Katarína Začková vo včerajšom príspevku Reportérov v STV rozoberala podmienky privatizácie Slovenských elektrární Enelom:
Privatizačné zmluvy najmä so zahraničnými partnermi bývajú z veľkej časti zahalené rúškom tajomstva. Až neskôr prax veľmi často prezradí, že politici mali na zatajovanie zmlúv svoje dôvody. Práve utajené časti zmlúv bývajú totiž pre Slovensko nevýhodné. Nebolo tomu inak ani v prípade predaja dvoch tretín Slovenských elektrární talianskemu Enelu. Firma totiž okrem iného bude do jadrového fondu platiť nižšie poplatky, než je potrebné...
Na ten jadrový fond sa platí kvôli tomu, aby v budúcnosti po skončení funkčnosti jadrových blokov boli peniaze na ich likvidáciu. Ak teda teraz budeme platiť málo, ďalšia generácia si bude musieť priplatiť, hoci tu energiu nebude využívať. Takže požiadavka o platení plných nákladov na výrobu jadrovej energie v súčasnosti dáva zmysel. Hoci našiel by sa aj protiargument – keďže, ako sama Začková vysvetľuje, súčasní spotrebitelia by už mali platiť aj za to, že v minulosti sa 23 rokov za jadrovú energiu do fondu neplatilo. Takže by mali naraz platiť za seba aj za predchádzajúcu generáciu. Možno by teda presunutie časti zodpovednosti na budúcu generáciu nebol úplne zlý nápad.
Tvrdenie Začkovej, že údajné nízke platby do jadrového fondu elektrárňami robia privatizačnú zmluvu pre Slovensko nevýhodnou je ale pochybné. O čo viac by mal Enel platiť fondu, o to menej by bola zisková kúpa SE preň – a o to nižšiu cenu by predsa ponúkol. A naopak, za nižšie platby do fondu mohol ponúknuť aj vyššiu sumu. Začkovej reportáž sa tvári, ako keby stačilo trvať na vyšších príspevkoch Enelu do jadrového fondu. Nepodložená tak ostáva hlavná téza príspevku, že pre Slovensko je privatizačná zmluva nevýhodná.
Začková tiež v reportáži povedala:
Je málo pravdepodobné, aby sa spoločnosť akou sú Slovenské elektrárne respektíve Enel dostali do straty. Produkujú totiž tovar, na spotrebe ktorého sú všetci závislí.
Práveže to nie je také jednoduché. Za štátneho vlastníctva prišli SE v 90-tych rokoch blízko k bankrotu kvôli horibilným dlhom, a SE sa dopracovali aj k miliardovým ročným stratám. Pri tovare, na spotrebe ktorého sme akože boli závislí.
Podobne kontext chýbal ďalšiemu príspevku Reportérov, o transformácii zdravotníckych zariadení od Ivana Bradu:
O čo teda išlo v transformácii nemocníc na akciové a neziskové organizácie? Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac tvrdí, že cieľom bolo zastaviť zadlžovanie a zlepšiť starostlivosť. Tieto vízie však v konkrétnych prípadoch sprevádzajú podozrenia z rozdávania trafík politickým kamarátom a podozrenia z konfliktu záujmov.
Brada naozaj priniesol podložené podozrenia z pochybných transformácií majetku, ale už neponúkol informácie, ako sa zmenilo fungovanie neziskoviek/akcioviek oproti štátnemu vlastníctvu predtým, či sa naďalej zadlžujú a pochybne hospodária. To, že Brada poukazuje na možnú nespravodlivosť transformácie je super, ale to, že paušalizuje a celkom zanedbáva ekonomické dopady transformácie pre štát a zdravotníctvo je škoda. Je to ako úplne spochybniť privatizáciu maloobchodu poukázaním na niekoľko pochybných predajov. Pritom je dnes snáď väčšine jasné, že nech boli pohnútky a skutočné predaje v malej privatizácii akékoľvek, privatizácia bola správnym krokom.
SME o SIS: Celkom sa mi páčil materiál SME zo včera (Bella, Žemlová), ktorý sa namiesto autora prešľapu (T-Mobile) sústredil vlastne na obeť (SIS) s tým, či vlastne nemala byť SIS proti takým chybám zo strany komerčného dodávateľa odolná extra konšpiráciou. Škoda len, že nevyriešili, či SIS tie telefóny zo zákona môže kupovať cez iné firmy alebo nie.
Na druhej strane hrubým prešľapom bolo očiernenie mena Orange a T-Comu v prvom článku o prípade z pondelka. Už v podtitulku hlavného článku dňa printovej verzie SME oznámilo:
Na webe boli utajené čísla T–Mobilu, Orange aj pevných liniek
V samotnom článku to bolo zmäkčené na „zrejme“, ale najhoršie je, že článok neponúkol nijaký dôkaz, že okrem T-Mobile unikli na verejnosť aj utajené čísla ďalších operátorov. Deň na to už SME v článku bez bližšieho vysvetlenia napísalo :
Spoločnosť T-Mobile je zrejme jediná, ktorej utajované čísla sa vo verejnom telefónnom zozname objavili.
Dnes SME skúma, či poškodení klienti T-Mobile majú šancu na odškodnenie. A akože SME odškodní Orange a T-Com a ich klientov za poškodenie imidžu? Oprava a ospravedlnenie by bolo minimom.
Update 30.5: Tomáš Bella svoju chybu vysvetľuje na blogu, SME už uverejnilo opravu.
