Robert Fico zvykne novinárov kritizovať, občas aj právom. No zabúda ich chváliť, hoci by bolo za čo. Napríklad za to, ako niektorí z nich upozorňovali na márnosť štátnej pomoci pre baňu Siderit.
V januári 2007 vláda schválila pomoc Sideritu za 183 miliónov korún po tom, čo ju Fico navštívil osobne v októbri. V Slovenskom rozhlase v tom čase predseda vlády vysvetľoval dôvody:
Pozrite sa, toto je vláda, ktorá má silný sociálny program a je to súčasne vláda, kde dominantné postavenie, či chceme, alebo nechceme, taká je realita, má dnes Smer - sociálna demokracia. Veď by sme vyzerali úplne smiešne, keby sme dovolili, napríklad tie tendencie, ktoré tu boli, že prepúšťať zamestnancov na železniciach, či rušiť nejaké železničné spoje.
... Buď sa táto vláda bude správať sociálne a aj štát bude plniť určité úlohy, alebo to necháme na trh a trh to vyrieši. Dobrý príklad, Siderit, Nižná Slaná. Ak necháme Siderit, Nižnú Slanú na trh, tak vám garantujem, že o pár týždňov, možno o pár mesiacov tam príde veľká kopa ľudí o prácu. Čo je teraz úlohou vlády? Povieme si, nás to nezaujíma, je to nejaká súkromná firma, nech sa tam trápia, no ale v tom Siderite, Nižná Slaná, v tej doline, neni žiadna iná robota, takže pravdepodobne musí vláda uvažovať aj o tom, že či pôjde do nejakej podpory zamestnávania v tomto regióne, povedzme, že či pomôžeme tej firme. Čo nám je teraz dôležitejšie? Nechať firmu napospas, alebo si povedať, pozor, je tam sedemsto, osemsto zamestnancov, na ktorých nám záleží, aby tam mali robotu, tak štát bude musieť vynaložiť nejaké finančné prostriedky, aby prežitiu takejto spoločnosti pomohol.
... Táto vláda, v rámci možností, ktoré má, sa bude správať sociálne. Pokiaľ som ja predsedom vlády, tak aspoň ja osobne chcem toto garantovať.
Ešte v októbri Alexander Buzinkay z Hospodárskych novín v analýze varoval pred slabou perspektívou firmy (neskôr aj v januárovom komentári )
Napriek cenovému tlaku plynárov majú niektorí odborníci vážne pochybnosti o dlhodobej perspektíve firmy. Spochybňujú najmä efektivitu hlbinného dobývania málo výdatnej rudy, rovnako i odhadované geologické zásoby. Tvrdia, že ložisko v Nižnej Slanej je na hranici životnosti. Nezdá sa im tiež, že by finančne náročný projekt úpravy technológie bol schopný ušetriť proklamovaných vyše tridsať percent energetických nákladov. Obzvlášť v podobe, v akej by mal byť spustený v Nižnej Slanej, pretože dosiaľ nebol inde odskúšaný.
Odporcovia štátnej pomoci privátnemu sektoru však majú najväčšie výhrady k netransparentnému majetkovému pozadiu Sideritu.
Buzinkay tiež citoval analytika INESS Radovana Ďuranu:
"Čo však môže vláda urobiť? Dokáže znížiť ceny ruského plynu a zvýšiť obsah železa v rude?" pýta sa Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií. Nedokáže, a preto je podľa neho každá forma pomoci len odďaľovaním bolestivého konca.
Komentátor SME Marián Leško v októbri 2006 tiež varoval :
Ministrovi Jahnátkovi [vláda] tiež uložila, aby pripravil návrh, ako zachrániť súkromnú spoločnosť Siderit pred krachom. Premiér dokonca povedal, že vláda urobí „aj výnimočné kroky, aby ľudia neprišli o prácu“. Čo nie je nič iné, ako jedna z najdrahších a najmenej efektívnych foriem sociálnej pomoci.
Podobne Branislav Sobinkovič z TRENDU síce už po schválení pomoci, ale pred jej odoslaním vo februári 2007, o budúcnosti Sideritu silne pochyboval :
Prísľub takého balíka pre neperspektívny podnik, do ktorého majitelia v posledných rokoch investovali zanedbateľné množstvo peňazí, musel vlastníkov potešiť. Kto to v skutočnosti je a čomu sa na Ukrajine venuje, nie je podľa dostupných informácií známe.
... Siderit je firma, ktorá z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie.
Teraz už vieme, že novinári mali pravdu, nie premiér. Minulý mesiac, necelé dva roky po poskytnutí štátnej pomoci Siderit skončil s výrobou. 600 zamestnancov si môže hľadať novú prácu. Podľa TRENDU už od leta zamestnancom mzdy nevyplácal, a zrejme im ich ani nevyplatí. A 25 miliónov korún z vyčerpanej štátnej pomoci zrejme už štát nikdy neuvidí. Mimochodom, od poskytnutia štátnej pomoci, a teda od predĺženia životnosti firmy, prišlo v bani k dvom závažným nehodám . Zomreli dvaja baníci (mali 24 a 29 rokov), ďalší bol ťažko zranený.
Vláda so „silným sociálnym programom“ teraz odporučila ľuďom zo Sideritu hľadať si zamestnanie v inej bani na hornej Nitre. Záujem neprejavil zo Sideritu takmer nikto.
PS Keď sa Plus 1 deň minulý rok pýtal, prečo krachujúca odevná firma Ozeta nedostala štátnu pomoc ako Siderit pred ňou, dostal takúto odpoveď:
„Je to úplne iný prípad. Ozeta patrí Pente a je to čisto ich zodpovednosť. Siderit padol pre vysoké ceny energií. Navyše v rožňavskom regióne je takmer jediným zamestnávateľom. Keby padol, ľudia nenájdu prácu. V Trenčíne takýto veľký problém nie je. Siderit má pritom svoju produkciu vypredanú na niekoľko rokov dopredu a jeho manažéri nám museli predložiť aj ozdravný program pre podnik,“ vysvetľuje hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.
Dôchodkový expert watch: V utorkovej debate TV Joj DeFacto špeciál bol najsebavedomejším rečníkom ekonóm SAV Marián Vitkovič. Na otázku, čo by poradil sporiteľom po otvorení 2.piliera povedal:
V prvom rade v dobe, keď táto reforma bola spustená na Slovensku v roku 2005, vyšiel v českom časopise Finance a úvěr, vedeckom časopise, článok slovenských matematikov a ekonómov Ungvarský, Melicherčík, ktorí v tej dobe na ekonomických predpokladoch, to znamená akciové indexy nemeckej burzy, švajčiarskej, americkej ako aproximácia výnosov, ako približne niečo, dokázali, budem to približne interpretovať, že na to, aby druhý pilier bol výnosnejší ekonomicky pre slovenské pomery ako prvý pilier, potrebuje osempercentný nominálny výnos ročne po dobu dvadsiatich rokov. Tak si spočítajte jednoducho, zaujímavé, že ten článok nevyšiel v slovenských médiách, ale to je druhá vec. Spočítajte si teda, ako to vyzerá teraz, keď si zoberiete tých pätnásť percent nominál plus poplatky deleno troma, štyrmi, koľko vám tam vychádza v tom najlepšie sa vyvíjajúcom fonde.
Tá štúdia, na ktorú sa Vitkovič odvolával, vyšla v roku 2004. V jej úvode autori píšu :
Naše výpočty ukazujú, že z hľadiska fiskálneho deficitu je dvojpilierový systém z dlhodobého hľadiska výhodnejší, ako jednopilierový systém. Zohľadniac riziko výnosnosti aktív sme ukázali, že dôchodky v dvojpilierovom systéme budú pravdepodobne vyššie, ako v jendopilierovom systéme. Môže sa však stať aj opak – že jednopilierový systém bude poskytovať vyššie dôchodky ako dvojpilierový.
Vitkovičova citácia o tom nutnom raste v druhom pilieri je síce pravdivá, ale zavádzajúca, lebo to platí len v prípade, že prvý pilier nebude treba v blízkej budúcnosti reformovať smerom k znižovaniu dôchodkov. Autori citovanej štúdie sami konštatujú, že prvý pilier je kvôli demografii neudržateľný a že porovnávanie s druhým pilierom bez zakomponovania rizika neudržateľnosti je neférové. Inak z rovnakého dôvodu je bezcenná analýza ministerstva práce, na ktorú sa odvolávala v diskusii ministerka Tomanová. Tá výslovne počíta s tým, že nastavenie dôchodkov v prvom pilieri je udržateľné. Mimochodom, Tomanová k udržateľnosti 1. piliera povedala:
určite bude pribúdať starších ľudí, ale treba si uvedomiť ďalšiu vec. Aká bude produktivita, aký bude technický pokrok, aká bude migrácia, koľko ľudí príde, či vôbec odídu od nás ľudia...
Novinári často citujú premiéra, že výnosy v 2.pilieri nie sú nijako garantované. Fajn, a kedy sa médiá spýtajú, ako súčasná vláda garantuje tie faktory, ktoré Tomanová vymenovala – produktivitu práce, migráciu či technický pokrok počas budúcich 20-40 rokov??
PS Patrícia Macíková z STV v utorok v tabuľke ukázala na výnosy DSS za minulé obdobie. Pri číslach za rok 2008 (tie najvyššie poklesy) ale uvádza, že ide o čísla za ostatné DVA roky... Ani deň neskôr STV žiadnu opravu neuviedla.
