Podobne si v archíve môžete kúpiť sčasti vymyslený článok o predaji Picassovho obrazu, uverejnený v roku 2004.
O prioritách SME svedčí zase príbeh zo začiatku septembra tohto roku. Keď redakcia zistila (sťažoval sa napríklad čitateľ v diskusii SPW), že ich denník publikoval článok s xenofóbnymi vetami, zvolili na rozdiel od prípadu Grassmeiera radikálny prístup - po pár dňoch ho kompletne stiahla z webu aj archívu, ako keby článok nikdy neexistoval.
A nejde len o SME. Články, ktoré aj samotné redakcie uznali za porušenie cudzích autorských práv stále ponúkajú v (bezplatných) archívoch Pravda (samočistiace kúpeľne ) či Hospodárske noviny (výroba Winchestrovky)
Problém s poctivosťou nemajú online archívy našich médií len pri plagiátorstve, ale aj pri faktických či gramatických opravách. Vzhľadom na to, že stále viac správ sa presúva online, by snáď bolo načase začať sa starať aj o to, aby čitateľ nenachádzal v archíve veci, ktoré sama redakcia uznala za nepravdivé či ukradnuté.
Príklad, ako to robiť poctivo a s cieľom byť čitateľom nápomocným pri hľadaní správnych informácií, ponúkajú hlavné americké denníky. New York Times majú svoju skúsenosť s megaplagiátorom a fabrikátorom Jaysonom Blairom. Jeho články majú v archíve nezmenené, no k ich pôvodným verziám sú viditeľne pripojené neskoršie opravy a detailné vysvetlenie, čo je ukradnuté, odkiaľ, čo vymyslené či inak nesprávne (pozri príklad 1, príklad 2 – tento článok je dokonca spoplatnený, ale tie opravy nie, čiže čitateľ má možnosť posúdiť, čo za tovar si vlastne môže kúpiť). Podobne to rieši Washington Post (príklad) či Chicago Tribune (príklad).
V prípadoch, že ponechanie článku by mohlo byť naďalej škodlivým (xenofóbia či stopercentné plagiátorstvo), by bolo riešením text celkom stiahnuť, no nechať povedzme meno autora a titulok, a na pôvodnej http adrese nechať vysvetlenie, čo tam bolo a prečo to bolo stiahnuté.
PS Online Journalism Review mal v roku 2004 fajn článok, ako najlepšie tie opravy v archívoch robiť.
Pochybná včerajšia prvá strana SME: Ako ma upozornil Ján Matis, v hlavnom článku dňa (Fidlušová, Jančík) sa celý čas hovorilo o posilňovaní koruny, keď v polovici článku zrazu prišla veta:
Silná koruna robí problémy exportérom. Výrazne im ukrajuje zo ziskov.... Niektorí vývozcovia tvrdia, že oslabovanie meny môže viesť až k prepúšťaniu.
Práveže posilňovanie (koruny) môže mať taký efekt, nie oslabovanie. (oprava: samozrejme efekt môže platiť pre niektoré firmy aj pri oslabovaní koruny, ale to nebolo zmyslom článku SME...sorry).
Iný čitateľ ma upozornil na titulok z prvej strany a prvý riadok príslušného článku:
Milinkievič neprijal odmenu 50-tisíc dolárov
MINSK - Bieloruský opozičný aktivista Alexander Milinkievič neprijal 50-tisíc eur, ktoré patria k cene Andreja Sacharova.
Do tretice na prvej strane SME Henrich Offermann v článku „Volkswagen odišiel od Západoslovenskej energetiky“ napísal:
Automobilka Volkswagen pri Bratislave nakúpila elektrinu na budúci rok od iného dodávateľa ako od tradičnej distribučnej spoločnosti Západoslovenskej energetiky. Vedúca komunikačného oddelenia Volkswagenu Silvia Nosálová povedala, že o zmene dodávateľa rozhodla cena. Od koho automobilka energiu kúpila, neprezradila.
Pritom Martin Kóňa z HN mal túto správu už pred 3 týždňami, a dokonca poznal aj nového dodávateľa, Korleainvest.
