Analytici z The Economist Intelligence Unit vydali po prvýkrát celosvetový rebríček úrovne demokracie. V novembri minulého roku. Tvrdia, že pravidelný rebríček Freedom House, americkej mimovládky, nie je dosť podrobný pre zachytenie všetkých aspektov demokracie (podľa Freedom House bolo Slovensko za minulý rok treťou najkonsolidovanejšou demokraciou z východného bloku, Česko bolo ôsme).
Správa o rebríčku prišla včas aj ku nám, vydala ju minimálne TASR a objavila sa aj na pravda.sk či v bulvári Plus 1 deň („Slovensko až za Indiou“). No nevadí, vďaka nejakým iniciatívnym neinformovaným novinárom (zrejme z ČTK) k nám správa o rebríčku 2006 dorazila ešte raz a má ďaleko väčšiu mediálnu odozvu (ktovie prečo). Mimochodom, Plus 1 deň správu zreprízoval, tentoraz pod titulkom „V demokracii až za Čechmi.“
Mňa zaujalo spracovanie rebríčka v Hospodárskych novinách v hlavnej správe dňa (Annamária Dömeová, Ján Borčin, Pavel Novotný):
Predseda vlády a Smeru- SD Robert Fico dostal včera dve vážne varovania zo zahraničia. Prvé mu adresovali európski partneri. Tí mu odkázali, že ak neprestane bojovať s médiami, ohrozí to návrat jeho Smeru do rodiny eurosocialistov.
Druhé prišlo z Londýna od medzinárodnej organizácie Economist Intelligence Unit. Tá hodnotila stav demokracie v štátoch sveta - Slovensko skončilo až v piatej desiatke, za Južnou Afrikou či Botswanou. Pre ilustráciu, Česko obsadilo 18. priečku.
... Premiéra nemôže tešiť ani 41. miesto v 167- člennom rebríčku krajín, podľa miery demokracie. "To, že sme sa ocitli tak nízko, súvisí so zmenami vo minuloročných voľbách," povedal pre HN politológ Grigorij Mesežnikov.
Spolu s JAR, africkou Botswanou či Indiou tak patríme medzi krajiny s "kazovou" demokraciou, Česi sú medzi štátmi s úplnou demokraciou. Slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič však takéto hodnotenie považuje za príliš jednostranné.
"Vyplýva to z nepoznania skutočného stavu vecí. Čo sa týka úrovne politickej kultúry, sú známe mnohé podpásové metódy v západných parlamentoch," zdôraznil pre HN Čaplovič.
A pozrime sa tiež na spracovanie na sme.sk:
Slovensku so 7,4 bodmi kazí priemer úroveň politickej kultúry (5 bodov) a nižšia účasť obyvateľstva na politickom rozhodovaní (6,11).
... Slovensko sa celkovo ocitlo zhruba na úrovni pobaltských republík a Maďarska (7,53), naopak predbehlo Poľsko (7,3) a postkomunistické balkánske štáty.
Zaujímavé je porovnanie v kategóriách medzi krajinami z rôznych skupín. Rovnakú úroveň politickej kultúry (päť bodov) majú spolu so Slovenskom Rumunsko a Bulharsko, ale aj „hybridná" Kambodža s Kirgizskom alebo totalitná Líbya, Sudán či Turkmenistan.
„Je to zrejme odraz skutočností, ktoré sa u nás odohrávajú od nástupu Ficovej vlády. Odpovedá to asi tomu trendu, ktorý je na Slovensku," povedal politológ Miroslav Kusý.
Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že od volieb v roku 2006 má výkon moci isté problémy. „Ja som síce toto hodnotenie nevidel... ale predpokladám, že zrejme berú do úvahy to, ako sa vykonáva moc a zrejme aj zloženie vládnej koalície a isté problémy, ktoré na Slovensku pretrvávajú," povedal.
Už na prvý pohľad sa dá všimnúť, že HN chybne zdôrazňujú čerstvosť správy pre Fica, hoci je to správa 10 mesiacov stará, ako aj ich snahu nafúknuť negatívne hodnotenie z rebríčka, hoci, ako to popisuje sme.sk, okrem Česka sme na úrovni ostatných susedov V4 či pobaltských štátov.
A teraz pohľad na ten rebríček. Áno, to nízke skóre v politickej kultúre ťahá Slovensko dole – ak by sme napríklad mali úroveň politickej kultúry v rebríčku takú, ako majú Česi, tak sa hneď dostaneme do najvyššej kategórie „úplných demokraciií.“
Čo vlastne podľa hodnotiteľov myslíme pod politickou kultúrou? Vôbec nie správanie politikov, ako to zdôrazňujú politológovia. Kategória „politická kultúra“ je v rebríčku EIU založená na 8ich z celkových 60 indikátorov rebríčka. Týchto 8 indikátorov tvoria odpovede na otázky:
Existuje dostatočný spoločenský konsenzus a súdržnosť pre podporu stabilnej, funkčnej demokracie?
Existuje silná tradícia oddelenia cirkvi a štátu?
Podiel občanov, ktorí si myslia, že by bolo dobré či celkom dobré mať na čele štátu silného vodcu, ktorý by ignoroval parlament či voľby
Podiel občanov, ktorí si myslia, že by bolo dobré či celkom dobré mať na čele štátu armádu/generálov
Podiel občanov, ktorí si myslia, že by bolo dobré či celkom dobré mať na čele štátu expertov, ktorí by v krajine rozhodovali namiesto vlády/politikov
Podiel občanov, ktorí nesúhlasia s názorom, že demokracie nie sú dobré v udržiavaní poriadku v krajine
Podiel občanov, ktorí nesúhlasia s názorom, že ekonomika nefunguje dobre v demokracii
Podiel občanov, ktorí súhlasia alebo veľmi súhlasia s názorom, že demokracia je lepšia forma vlády ako hocijaká iná
Prvé dva indikátory sa hodnotia analytikmi EIU cez možnosti áno, čiastočne, nie, a zvyšné čísla sú prebraté z celosvetového pravidelného prieskumu World Values Survey. Z indikátorov je dosť zrejmé, že nejde o politikov, ale práve o podhubie demokracie, ktorú tvoria svojimi názormi samotní občania. S politológmi a médiami spomínaným Ficom, jeho vládnutím či voľbami to práveže len málo súvisí. A tiež to znamená, že sa v tomto rebríčku demokracie príliš rýchlo posúvať nebudeme, lebo ľudia menia svoje odpovedena takéto hodnotové otázky len pomaly (nehovoriac o tom, že World Values Survey sa robí len raz za 5 rokov).
Inak ten prieskum sa dal nájsť na webe s komplet indikátormi za pol minúty, naštudovať tých 11 strán textu aj s tabuľkami za pol hodinu. Neurobili to ani novinári, ani oslovení politológovia. Hoci...keď je novinár ochotný publikovať názor experta napriek tomu, že ten tvrdí, že si rebríček nenaštudoval, tak sme zjavne v demokracii dosť ďaleko, no nie?
