Čo podľa vás môže zastaviť lavínu násilia?, pýta sa pravda.sk svojich čitateľov v aktuálnej téme dňa.
Téma sa odvíja od včerajších článkov Pravdy. V prvom Matúš Burčík opisuje víkendový prípad vraždy predavačky alkoholu z Trenčína. Uvádza však aj kontext (pozri aj graf v článku ):
Počet vrážd každý rok klesá.
Doterajšie čísla za rok 2007 z článku nejakú závažnú zmenu trendu nenaznačujú. Pod Burčíkovým článkom je rozhovor robený reportérom Vladimírom Jancurom:
Na Slovensku sa zvyšuje tolerancia k násiliu, a to i v jeho najbrutálnejších podobách. Tvrdí to Eva Jaššová, psychologička zo Slovenskej akadémie vied.
*Neznámy páchateľ podrezal predavačke hrdlo za bieleho dňa a na rušnom mieste. Nikto nič nespozoroval. Čo sa to s nami deje?
EJ: Zľahostajneli sme k prejavom násilia. Zvykli sme si. Násilie zovšednelo. Takmer každý deň sú ho plné obrazovky. A bez akéhokoľvek komentára. Moderátor len upozorní ,,slabšie povahy", aby sa radšej nepozerali. Čo akiste zvyšuje sledovanosť.
...
EJ: ...pribúdanie násilia musí súvisieť aj s pomermi v spoločnosti. Prečo ľudia nemajú čas na svoje deti, prečo tak veľa ľudí chce tak rýchlo a ľahko zbohatnúť? Odpovede na tieto otázky veľa napovedia.
...
*Môžu lavínu násilia zastaviť prísnejšie tresty?
EJ: Neviem, som však presvedčená, že ju nezastaví heroizácia, oslava násilia.
Keby si aspoň jeden z tých dvoch pozrel čísla. Nie je to len pokles vrážd. Celkovo násilná kriminalita, kde patria vraždy, znásilnenia, lúpeže, lúpežné prepadnutia či vydierania, klesla minulý rok o 16% oproti roku predtým, a klesá už 4. rok za sebou. Menej násilných trestných činov ako minulý rok zaznamenala polícia naposledy v roku 1994 .
A samozrejme, nikde v rozhovore sa nedozvieme, na základe akej štúdie vyslovuje Jaššová svoj názor, Jancuru to netrápi. Na osobnej stránke Jaššovej, ako aj na stránke profilov poslancov mestského zastupiteľstva v BA, ktorého je Jaššová členkou, j e uvedený kontakt na Ústav politických vied SAV. Tak neviem, do akej miery je toto expert SAV na kriminalitu.
Bojovať s násilím ľahké nebude, ale niekedy naozaj stačí trochu poctivej žurnalistiky, a násilia bude hneď menej. Keby radšej teraz novinári skúmali, prečo je násilia menej, čo ten prudký pokles spôsobuje.
Ako americké médiá zlyhali proti vládnej propagande: Americká televízia PBS priniesla koncom apríla pekný dokument o tom, ako americkí novinári zlyhali v pokrývaní dvoch hlavných vládnych argumentov pre inváziu do Iraku, teda údajnej existencie zbraní hromadného ničenia a prepojenia Saddáma na Al-Káidu (celý dokument trvá takmer hodinu a pol, k dispozícii je aj jeho prepis .)
Zaujímavé sú hlavné črty zlyhania médií:
spoliehanie sa na anonymné zdroje, často dodávané americkou vládou (ktorej predstavitelia sa neskôr odvolávali na médiá v zmysle, že veď aj novinári zistili to, čo my o Iraku hovoríme, ako keby šlo o nezávislé zdroje)
spoliehanie sa na informácie údajne dobreinformovaných prebehlíkov z Iraku o tamojšej situácii napriek tomu, že tie zdroje dodávala iracká opozícia (a teda skupina s túžbou skôr po zmene režimu ako po pravdivých informáciách o Saddámovej hrozbe)
najmä v televíznych diskusiách príliš časté využívanie politických (najmä konzervatívnych) novinárov/komentátorov bez podrobnej znalosti Blízkeho východu (niečo ako môj dnešný príklad „experta“ na kriminalitu)
patriotický tlak klientov (inzerentov a verejnosti) ale aj vnútorný emočný tlak samotných novinárov po 9/11, neumožňujúci tvrdú kritiku Bushovej argumentácie
Inak samozrejme otázky národnej bezpečnosti sú pre novinárov mimoriadne ťažko skúmateľné, všetko sú to tajné, polotajné veci... Na druhej strane práve preto tu sa zvyšuje šanca, že vláda spraví zlé rozhodnutia bez dohľadu médií. Odporúčam ten dokument si pozrieť.
PS Pozri aj hodnotenie a kritiku úvodnej časti dokumentu tlačovým ombudsmanom PBS.
