Pre Sawatskeho rozhovor nie je konverzáciou (diskusiou). Cieľom konverzácie je výmena informácií, cieľom interview je získať informácie. Reportér/moderátor má tendenciu stavať sa do pozície oponenta, vyslovovať svoje názory namiesto otázok, robiť sa príliš dôležitým. (Update 22.8 - Pekný príklad porušenia základných pravidiel ponúkla Česká televízia minulý týždeň, keď sa moderátor robil tým najdôležitejším a navyše ani nebol dostatočne pripravený. Paroubek ho zotrel ľavou zadnou. - via Mediář.cz)
Klásť "otvorené" otázky (čo, ako, prečo, doplnkovo kto, kde, kedy), nie "uzatvorené" otázky (možné odpovede áno/nie, neviem, možno). Tie prvé generujú širšie odpovede, tie druhé umožňujú vyhnúť sa odpovedi chytaním za slovíčka ("Mali ste sex s Lewinskou?") a dávajú priestor hosťom rýchlo sa vrátiť k opakovaniu predom pripravených vyhlásení, ktoré tak často počuť z úst hovorcov (pekný príklad z jednej tlačovky v Pentagone).
Neklásť otázky cez vlastné závery či odhady v oznamovacích vetách, ale rovno sa pýtať. (Namiesto "V tých prvých rokoch to muselo byť ťažké" radšej "Aké to bolo v tých prvých rokoch?")
Krátke otázky častejšie vedú k dlhším, vecným odpovediam, a naopak. Podobne, "suché otázky zvyčajne vedú k šťavnatým odpovediam."
Komplikované otázky či kladenie viac otázok naraz vedie k neuspokojivej, čiastočnej odpovedi, väčšinou na tú najjednoduchšiu, pre hosťa najpozitívnejšiu otázku. Respondent má mostík uniknúť bez toho, aby to bolo divákovi ľahko odhaliteľné ("Mali ste vzťah s XY 12 rokov? - Nie." Nie vzťah, nie 12 rokov, nie čo?)
Nepoužívať v otázkach kontroverzné, emotívne, viaczmyselné slová, ak nie sú podstatou otázky. Dáva to šancu respondentovi baviť sa o slovíčku, neodpovedať na otázku.
Titulok dňa: „ OPEC: Záujem o ropu klesne,“ informuje titulok v Pravde k správe ČTK. Ako ma upozornil kolega, podľa článku ale
Celosvetový dopyt po rope porastie v tomto roku pomalšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa Organizácie krajín vyvážajúcich ropu záujem sčasti spomalili rekordné ceny ropy.
