V pondelokMarkíza otvorila prípad vykradnutej predajne textilu, venovala sa mu aj v utorok. Denníky Pravda, SME a HN mali o prípade aspoň dva články dva dni po sebe. Podobne bulvár, aj denník Šport sa chytil. STV pre správu v hlavných večerných správach miesto nenašla, v Správach a komentároch tomu venovala 2 vety (Slota poprel...).
Zaujímavejšie je, že TV Joj a spravodajská televízia TA3 prípad vo svojich hlavných správach celkom ignorovali (na svojich weboch obe televízie o prípade z agentúr informovali).
Takmer rovnaká situácia nastala pred mesiacom o inom zázname ŠtB týkajúceho sa minulosti Slotu - šlo o krádeže áut tej istej skupiny ľudí v Rakúsku. Opäť podobný scenár. Tlač a Markíza sa tomu venovali, TA3, Joj aj STV boli ticho.
V čom je príčina správania tých malých televízií (STV je osobitný prípad)? Že to nie je spravodajsky opodstatnená informácia, lebo záznamy ŠtB môžu byť výmyslami? Zrejme občas áno, ale to nebránilo týmto televíziám (vrátane STV) bohato sa venovať arcibiskupovi Sokolovi a jeho ŠtB histórii. Aj Sokol aj Slota majú záznamy vo viacerých spisoch, písaných rozličnými ľuďmi ŠtB. Pokiaľ ide o nejakú diskreditáciu či vlastné hry ŠtB, u Sokola ako predstaviteľa cirkvi by sa to dalo viac chápať, ale u teenagera Slotu??
SME pri masovom odchode reportérov z TA3 pred viac ako mesiacom ponúkla vysvetlenie odchodu:
SME však má zápisy z redakčných porád spravodajskej televízie. Šéfredaktor TA3 Alfonz Šuran podľa nich vysvetľoval stiahnutie Slotových vyjadrení po prijatí Smeru k eurosocialistom z vysielania aj tým, že televízia SNS, rovnako ako aj ostatné parlamentné strany potrebuje v parlamente pri dôležitom hlasovaní o digitalizácii [zrejme myslené detaily prechodu na digitál a vypnutia analógu, telky uprednostňujú odklad-g.š.].
Veru taký Sokol má oproti Slotovi jasne slabšiu moc určovať budúcnosť ziskov televízií.
A na programe schvaľovania pre tento rok je ešte aj legislatíva o audiovizuálnom fonde, kde sa pre televízie tiež stanovujú poplatky za používanie audiovizuálnych diel. Žeby to súviselo to s nápadnými dierami v spravodajstve malých televízií?
Update 22.4. - Stanovisko TA3 zaslané SPW (zvýraznenie moje):
Televízia TA3 je plne pripravená na digitalizáciu, technologicky je prvou televíziou v SR s uzavretým plne digitálnym reťazcom. Analógovo terestriálne vysiela iba doplnkovo v Bratislave na kanáli 39K. Spravodajská televízia podporuje proces digitalizácie pozemského televízneho vysielania v SR, nakoľko jeho prostredníctvom si zvýši svoje územné pokrytie.
TA3 považuje zdôvodnenie nezaradenia témy o údajnej minulosti Jána Slotu, na ktoré poukazuje analýza v súvislosti s procesom digitalizácie, za neopodstatnené. Tému spravodajská televízia nepokrývala, pretože ju nepovažovala za dostatočne argumentačne podloženú a spravodajsky relevantnú. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že témam, ktoré prinesú iné televízie a zo spravodajského hľadiska ich nie je možné posunúť ďalej, TA3 nevenuje priestor.
Minulosti arcibiskupa Sokola sa TA3 venovala preto, že mala k dispozícii dokumenty, podľa ktorých menovaný pravidelne navštevoval byty ŠtB a bol považovaný za spolupracovníka. Tieto skutočnosti považuje TA3 za spravodajsky relevantné.
Glendová oprávnene kritizuje Pravdu: Vanda Vavrová z Pravdy v článku „Fico obhajuje Slotovu minulosť “ v stredu napísala:
Premiér Robert Fico používa na ústavných činiteľov dvojaký meter. Pri sudcovi Ústavného súdu Jurajovi Horváthovi mu prekáža, že rozhoduje, hoci bol právoplatne odsúdený a vyzval ho na okamžité odstúpenie. Prehrešky svojho koaličného partnera Jána Slotu, ktorý šéfuje druhej najsilnejšej vládnej strane SNS, obhajuje.
Televízia Markíza v Ústave pamäti národa objavila nové dokumenty komunistickej ŠtB, ktoré hovoria o ďalšej trestnej činnosti Jána Slotu za minulého režimu. Podľa Markízy sa v nich uvádza, že Slota patril do partie, ktorá mala vykrádať obchody na Slovensku.
... "Predseda vlády trvá na svojom vyjadrení, že sudcom Ústavného súdu nemôže byť človek právoplatne odsúdený za daňové delikty. A navyše, predseda vlády viackrát vyjadril svoj názor na nízku dôveryhodnosť zväzkov ŠtB, najmä voči osobám, ktoré v minulosti emigrovali," reagoval Robert Fico cez svoju hovorkyňu Silviu Glendovú.
Vavrová neponúkla žiadny citát Glendovej, kde by Fico Slotovu údajnú pochybnú minulosť obhajoval. Glendová, ako aj čitatelia sú potom logicky nespokojní s manipulatívnym natočením článku. Glendová vysvetľuje :
Aký ...bol obsah stanoviska, na základe ktorého denník prišiel k spomínanému záveru a titulku? Ako hovorkyňa predsedu vlády SR som v reakcii na údajné informácie zo zdrojov ŠtB uviedla, že "predseda vlády viackrát vyjadril svoj názor na nízku dôveryhodnosť zväzkov ŠtB, najmä voči osobám, ktoré v minulosti emigrovali."
Ani slovom sa teda stanovisko nezmieňuje o minulosti koaličného partnera, nepolemizuje s ňou, nevyjadruje súhlas ani nesúhlas, a to práve z dôvodu, že informácie, z ktorých aktuálne obvinenia J. Slotu pramenia, majú podľa predsedu vlády pomerne nízku výpovednú hodnotu, pretože nie sú dôveryhodným zdrojom. Nič viac, nič menej.
Slabí Reportéri: Lýdia Kokavcová v utorkovej reportáži riešila otázku, aký význam má spájanie 6ich zdravotníckych zariadení pod jednu a.s. vlastnenú žilinským VÚC, prípadne následné prenajatie súkromnému investorovi. Dve tretiny priestoru dostali sťažnosti ľudí zo zariadení, ktoré by dostali nového šéfa. Za to príspevok ani raz nespomenul, aké hospodárske výsledky tieto neziskové zariadenia dosahovali. Inštitút HPI opakovane poukazuje na fakt, že akciovky sú skutočne lepšie v manažovaní zdravotníctva ako neziskovky, Reportéri sa o tom nezmienia. Tiež sa nedozvieme, čo urobil ten údajný uchádzač - súkromný investor z Moravy s kvalitou starostlivosti v tamojších nemocniciach.
Podobne nepresvedčivý bol Peter Šporer v príspevku „Éčka bez kontroly.“ Nerozumiem tomu názvu reportáže, lebo Šporer v príspevku oslovil aj kontrolórov z inšpekcie a dozvedeli sme sa, že kontroly potravín ako aj sankcie u nás sú. Reportáž nebola ani o tom, že sa prekračujú oficiálne povolené hodnoty, ale spochybňovalo sa to, nakoľko sú tie limity vôbec správne. A celkové poňatie reportáže nebolo vyvážené – hoci príspevok mal ľudí vystrašiť pred podozrivými no oficiálne schválenými éčkami, nikto v reportáži nedostali priestor pre obhajobu súčasných limitov a povolených éčok. Šporer spomína, že sú na to smernice EÚ a odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, takže kopa vedcov by sa dala osloviť. Za to divák dostáva minoritné názory okorenené o pokusy na hlodavcoch a podobné pochúťky.
Popletený TREND: Martin Jaroš a Michal Lehuta rozoberali v minulom čísle, prečo slovenská ekonomika tak rýchlo rastie:
Keď sa think-tank Ineko pýtal ekonomických analytikov, zhodli sa, že hlavný impulz dostalo hospodárstvo reformami z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ich zásluhu na dnešných dobrých ukazovateľoch vyčíslili na 41 percent. Nasledujú reformy z čias prvej pomečiarovskej vlády a vstup do Európskej únie.
... Lenže Zákonník práce či daňový kódex sa nedajú reformovať donekonečna. A integračné stimuly pominú zavedením eura a otvorením pracovných trhov v zostávajúcich starých členských štátoch únie.
Preto sa pri analyzovaní zdrojov rastu treba viac pozrieť pod kapotu. Súčasný predseda vlády pripisuje ekonomický rast lacnej pracovnej sile, respektíve ochote ľudí pracovať za nízke mzdy. S prižmúrením oka sa dá povedať, že má pravdu.
... práve zvyšovanie hodnoty, ktorú pracovníci vytvoria pre zamestnávateľov, je už niekoľko rokov dôvod, prečo Slovensko rastie takým silným tempom. Napríklad vlani sa rast produktivity postaral o 6,4 percentného bodu z celkového 10,4-percentného rastu HDP, vypočítal Inštitút finančnej politiky.
Takže reformy smerujúce k vyššej motivácii pracovať, investovať či sporiť sú len „povrchnými príčinami“ ekonomického rastu, a pod ním je v skutočnosti zvyšovanie produktivity práce, tvrdia autori. A prečo sa potom tak zrazu asi začala zvyšovať produktivita práce? Snáď zmenou motivácií, nie? Je to presne naopak, zvyšujúca sa produktivita práce logicky nemôže byť primárna príčina rastu, len dôsledok hlavného motora zmien. Článok prepadol rovnakému formálnemu vysvetľovaniu rastu HDP, ako keď médiá citujú analytikov o rastúcom exporte či spotrebe domácností... Na článok ma upozornil môj šéf z INEKO Eugen Jurzyca.
