Zaujímavé čísla priniesla posledná správa britskej Kancelárie na overovanie nákladov tlače ABC (The Audit Bureau of Circulation). Jej správa o nákladoch britských časopisov za posledný polrok signalizuje celkový prepad v predaji....
Zaujímavý je aj pohľad na to, aké časopisy sú na špici. Medzi desať najpredávanejších časopisov v Británii patria iba škandalózne bulvárne plátky – mienku o britských čitateľoch trochu retušuje len piaty v poradí, Reader’s Digest. Na prvých dvoch miestach sa umiestnili časopisy prinášajúce televízny program a správičky z filmového sveta. Na tretej priečke je povrchný bulvár Take a Break.
Na porovnanie: kým The Economist predá týždenne na celom svete okolo pol milióna výtlačkov, programový časopis What´s on TV predá iba v Británii týždenne okolo milión a pol výtlačkov. Z týchto čísiel vyplýva otázka – ovládne bulvár nadobro britský časopisecký trh, alebo zaniknú časopisy úplne? A je to znak vyspelosti alebo civilizačného úpadku?
Z horeuvedených čísel je ale ďaleko k otázke o civilizačnom úpadku. V prvom rade The Economist predáva po svete cez milión výtlačkov týždenne, a jeho predaj už roky stúpa (overiť sa dá aj na stránke ABC a zrátať jednotlivé lokálne edície). A štvorkou na trhu je TV a rádio programový týždenník Radio Times od BBC, ktorý by som škandalóznym plátkom nenazýval.
Čo je pre argument článku ešte problematickejšie, autor nikde neuvádza trendy pri konkrétnych tituloch. To, že bulvár či TV programový týždenník dominuje nie je nič nové – ale čo hovoria nové čísla o trendoch?
The Economist napríklad podľa augustových čísel (povinná registr.) medziročne predal v Británii o 4% viac výtlačkov, no spomínaný Take a Break pritom stratil 10% a ďalší spomínaný What’s on TV narástol v prvom polroku medziročne o 0,4%.
Je samozrejme stále možné, že celkové trendové čísla za bulvár ako celok sú lepšie ako celkové čísla za seriózne médiá. Ale autor nič také čitateľom neponúka (ja som také porovnanie nenašiel). A vyberá príklady, ktorých situácia o vývoji k „nadobre bulvárom ovládnutom trhu“ nesvedčí.
PS Článok v .týždni je síce o časopisoch v Británii, ale zaujímavý je aj pohľad na denníky. Augustové čísla ABC ukazujú (povinná registr.), že medziročne (porovnávajúc priemer za posledný polrok) si polepšili hlavne seriózne Financial Times a Guardian, najviac si pohoršili práve bulvárne Daily Star či Daily Express.
Nové HN: Matúš Demko mi napísal dva dobré postrehy:
"...nové kvalitnejšie Hospodárske noviny dali v pondelok 11.9.2006 na druhej strane veľmi zvláštnu mapku Slovenskej republiky pri článku "Zrušené súdy by sa mali vrátiť ľuďom". Len podľa zbežného obzretia sú zle znázornené mestá Námestovo, Skalica, Pezinok, Revúca.
[gš - aj Malacky a Šaľa...porovnaj s dobrou mapou]
V tomto istom vydaní dali v sekcii Podniky a trhy na strane 18 infografiku (obrázok skupiny Beatles, nie online) s určením ceny, koľko stoja hudobné nástroje. Zmýlili sa v tom, že Georgeovi Harrisonovi pridelili basovú gitaru a údajne že McCartney hral na elektrickej gitare a spieval. Je to naopak . Áno, McCartney aj spieval (a spieva), ale on je basgitarista a Harrison bol hráčom na elektrickú gitaru."
(Pridané 14.9)-Natascha Kampusch media star: Der Spiegel má síce dlhokánsky, no zaujímavý článok o tíme, ktorý pracuje aj na mediálnej stratégii produktu Kampusch. Vrátane info, ako bol rozhovor pre ORF predcvičený s dohodnutými odpoveďami na niektoré otázky citlivé pre jej mediálny obraz. Poučné.
Dovolenka: Od zajtra som na dovolenke, SPW sa obnoví pravdepodobne až v pondelok 25.9. Vaše nové tipy a postrehy k médiám či k tomuto blogu sú ale v diskusií stále vítané.
