(Na úvod chcem povedať, že osobne prichádzam do styku predovšetkým s tlačenými médiami a agentúrami. Aj keď sa z času na čas vyskytne aj iný typ média, môj komentár sa bude týkať predovšetkým médií, ktoré sa prezentujú textom.)
Analytik komunikuje s novinármi rôznymi kanálmi. Na jednej strane posiela klientom banky pravidelné či nepravidelné komentáre (napr. k zasadnutiu NBS či inflácii). Na mailing listoch sú často aj novinári a ak sa im zdá komentár použiteľný, pre novinára aj analytika je to asi najjednoduchší spôsob, ako sa dostať k citácii. Novinár sa, samozrejme, musí uspokojiť s tým, že nemá exkluzivitu (napriek tomu som už aj v takomto prípade našiel napísané „...Mušák pre XYZ povedal...“.) Ak chcú novinári exkluzívny citát alebo majú zložitejšie otázky, zvyknú buď zavolať alebo napísať, podľa toho, čo kto obľubuje. Písanie má pre mňa výhodu v tom, že mám viac času na premyslenie a aj priestor tému čiastočne posunúť tam, čo ja pokladám za dôležité či zaujímavé. Telefonát naopak umožňuje lepšie vysvetlenie nejasností či dodatočné otázky.
Poviem Vám, čo chcem počuť
Rozdiel nie je len v tom, akou formou novinári informácie získavajú, ale aj ako k nim pristupujú. Sú médiá (napríklad agentúry Reuters, Bloomberg, ale aj denník Pravda), kde viem vcelku dobre vopred odhadnúť, či si niečo z písaného textu vyberú, prípadne aj ktorý konkrétny výrok. Dokonca si niekedy po voľnom telefonickom rozhovore poviem, že sa z toho pre novinárske účely nič použiteľné nemohlo dať vybrať a ráno som príjemne prekvapený vlastným citátom vyjadrujúcim to, čo si myslím a navyše aj dobre naformulovaným. Iní novinári odcitujú celý report vrátane viet určených pre klientov, akurát časť priamej reči zmenia na nepriamu. Potom sa dočítam, že „Mušák pripomína, že NBS … argumentovala…“ či „…agentúra Moody’s podotkla, …upozorňuje Mušák.” Aj keď sa cítim poctený ako hlavný komunikačný kanál NBS, stačili by tri minúty na internete a slovné spojenie “podľa Mušáka” by sa dalo vyhodiť. Ja by som sa tiež uspokojil, ak by som bol iba pri tých vetách, kde dávam aj pridanú hodnotu... No a z času na čas sa nájdu aj novinári, ktorí zavolajú a už majú pripravenú vlastnú teóriu, ktorú chcú počuť od nás, inak by ju nemohli napísať (nie nevyhnutne správnu). Miernejšia verzia sa mi stala ešte u predchádzajúceho zamestnávateľa – inej komerčnej banky - keď mi volali z rádia, že majú písomné vyjadrenie môjho šéfa, ale keďže práve nebol v práci, že mi ho pošlú a či by som to nemohol nahovoriť. Našťastie sme to vyriešili telefónnym číslom na mobil.
Najlepší analytik je prekvapený analytik
Keby som chcel, aby ma novinári čo najčastejšie citovali, zaručenou cestou je byť vždy a všade prekvapený. Samozrejme, ak Vám záleží aj na kvalite citácií, tak je použitie tohto prístupu značne obmedzené. V poslednom čase boli analytici prekvapení napríklad pri vysokom ekonomickom raste, vysokom obchodnom deficite či nezvýšení úrokov centrálnou bankou. Viac prekvapenia je snáď iba v športe. Napríklad po septembrovom zvýšení sadzieb NBS som mal asi tri telefonáty od novinárov a všetkých zaujímalo, či sme prekvapení. V tomto prípade oprávnene, vždy to však až také horúce nebolo a ak som bol v niektorých prípadoch z niečoho prekvapený, tak len z údajného vlastného prekvapenia... :)
Je nepochybne dôležité, či číslo vyjde nad alebo pod očakávania. Nie je to však dôležité samoúčelne, ale preto, že to určuje reakciu trhu. Trh totiž v čase zverejnenia nereaguje na číslo samotné, ale iba na odchýlku od očakávaní, ktoré sú už započítané v cene (či bolo číslo vyššie alebo nižšie, ako sa predpokladalo). Ešte pred dvoma rokmi by trh na 6-percentný rast HDP reagoval posilnením koruny. Naproti tomu, v súčasnosti, keď sú očakávania nastavené bližšie k 7 %, by už bola reakcia opačná. To neznamená, že koruna nereaguje na to, či je rast HDP vysoký alebo nízky. Rozdiel je v tom, že ak je očakávane vysoký, k posilneniu príde už vopred a v čase zverejnenia ostane číslo bez reakcie. Ak je vysoký, ale neočakávaný, kurz posilňuje menej vopred, o to výraznejšia je však reakcia v čase zverejnenia. Podobné je to v prípade sadzieb NBS. Ak je zvýšenie očakávané, nie je dôvod, aby malo vplyv na trhové sadzby (či na hypotéky). Teda, za predpokladu, že sa nezmení výhľad na ďalší vývoj.
Ak teda novinári píšu o tom, že niečo nevyšlo v súlade s očakávaniami analytikov, je dobré, ak to dajú do súvislosti s implikáciami – čo z toho vyplýva, či ako na to zareagoval trh. Ak trh nezareagoval, buď to také veľké prekvapenie nebolo alebo ide o číslo, ktoré nie je až tak dôležité.
My sme zdrojom komentárov pre médiá, tie zdrojom informácií pre nás
Samozrejme, vzťah analytik-novinár nie je jednosmerný. Analytici do veľkej miery využívajú informácie z médií. Musím povedať, že vo všeobecnosti sú pre nás veľmi osožné. Ale jednou zo správ, kde sa mi zdali novinári trochu nedôslední, bol príchod nového investora do Nitry, kde mal údajne prísť LG, ktorý tam mal preinvestovať 1,8 mld. Sk a zamestnať 4000 ľudí. Z LG sa však napokon vykľulo Sony, a investícia je v hodnote 2,7 mld. Sk a zamestnancov je1500 nových a 1500 presunutých.
Z hľadiska trhov patria medzi najdôležitejšie pravidelné nepolitické udalosti zverejnenie HDP, inflácie a zasadnutie NBS. Tu mám pocit, že novinári z hľadiska pokrytia odvádzajú dobrú prácu. Naproti tomu, mnoho ďalších štatistík má iba obmedzenú použiteľnosť. Napríklad v prípade zahraničného obchodu je dlhodobé číslo pre trhy dôležité, mesačné dáta však zvykne Štatistický úrad po mesiaci zrevidovať aj o miliardu či dve (porovnaj napríklad augustový schodok v čase septembrového zverejnenia 4,4 mld. Sk a zrevidovaný august v novembri 2,3 mld. Sk; mimochodom, trafili sa analytici, ktorí v priemere čakali schodok 2,9 mld. Sk, či netrafili - a boli sklamaní? Uvidíme, kam sa číslo pohne o mesiac.) Pokiaľ teda rozdiel nie je príliš veľký (ako v decembri 2005, keď mesačný deficit z ničoho nič stúpol na 25 mld. Sk), trhy sa naučili číslo úplne ignorovať. Vývoj štátneho rozpočtu na hotovostnej báze síce niečo napovie, napokon však bude aj tak dôležitý deficit verejných financií v metodike ESA-95, ktorá má iné časové rozlíšenie a vstupujú tam okrem centrálneho rozpočtu aj položky ako Sociálna poisťovňa (trhy správy o rozpočte sledujú, priebežné čísla vôbec). Občas sa v novinách vyskytne správa o devízových rezervách (pozri aj tu). Tie sú zaujímavé, keď NBS intervenuje, počas väčšiny roka sa však hýbu iba podľa kurzu eura a dolára (centrálna banka má väčšinu rezerv v eurách, vyjadruje ich však v dolároch), a preto o makrostabilite nič zaujímavé nepovedia. Pritom sa musím priznať, že keď som ešte robil novinára, zvykli sme tiež o vývoji rezerv dávať krátky odstavec.
Dobehneme EÚ o rok či až o dva?
Veľkým lákadlom pre novinárov sú štúdie, ktoré odhadujú, kedy dobehneme EÚ či Česko (len tohtoročná Pravda to pre EÚ z rôznych zdrojov uvádza na 15, 20 až 30 a 25 až 45 pre celý región, s Čechmi to však bude podľa HN ťažšie). Vlastne sa novinám nečudujem, keďže predpokladám, že čitatelia podobné vízie radi čítajú. Tie roky nemusia byť nesprávne, problémom však je, že sú skôr matematickým cvičením ako ekonomickým odhadom (Slovensko dobehne EÚ/Česko za X rokov, ak bude rásť tempom Y % a EÚ/Česko tempom Z % ročne). Parametre si dosaďte sami. Írsko v minulosti priemer EÚ predbehlo, no nezastavilo sa a dnes je druhá najbohatšia krajina EÚ, Grécko na tom bolo v polovici 80. rokov porovnateľne s Írskom, len akosi zabudlo stlačiť plyn a stále je druhá najchudobnejšia krajina starej EÚ. Aj v prípade Slovenska je priveľa neznámych a možné oba scenáre. (Na požiadanie vypočítam, kedy dosiahneme dvojnásobok životnej úrovne USA ;)
Aby som však nebol prehnane kritický, vo všeobecnosti mám pocit, že ekonomickí novinári vedia celkom dobre odhadnúť, ktoré témy sú dôležité.
Ešte jednu otázku, pán hovorca…
Je dobré, že novinári pomerne často prinášajú diskusiu o pripravovaných ekonomických zákonoch či zmenách. Dobré je aj to, že v prípade rozdielnych pohľadov poctivo oslovujú obe strany. Napriek tomu mám neraz pocit, akoby sa báli hlbšie zaboriť do ekonomického problému (možno je to tým, že sa tým často zaoberá domáce spravodajstvo). Napríklad by ma zaujímalo, aké vidí ministerstvo zdravotníctva výhody v tom, ak budú jeho poistenci poistení v štátnych poisťovniach. Najprv sa písalo len o tom, že štát má údajne právo rozhodnúť sa, kam nasmeruje peniaze za poistné, ktoré platí sám, teraz cez víkend som prvýkrát počul, že dôvodom zamýšľaného opatrenia je to, aby sa zabránilo odlivu poistencov. Možno sa časom dostaneme aj k tomu, čo je na odlive poistencov zo štátnych poisťovní vlastne zlé. Alebo čo je na cigaretách také odlišné, že sa majú predávať za jednotnú cenu vyrazenú na kolku?
Inokedy je cieľ známy. Vtedy očakávam od novinárov, že budú zisťovať, či je legitímny (Prečo je problémom, ak občan „často“ mení DSS? Naozaj je potrebné dotovať internet v čase, keď sa pomerne rýchlo rozvíja? Podľa štatistík ITU sme napríklad v rámci používateľov internetu zhruba v polovici EÚ) a či je efektívny (Ak chceme znížiť ceny liekov, nebolo by to jednoduchšie dosiahnuť vyhláškou ministerstva, ktoré ceny liekov reguluje, ako zákonom, ktorý zavádza zníženú DPH? Naozaj je potrebné, aby štát doplácal samospráve za SAD a v tom istom čase jej hrozil, že jej zníži podiel z dane z príjmu fyzických osôb, lebo vybrali viac ako sa plánovalo? Iste, v konečnom dôsledku môže ísť o prerozdelenie prostriedkov od obcí VÚC-kam. Alebo aj dva kroky, ktorých výsledkom je komplikovaná nula. Nehovoriac o tom, že cenová diskriminácia, akú robia aj SAD, t.j. stanovenie rôznych cien pre rôzne segmenty trhu, môže a nemusí byť pre firmy strata, ako sa o tom môžeme presvedčiť v niektorých reštauráciách, kde je cena obedového menu zjavne mimo cenových relácií ostatných jedál – práve preto, že sa zameriava na inú skupinu zákazníkov). Možno na niektoré z týchto či iných otázok poznáte argumenty, bez diskusie však nespoznáte protiargumenty. V takýchto prípadoch mám pocit, že novinári sa niekedy priskoro uspokoja aj vtedy, keď je ešte priestor ďalej sa pýtať.
Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne, v minulosti robil aj ekonomické spravodajstvo v Hospodárskom denníku
