálnych záujmov (čerpať, loviť čo najviac bez ohľadu na dlhodobú udržateľnosť aktuálnej spotreby) povedie ku kolektívnej katastrofe (vylovenie všetkých rýb, vyschnutie tokov). Hlavná ekonomická teória teda pre takého statky často odporúčala vlastníctvo štátu, prípadne menej často, privatizáciu. A keď sa pozrieme na prax vo vyspelých krajinách, tak štátna regulácia a verejné vlastníctvo skôr dominujú ako riešenie.
A práve Ostromová dostala cenu za to, že ukázala, že štát ani privatizácia nemusia byť najlepším riešením, lebo existujú celkom efektívne formy organizovanie samotných užívateľov na manažovanie takýchto zdrojov (družstvá, neziskovky, združenia atď.). Hoci aj tam musia byť isté pravidlá a podmienky, aby to takto fungovalo. Ale ani náhodou nie je jej výskum o tom, že súkromné firmy môžu zlyhať, a tie štátne môžu fungovať dobre. A vôbec nie to tom, že taký Enron, Slovnaft či VSŽ mali byť radšej štátne či družstevné ako súkromné.
Okienko pre stredoškolákov: Nájdi malú logickú chybu, pre ktorú nemal byť včerajší komentár Nového Času od Slavomíry Ďurišovej „Štatistiky“ nikdy publikovaný:
Premiér Robert Fico tvrdí, že vládne opatrenia proti prehĺbeniu dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy sú úspešné a vraj nám aj ekonomická komisia predpovedá v roku 2010 najvyšší hospodársky rast. Tieto správy sa Slovákom veľmi dobre počúvajú. Aká je však realita?
Členovia vlády zrejme nečítali výsledky českého prieskumu, ktorý sa venoval priemernej hodinovej mzde za rok 2008 v krajinách Európskej únie. Podľa štatistiky sú Slováci takmer na konci.
...Ak sú teda protikrízové opatrenia našej vlády také dobré a také prospešné, prečo sa to potom neodrazí aj v našich peňaženkách a európskych štatistikách?
Fakt, prečo? Odpovede píšte na redakcia.novycas@ringier.sk.
