V prvej polovici dekády pracoval Huďo ako redaktor zahraničnej politiky v STV, pravidelne vystupoval v hlavnej spravodajskej relácii. Vtedy v éteri ešte nevykazoval (resp. mu nebolo dovolené vykazovať) známky konšpiračného stihomamu. Po roku 2005 sa z obrazovky Správ vytratil. Tento rok sa každý týždeň objavuje v Rannom magazíne STV, čo je informačno-zábavná zmes správ, rozhovorov a hudby. Pozeráva ju do 30 tisíc divákov. Ranné magazíny sú v televíziách bežné. Ale nie typ konšpiračných komentárov aké Huďo ponúka. Televízia ho zvykne predstavovať ako „redaktora STV.“ V profile na webe televízie o sebe sám vyhlasuje:
Učarovalo mi medzinárodné dianie a zákulisie zahraničnopolitických udalostí. Vzhľadom na sklon plávať proti prúdu a nepodliehať davovej psychóze rád poznávam, čo sa skrýva za vonkajším pozlátkom reality okolo nás. Väčšina sa zvykne väčšinou mýliť a preto pochybovať o „jasných“ pravdách je pre mňa povinnosťou a výzvou, aj keď to okolie považuje za neprijateľné.
Ako sa to prejavuje v praxi? Minulý týždeň si Huďo zafilozofoval o nežnej ale aj iných demokratických revolúciách vo východnej Európe. Kým diváci sa pozerali na archívne zábery veľkej novembrovej demonštrácie na pražskej Letnej a hovoriacemu Václavovi Havlovi, divák počul Huďove varovné slová:
Na úspechu [revolúcií] sa výraznou mierou podieľajú aktívne skupiny – profesionálni revolucionári s finančnou podporou svojich sponzorov. Majú títo sponzori revolúcií nezištné záujmy? A ide im len a len o blaho a prosperitu občanov vzdialených krajín?
Samozrejme nie, ako odhaľuje ďalej v rozhovore Huďo: "vždy treba si uvedomiť, že existuje skupina ľudí dobre financovaná, ktorá manipuluje masou, väčšinou, entuziazmom ľudí, aby dosiahla vyslovene ekonomické ciele." Spomína sa napojenie tých „profesionálnych revolucionárov“ na americké nadácie, na CIA, na miliardára Sorosa. Vraj chceli a vlastne aj dosiahli našu liberalizáciu cien, divokú privatizáciu, inštaláciu neoliberalizmu. František Guldan, jedna z novembrových osobností, to včera v SME okomentoval že „taký novinársky odpad.. by sa nezohrial v slušnej TV ani päť minút“.
Keď naši futbalisti postúpili na MS do Južnej Afriky, Huďo divákov upozornil, že vlastne v tej africkej krajine prebieha skrytá genocída belochov, opačný apartheid, a že svet a Mandela tentoraz zahanbujúco mlčia. Moderátorka na záver tohto výstupu dodala, že už sa ani neteší, že tam naši postúpili, a že keď tam už pôjdu „naši by sa mali minimálne poriadne opáliť.“
Pozrel som si zhruba 20 takýchto vystúpení. Huďova argumentácia stojí na viacerých „zisteniach.“ Svet je podľa neho rafinovane ovládaný malou tajomnou skupinkou elít. Politici sú vlastne bábky, nitkami ťahajú bohatí, najmä bankári Rothschildovci (Huďo opakovane vyťahuje 200 rokov starý citát zakladateľa tejto bankárskej rodiny ako dôkaz ich nekalých úmyslov) či priemyselníci Rockefellerovci. Ale machrami manipulácií je aj americká a izraelská vláda. Bystrí sa z Huďových slov dovtípia, že často menovaní vládcovia sveta majú židovské mená a žijú najmä v USA (sám redaktor do priameho antisemitizmu ale neskĺzol). Hlavné svetové i naše médiá sú zaujaté, lebo sú ovládané bohatými bankármi a investormi. Taja nám podstatu, manipulujú nami. Chcú nám siahnuť aj na internet a umlčať alternatívne webstránky prinášajúce pravdu ako je tá Huďova (John D. Rockefeller IV navrhoval tento rok za určitých okolností silne regulovať prevádzku na internete v záujme ochrany proti kyberterorizmu). Vo všeobecnosti za všetkým dôležitým vo svete je neukojená žiadostivosť po peniazoch. Dvojičky si Američania zbúrali sami, aby predsa mohli viesť vojny v Iraku a Afganistane a tak zarobiť na predaji zbraní a ovládnuť nové územia. Bin Ládin s tým nič nemal, hoci terorista to je, varuje redaktor STV.
Huďov štýl pripomína ekonóma Petra Staněka – fakty a cudzie mená chrlí rýchlosťou vodopádu, tvári sa veľmi znalecky a presvedčivo, no pri pozornejšom počúvaní zisťujete, že argumenty nesedia a autor splieta jablká s brokolicou. Verejnosť je podľa neho zmanipulovaná médiami a preto takí ako on ľuďom otvárajú oči, no viackrát zase tiež hovorí, že samozrejme platí jeho konšpirácia (smrť JFK či odpor proti protiraketovému štítu), lebo veď ani verejnosť oficiálnym verziám neverí. Z Huďových zoznamu faktov a faktíkov, čo som narýchlo vedel overiť, sú mnohé pravdivé. No on spája tieto malé, samo osebe málo významné príbehy a výroky do obludných konšpiračných celkov, ktoré teoreticky môžu s faktami sedieť, ale pritom existuje aj 10 realistickejších vysvetlení (čo je inak klasická metóda práce konšpirátorov). Nikdy divákom neponúkne podstatu väčšinovo akceptovaných zistení a argumentov. Často cituje obskúrnych novinárov a vedcov. Schopnosť filantropie nemá u neho miesto, ľudia všetko robia len pre seba a pre peniaze.
Občas sa Huďo uchýli rovno k dezinformáciám. Významný americký denník Washington Post nevlastnia ani nikdy nevlastnili Rockefellerovci. Michelle Obamová, manželka prezidenta, nikdy vo svojej dizertačnej práci netvrdila, že „bieli Američania sú nevykoreniteľní rasisti so sklonmi k zločinu a nenávisti.“ Ide o mýtus, ktorí šíria blázni na tých fantastických alternatívnych weboch. Stačí si pozrieť tú Obamovej prácu.
Problém našej verejnoprávnej televízie nie je, že by Huďove názory nemali nikdy zaznieť (hoci, raz za rok by aj stačilo). Nemálo ľudí takým rečiam verí. Ale zodpovedné médium ponúkne takéto tvrdenia v kontexte, s primeranou oponentúrou, a s tvrdou kontrolou faktov pri tých konšpiračných tvrdeniach. Namiesto toho ich STV divákom dávkuje pravidelne, bez kontroly faktov a bez prítomnosti skutočných odborníkov či znalcov.
PS V rokoch 2007 a 08 bol Huďo hlasmi divákov poctený nomináciou na Osobnosť televíznej obrazovky (cena OTO). Zatiaľ to na cenu nebolo.
PPS Na Huďovu estrádu ma upozornil kolega Dušan Zachar. Dve inštitúcie, ktoré Huďo spomína ako hlavných manipulátorov sveta – americká vláda, nadácia G. Sorosa – sú donormi či už tohto blogu alebo viacerých aktivít Transparency, kde pracujem. Nikdy som od nich nepočul príkazy, čo písať a koho podporovať či kritizovať. Práve rozmýšľam, čo má z toho CIA, ak bude u nás menej korupcie, ak vláda bude robiť poctivé súťaže v obstarávaní, či ak bude menej plagiátorstva v našich médiách. Ako bábka to ale zrejme ani nepotrebujem vedieť.
