" Pluralita zdravotníctvu pomáha," ohlasoval titulok článok Ľuboša Jančíka a Miroslava Kerna v pondelkovom SME . V článku píšu:
Model jednej štátnej zdravotnej poisťovne namiesto dnešných viacerých, na ktorom premiér Robert Fico stále trvá, nedosahuje v Európe najlepšie výsledky.
Podľa najnovšieho prieskumu medzinárodného inštitútu Health Consumer Powerhouse, v ktorom sa hodnotila úroveň zdravotnej služby, čakacie lehoty a spokojnosť ľudí so zdravotníctvom, sú v prvej päťke štátov až štyri, ktoré majú pluralitný systém poisťovní. Na čele rebríčka sú Francúzsko, Holandsko a Nemecko. Všade tam funguje viacero zdravotných poisťovní.
To sedí. Pre úplnosť, rebríček je orientovaný na kvalitu a dostupnosť služieb z pohľadu užívateľov/pacientov v rámci piatich kategórií (práva pacientov a kvalita ich informovanosti, dĺžka čakacích lehôt na ošetrenie, indikátory zdravotného stavu a úmrtnosti populácie, štedrosť služieb financovaných štátom a prístup chorých k liekom). Teda čím viac informácií pacient má, čím kratšie na zákroky čaká, čím sú ľudia zdravší, čím ľahší prístup majú k očkovaniu či zákrokom či čím viac im štát hradí lieky a čo najnovšie lieky sa im dostanú, tým lepšie postavenie v rebríčku.
Problém je, že hodnotenie kvality zdravotníctva nie je práve to podstatné, čo nás pri výbere systému zdravotníctva pre krajinu zaujíma. To je ako kupovať si auto len podľa kvality a komfortu. Dôležitá je predsa aj cena. Ak je systém kvalitný, ale drahý, možno sa spoločnosti oplatí za ďaleko menej peňazí kúpiť o trochu menej kvalitnú verziu.
Spomínaný inštitút Health Consumer Powerhouse urobil aj prepočet kvality na jednotku ceny, ktorá vlastne porovnáva krajiny z pohľadu, ako efektívne ich systémy fungujú. Teda komplexne, nielen z pohľadu pacienta, ale aj z pohľadu platiteľa. Top 5 krajín potom po aspoň pokusnom prepočte samotných autorov štúdie vyzerá takto (str.23 štúdie):
1. Slovinsko
2. Estónsko
3. Maďarsko
4. Poľsko
5. Švédsko
Z pohľadu systému: nula z top 5 krajín tohto rebríčka má pluralitný systém viacerých poisťovní. Naopak, ide o 4 systémy s jednou poisťovňou, plus jeden systém platený rovno z daní.
Štúdia, ktorú SME ponúklo do verejnej debaty teda práve veľmi nehovorí o tom, že „model jednej štátnej zdravotnej poisťovne namiesto dnešných viacerých, na ktorom premiér Robert Fico stále trvá, nedosahuje v Európe najlepšie výsledky.“
Ako ma upozornil Martin Filko, zaoberajúci sa ekonómiou zdravotníctva, akademické štúdie o zdravotníckych systémoch skôr ukazujú na takýto konsenzus: služby sú pre pacientov v pluralite kvalitnejšie a pestrejšie, ale systém je pre platiteľov/štát aj drahší a problémom je aj nižšia dostupnosť pre odkázané skupiny. Hlavná expertka na reformu zdravotníctva v OECD v štúdii z roku 2003 napísala (pozri aj jej powerpoint ):
Experience with respect to increased competition among insurers, the most salient feature of reforms in multiple-payer systems, is mixed
Že teda s konkurenciou poisťovní sú zmiešané skúsenosti. Podobné závery má aj kniha o prehľade zdravotníckych systémov v západnej Európe z roku 2004 od ľudí WHO inštitútu, ktorí systematicky sledujú zmeny v systémoch.
PS Ako ma upozornil ďalší čitateľ, tabuľka s klasifikáciou rôznych zdravotných systémov v Európe nad článkom je v online verzii (no nie v printe) s chybami: Holandsko, Slovensko a Švajčiarsko majú pluralitný systém, nie systém jednej poisťovne. Malta, Nórsko, Poľsko a Slovinsko majú zase povinné poistenie, nie službu platenú z daní.
Čo to je priemer?: Čitateľ ma upozornil na stredajšiu vetu Mareka Gudiaka z Markízy pri informovaní o 14 ľuďoch košického gangu:
Vekový priemer členov košického gangu je od dvadsaťpäť do tridsaťpäť rokov.
Čitateľ píše: „ Keďže učím matiku, dnes ma zarazila časť vety Mareka Gudiaka v Správach Markízy... Je to ako keby som žiakovi povedal: tvoj priemer je od 1 do 5... Priemer (aritmetický) je však určený len jedným číslom, ktoré sa vypočíta sčítaním všetkých hodnôt a vydelený číslom vyjadrujúcim počet týchto hodnôt."
Gudiak si splietol priemer s intervalom , prípadne v laickom zmysle s rozpätím.
