„Veľké obchody v letákoch opäť zavádzali,“ohlasoval včera v Pravda článok o zisteniach obchodnej inšpekcie SOI.Včlánku Kataríny Šutarovej sme sa dozvedeli:
Chýbajúci tovar na začiatku letákovej akcie, zvýšená pôvodná cena prizľave či chýbajúce jednotkové ceny. To boli najčastejšie chyby, ktoréobjavila obchodná inšpekcia v každom druhom skontrolovanom obchode.
Kontrolované reťazce síce spustili a skončili letákovú akciu presne vtermíne ako avizovali, no niektoré tovary ponúkané v letáku v obchodechýbali. V ponuke na začiatku predajných akcií nebolo 525 druhovvýrobkov.
... Nesprávne percentuálne zníženie cien vypočítaných z ceny platnejpred začiatkom akcie inšpekcia zistila u 42 druhov výrobkov, z toho 38druhov výrobkov bolo v Tescu.
SOIka tradične vyhlasuje ako hlavné číslo z kontroly percento chybových prevádzok, čo podľa mňanepomáha spotrebiteľom v chápaní veľkosti problému. Že každý druhýobchod mal nedostatok je jeden pohľad. Lenže to môže znamenať, že každý„chybový“ obchod má len jeden jediný tovar z tisícov predávaných zleoznačený, a už je celá prevádzka vyhlásená za zlú. Rovnako ako obchod,čo má 99% tovaru zle označeného. Preto by som u novinárov privítalsnahu premeniť tie čísla na štatistiky, ktorým by rozumel ajspotrebiteľ v praxi.
Zoberme si tých 525 chýbajúcich druhov tovaru z letákov. Vyzerá toveľa. Ale aký podiel tovarov, ktoré boli na letáku, teda chýbali? 525 ztisíc je celkom iný dojem zo zavádzania ako 525 z 10 tisíc.Skúsim hrubý príklad: SOI podľa svojho záznamu kontrolovala 469reklamných letákov (10 rôznych prevádzok Tesca sa ráta ako 10osobitných reklamných akcií, aj keď leták môže byť obsahovo rovnaký). Ak má priemerný leták odhadom50 druhov tovaru, tak celkovo bolo v letákoch monitorovaných 23 450tovaru. Chýbalo by teda v priemere 2,2% tovarov ponúkaných v letákoch(525/23 450). Že niečo chýbalo je samozrejme prešľap, ale celkom inýrozmer problém má, ak poviem, že v priemere chýbal z tovarov ponúkanýchv letáku tak jeden z 50.
Podobne, že 42 druhov malo zle uvedené zníženie....teda v mojom hrubom odhade to mohli byť dva z tisíc druhov tovaru. Problém, ale sotva katastrofa.
Pravda ďalej uvádza (predtým podobne TA3):
... Obchodníci sa oproti minulému roku zlepšili pri uvádzaní takzvanejjednotkovej ceny na cenovke. Ide o cenu tovaru prerátanej na určitúmernú jednotku - kilogram či liter... Vlani malo nedostatky v označenítovaru jednotkovou cenou tri štvrtiny skontrolovaných obchodov, tentorok je to len asi 40 percent.
40% prevádzok, wow. Lenže koľko tovarov zo všetkých bolo bez tých jednotkových cien (JC)? Správa SOI uvádza ten podiel hlbšie v texte:
V rámci kontrolnej akcie inšpektori SOI prekontrolovali celkom 44 784druhov výrobkov, u ktorých je povinnosť označovania JC, pričom u 1 257druhov (2,8%) tento údaj chýbal.
Teda v priemere menej ako tri druhy tovaru zo sto. To je prespotrebiteľa ďaleko zaujímavejšia (a zhodou okolností ukľudňujúcejšia) informácia akotých 40%.
Pochybne nastrihaní Reportéri STV: V utorok v príspevku o diaľniciach sme sa dozvedeli:
Katarína ZAČKOVÁ, redaktorka
--------------------
Pre našu ekonomiku sú rýchle cesty nevyhnutné. O tom by vedeli rozprávať ľudia z regiónov, kde diaľnice nemajú. Otázka, či to musia byť drahé diaľnice alebo lacnejšie rýchlostné cesty, sa ale obchádza hlbokým mlčaním. Navyše spôsob, akým sa stavajú diaľnice, sa od sedemdesiatych rokov minulého storočia v princípe nezmenilo. Chýba mu správny smer, peniaze a najmä vôľa stavať tam, kde je to lacné a v danom čase naliehavé.
Dušan FAKTOR, Národná diaľničná spoločnosť /záznam z roku 2003/
--------------------
Zadanie nestojí tak, že treba spojiť Bratislavu a Košice najlacnejšou cestou.
Katarína ZAČKOVÁ, redaktorka
--------------------
Oveľa radšej sa stavia tam, kde diaľnica prináša vytúžené voličské hlasy, kde je voličov viac, tam odklepne vládna strana viac kilometrov.
Faktor v takomto nastrihnutí vyzerá, ako by podporoval tvrdenie Začkovej o voličskom faktore. Ale to mi bolo divné, že by to tak hovoril predstaviteľ štátnej firmy. Pôvodný TV záznam som v archíve nenašiel, ale je tam názor Faktora z februára 2003 na rovnakú tému pred časopis Stop. Faktor z funkcie šéfa Slovenskej správy ciest odpovedá:
stop: Aký je váš postoj k nedávno prezentovaným názorom o údajne výhodnejšej stavbe južného diaľničného ťahu?
-SSC realizuje výstavbu diaľníc a rýchlostných komunikácií na základe vládou schváleného materiálu. Chcel by som zdôrazniť, že SSC buduje cestnú sieť a zadaním nikdy nebolo spojiť Bratislavu s Košicami najlacnejším možným spôsobom. Zadanie je vybudovať sieť, spojenie všetkých významných stredísk, miest na Slovensku a v tomto sa aj pokračuje. Úvahy o lacnejšom prepojení južným smerom sú možno opodstatnené, ale cena nemôže byť jediným kritériom. Nedá sa jednoducho prestať budovať diaľnicu cez Žilinu a začať stavať diaľnicu do Banskej Bystrice, do Lučenca, alebo naopak. Žiadnym južným variantom nedokážeme vyriešiť problém 20-25 tisíc áut za hodinu medzi Martinom a Žilinou - ten už dnes existuje. Argument ceny z dopravno-inžinierskeho hľadiska nie je a nemôže byť jediný. Aby bola stavba efektívna, musí byť tam, kde je zodpovedajúca dopravná intenzita.
Čiže vyzerá to tak, že reportérka Začková nastrihla jeho odpoveď k diaľniciam príkladne nemiestne.
HN analýza watch:
HN, Tomáš Velecký, 9.augusta.
PRIEMYSEL. So zamestnancami odíde na dovolenku aj výkon priemyslu.
Automobilky spomaľujú
Priemysel, ktorý vyše roka stúpal druhým najrýchlejším tempom v Európskej únii, začal pribrzďovať. V júni sa jeho medziročný rast spomalil na 12 percent, pričom ešte v máji odvetvie vzrástlo v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 17,4 percenta, tvrdí Štatistický úrad.
...Spomalenie automobilovej výroby by malo podľa ekonomického analytika VÚB banky Martina Lenka negovať pozitívne vplyvy očakávaného zvýšenia výroby koksu a rafinovaných ropných produktov, dreva a elektrotechnike. „Priemyselná produkcia si tak udrží pravdepodobne aj počas júla rast okolo dvanástich percent,“ myslí si.
TASR, včera
Slovensko dosiahlo v júli najvyšší medziročný nárast priemyselnej produkcie v rámci celej Európskej únie (EÚ). Medzimesačný rast bol druhým najvyšším v únii. Vyplýva to zo zverejnenej správy štatistického úradu EÚ Eurostat.
Priemyselná produkcia na Slovensku sa v júli medziročne zvýšila o 18,9 %
Na dovolenku skôr odišli analytické schopnosti.
Titulok dňa: „Do you speak english? Mikolaj vás naučí,“ znie titulok Pravdy k článku o iniciatíve ministra školstva zlepšiť úroveň vyučovania cudzích jazykov.
Ako ma upozornil kolega Peter Goliaš, v titulku je gramatická chyba. Názvy jazykov sa v angličtine píšu veľkým začiatočným písmenom, teda English, nie english. Fakt s tými jazykmi treba na Slovensku niečo robiť, aj u novinárov.
