V pravidelnej týždennej prílohe denníka SME Kariéra býva okrem inzerátov s ponukou práce aj viacero autorských článkov. Pravidelné miesto (zhruba každý druhý týždeň) má aj priestor na recenziu knihy o podnikaní, písané Monikou Gálikovou. Kým od nového roka sa stĺpček publikuje v tlačenej verzii pod názvom „O knihe“ ( príklad textu ), do konca minulého roka vychádzal pod názvom „Recenzia“ ( príklad). Štýl písania či malý reklamný banner pre vydavateľstvo Grada pod stĺpčekom v tlačenej verzii pritom ostali zachované.
Zmena označenia je dobrým krokom SME , pretože tie texty skutočne recenziami neboli. Zároveň je to ale nepriame priznanie, že čitatelia boli doteraz tým titulkom zavádzaní.
Okrem blízkosti reklamy na Gradu boli (a aj v tomto roku sú) zhodou okolností témou stĺpčekov od Gálikovej práve knihy od tohto vydavateľstva. Ja som za minulý rok napočítal v sekcii Kariéra 24 recenzií. Recenzia je definovaná ako posudok novovydanej knihy, ako kritické zhodnotenie jej obsahu.
Texty Gálikovej však mali s touto definíciou spoločné len časť– opis témy knihy. Vyjadrenie názoru väčšinou pozostávalo z nekonkrétnych, no pravidelne sa opakovaných konštatovaní, že vybrané knihy sú užitočné, pre niekoho inšpirujúce, že môžu pomôcť... Z 24 lustrovaných textov boli všetky celkovo neutrálne či pozitívne – žiadna kniha nedostala odporúčanie nekupovať, či označenie nestojí za prečítanie. Dva príklady, ktoré vystihujú prístup textov:
Táto knižka, ktorú prináša na slovenský trh vydavateľstvo Grada, sa stala podľa vydavateľa bestsellerom v západnej Európe, pretože je skvelým mixom overených rád a jasných návodov, ako môžete rozvinúť svoje schopnosti, aby ste sa stali lídrom.
Väčšina tých, ktorí nemajú v tejto oblasti tréning, zlyhajú. Vtedy je čas na niekoľko dobrých rád. Napríklad knižka Prezentace (s nadtitulom No problem!) od Thomasa Wiekeho vám veľmi úsporne napovie, kde robíte chyby... Wieke stručne, ale veľmi zrozumiteľne rozoberá jednotlivé fázy a vypichuje body...
Jedinú akože kritickú poznámku v 24 "recenziách" som predsa len našiel, v takejto forme:
Knižka ponúka pomerne prehľadný (i keď možno až príliš popisný) návod, ako vysledovať zdroje našich problémov.
Takže - prelepenie obalu stĺpčeka je správny postup (a ešte lepšie by bolo vysvetlenie súčasného systému spolupráce s vydavateľstvom Grada). Čo zároveň znamená, že označenie doterajších nerecenzií za recenzie správne vôbec nebolo.
Markíza podceňuje podnikateľov: Pod názvom „ Podceňujú prípravy “ uviedla včera Markíza nepodložený príspevok. Moderátor na úvod zahlásil:
Slovenskí podnikatelia podceňujú prípravy na zavedenie eura. Väčšina malých a stredných firiem s tým vôbec nezačala. Najmä živnostníci si zmeny nechávajú na poslednú chvíľu. Ekonómovia však varujú, zanedbanie prípravy môže celý proces výrazne predražiť.
To, že som s prípravou ako podnikateľ na euro nezačal vôbec neznamená, že ju podceňujem. Jednak samotný vstup do eurozóny v predpokladanom termíne nie je, a ešte zhruba rok nebude, istotou a jednak sa mi to pokojne môže oplatiť urobiť neskôr, hoci aj drahšie, ale rýchlo a s využitím skúseností ostatných.
Správa bola viac o PR pre NBS ako u užitočných informáciách pre divákov, vrátane podnikateľov.
Je po Vianociach viac opustených psov?: V rozhovore s Karolom Sudorom na sme.sk aktivistka útulku pre psov v Trnave povedala:
Hovorí sa, že najviac vyhodených psov býva po Vianociach.
Sme tu už tretie Vianoce a nikdy psíkov po Vianociach nepribudlo. To je fáma, ktorá sa v spoločnosti chytila.
Kedy je ich teda najviac?
Ťažko povedať. Asi na jar, vtedy je viac šteniatok.
Aktivistka na základe vlastnej skúsenosti, ktorá sa prieči oznámenému faktu, ktorý by mohol platiť v priemere, vyhlasuje ten údajný fakt za fámu. Dosť tvrdé. Iní aktivisti práveže vyhlasovali opak, a to na základe vlastných skúsenosti. Príklady z našich médií:
Útulok pre zvieratá v Zlatých Moravciach je vyťažený na viac ako deväťdesiat percent. Začiatkom minulého týždňa v ňom bolo 75 psov, útulok má miesto pre 80. Na porovnanie: koncom leta v ňom bolo asi 50 psov. Stav sa začal rýchlo napĺňať koncom minulého roka, keď ľudia na ulicu povyhadzovali psov, čo kúpili ako darček na Vianoce. Takto sa do útulku dostalo šestnásť psov.
(Nitrianske noviny, 5.2.)
Ako to už po sviatkoch býva, v Útulku Slobody zvierat je opäť tesno. Od Štedrého dňa doň prijali až 44 opustených psov a osem mačiek. Veľa z nich sa zatúlalo po tom, čo ich vonku vyplašil rachot zábavnej pyrotechniky. Trinásť zvierat si už vyzdvihli majitelia. Zamestnanci útulku preto dúfajú, že sa domov vráti aj väčšina ostatných. Keď nie, ponúknu ich po čase na adopciu.
„Teraz máme spolu až 155 zvierat, čo je trikrát viac ako kapacita nášho útulku," posťažovala sa včera jeho vedúca Edita Gardoňová. Napriek opakovaným varovaniam sa tak ľudia zachovali rovnako ako v minulých rokoch.
(Pravda - Bratislava, 3.1.)
Väčšina útulkov pre zvieratá na Slovensku doslova praská v týchto dňoch vo švíkoch. V uliciach sa objavujú desiatky štvornohých miláčikov. Zatiaľ čo pod vianočným stromčekom potešili najmenších, po sviatkoch znamenali pre majiteľov len starosti navyše. V útulkoch sa ocitli aj zvieratá, ktoré vyľakal silvestrovský ohňostroj.
... V bratislavskom útulku pribudlo od Štedrého večera štyridsaťštyri psíkov a osem mačiek... Aj najväčší útulok pre zvieratá na východnom Slovensku pri Košiciach je preplnený. Útulok má iba päťdesiat miest, no už mesiac sa v klietkach tlačí takmer sto psov... V martinskom útulku pre zvieratá po sviatkoch nemajú problém s väčším výskytom opustených zvierat.
(TA3, 2.1.)
Trochu času s Google nájde hneď pár článkov napríklad zo skúsenosti útulkov v USA, kde po Vianociach tiež hlásia nárasty: 1 2 3.
Príliš veľa príkladov na to, aby som to označil za fámu.
Update 6.3.07: Vladimír Hatara, správca útulku zvierat v Martine, mi napísal:
"Pracujem už desať rokov vo funkcii správcu útulku pre zvieratá v Martine. Nepodlieham žiadnym zidealizovaným a emotívnym tézam novodobých ochrancov zvierat, snažím sa pridržiavať pragmatizmu a stavať si realistické ciele. ...Jednou zo sledovaných tém sú aj uletené predstavy ochrancov a nimi bežne medializované floskuly a fámy, z ktorých časť má reálny základ alebo lepšie povedané niekde fámou je, niekde nie. To platí aj na danú tému – nárast vyhodených psov po Vianociach. Túto správu - (napodiv) celkom odôvodnene – začala ako prvá šíriť organizácia Sloboda zvierat v Bratislave. Pracuje totiž v mestskej aglomerácii s väčšinovým obyvateľstvom žijúcim v panelových či murovaných obytných domoch, kde častejšie dochádza k fenoménu zaobstarania si psa bez uváženia, často pri vhodnej slávnostnej príležitosti – narodeniny, Vianoce, začiatok prázdnin. Takéto neuvážené počiny majú rýchlu odozvu – veľké percento rodín nezvládne základy starostlivosti už v prvých dňoch a psov sa rýchlo zbavia. V mestách, kde je pomerne viacej rodinných domov, ku výraznému nárastu vyhodených vianočných psíkov nedochádza - vrátane Martina.
Touto témou je posadnutá väčšina novinárskych elévov na Slovensku v čase medzi sviatkami. Osobne som v čase posledných sviatkov čelil útoku niekoľkých novinárov, z ktorých jedna (tuším z TA3) bola tak neodbytná, že ma prosíkala, aby som jej do mikrofónu povedal, že máme aspoň o dvoch – troch psíkov viacej ako inokedy, len aby naplnila svoj predpojatý zámer. Osobne sa – po zlých skúsenostiach s prekrúcaním vypovedaného – vyhýbam stretnutiam s najmä mladými horlivými redaktormi. Prestal som akceptovať fakty, že slušne odmietnem rozhovor a na druhý deň „sa čítam“ v novinách formou priamej reči v úvodzovkách."
