Krásny príklad toho, ako v našej verejnoprávnej televízii záleží na formálnosti a nie obsahu včera v hlavných správach ukázal reportér Pavol Kalinský v reportáži o návšteve eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý prišiel predstaviť novú európsku stratégiu rozvoja na ďalšiu dekádu. Uvádzam celý príspevok – sledujte, ako STV informuje o podstate, teda obsahu stratégie:
Eurokomisár prvý raz pred poslancami
Ľubomír BAJANÍK, moderátor
--------------------
Nový slovenský eurokomisár a súčasne podpredseda komisie Maroš Šefčovič vystúpil v NR. Diplomat zvyknutý na tvrdé grilovanie, ale aj Bruselskú precíznosť sa postavil pred poloprázdnu sálu. Poslancom, ktorí sa unúvali prísť predstavil stratégiu EÚ do roku 2020. Maroš Šefčovič sa poslancom predstavil prvý krát. Privítal ho predseda parlamentu Pavol Paška. O malú chvíľu podpredseda európskej komisie zodpovedný za rezort medziinštitucionálnych vzťahov a administratívu začal s prejavom.
Maroš ŠEFČOVIČ, podpredseda Európskej komisie
--------------------
Takže vlastne symbolicky v Bratislave priamo v NR SR vlastne odštartovať pôsobenie v tejto novej funkcii.
Pavol KALINSKÝ, redaktor
--------------------
Eurokomisár, ktorý vystriedal odstúpeného Jána Figeľa sa venoval najmä otázke stratégie EÚ 2020. Tá je pokračovaním Lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti. Týka sa prekonania svetovej krízy, či školstva a vedy. Poslancov pravdepodobne prítomnosť eurokomisára nezaujala. V sieni ich bola asi len päťdesiatka. Napriek tomu ho zasypali otázkami.
Pavol PAŠKA, predseda NR SR
--------------------
Nebyť toho, že na jedenástu je naplánované tak ako je to obvykle hlasovanie, tak možno pokračujeme a otázky ktoré prichádzali z pléna by sa vinuli ďalej.
Maroš ŠEFČOVIČ, podpredseda Európskej komisie
--------------------
Dokument, ktorý včera prijala Európska komisia Stratégia pre EÚ 2020 je naozaj veľmi kľúčovým materiálom pre ktorý sa bude Európska komisia snažiť získať čo najväčšiu podporu zo strany národných parlamentov.
Pavol KALINSKÝ, redaktor
--------------------
Z budovy NR sa eurokomisár vybral do prezidentského paláca, kde o európskej stratégii diskutoval s prezidentom. Pavol Kalinský, STV.
Áno, k obsahu stratégie bolo až 9 z 200 slov príspevku, a celkom nekonkrétnych – ako teda chce EÚ prekonať tú krízu?, a čo konkrétne s tým školstvom či vedou? Podobne ste sa nedozvedeli, na čo vlastne sa naši domáci poslanci/prezident pýtali a aké boli odpovede. Nie, šlo len o vykázanie činnosti - Kalinský informoval v príspevku o tom, že s kým sa Šefčovič stretol, ako je to vraj symbolické, o akú veľkú chvíľu sa začal jeho prejav, alebo o tom, že niektorí sa už pýtať nemohli, lebo mali iné povinnosti.
PS Michaela Janotová z TA3 urobila ďaleko lepšiu reportáž s dôrazom na obsah novej európskej stratégie. Až na to, že pre experta komentujúceho nový dokument mala označenie „Anton Marcinčin, ekonomický analytik.“ Ide pritom o podpredsedu KDH.
Predpoveď na toto volebné obdobie: Hlavný komentátor Pravdy Dag Daniš takto videl stabilitu poslaneckého klubu Smeru krátko po minulých parlamentných voľbách:
Dag Daniš, Nášľapné míny, Pravda, 18.10.2006
Nový parlament vyzerá aj po troch mesiacoch celkom zdravo. Zatiaľ nevidieť žiadne zakladanie povolebných strán, žiadne rozkoly a dezercie, žiadnych nezávislých poslancov. R. Fico by sa mohol pochváliť, že Slovensko má nielen stabilnú vládu, ale - čo nebýva zvykom - aj stabilný parlament.
... Napriek Ficovej popularite a sile sa dá čakať, že stranou, z ktorej by mohli vzísť noví nezávislí poslanci, je Smer. Jednak preto, že v nej na seba naráža príliš veľa príliš vplyvných záujmových skupín. A potom preto, že medzi poslancami Smeru je viac ambícií ako presvedčenia.
Do parlamentu vstúpilo 6 strán. Z 5ich poslanci postupne odišli. Z KDH sa odštiepili ľudia KDS, z SMK zase Mostu, z HZDS odišli jednotlivci, z SNS tiež a z SDKU odišlo pár ľudí do OK. Jedinou stranou parlamentu súčasného volebného obdobia, ktorá žiadneho poslanca nestratila, bol práve Smer.
Nárast rozpočtu, nárast korupcie: Komentátor SME aj .týždňa Peter Schutz včera v diskusii v Lampe povedal, že podstatným indikátorom pre vývoj korupcie je rast verejného sektora v absolútnych sumách a nie nejaké relatívne porovnávanie k HDP. A keďže verejný sektor u nás rastie rýchlo (zhruba dvojnásobok stavu spred 10 rokov), určite aj korupcia:
Vyplýva z logiky veci, že keď nominálne ide viac peňazí cez štát, korupcia je nominálne väčšia.
Lenže tento argument má dva problémy. Po prvé, nominálne sumy nie sú zaujímavé, ale reálne, teda očistené o infláciu. Nie je podstatné, ako sa menia číselká na bankovke vo vrecku, ale čo sa za to dá kúpiť. Ak sa štátne financie za poslednú dekádu zdvojnásobili, tak kvôli inflácii u nás ich kúpna sila narástla len o 50%.
Ale dokonca ani reálne očistené sumy nie sú dosť dobrý indikátor výskytu korupcie (nechajme bokom diskusiu, či sa percento ukradnuté z verejných financií z vývojom mení alebo nie). Je totiž určite rozdiel, aká časť koláča sa ukradne. Ak na úplatky idú dve autá namiesto jedného v minulosti, no zároveň bohatstvo krajiny vzrástlo z 10 na 30 áut, krajina cíti korupciu určite menej ako predtým, hoci sa reálne (v autách) korumpuje viac. Väčší podiel aj objem transakcií ako predtým je tak „čistých.“ A naopak, cítil by som zásadne horšie situáciu, aj keď sa nekradne celé auto ale len polka, no moje bohatstvo by z 10 áut spadlo na tri autá, napríklad. No Schutz by povedal – super, je menej korupcie.
Mne sa preto to relatívne porovnanie nielen verejných financií k HDP, ale aj korupcie zdá smerodatnejšie ako absolútne hodnoty.
Demagog.sk: Dvaja slovenskí študenti Masarykovej univerzity v Brne začali overovať výroky politikov v diskusných reláciách. Ich stránku odporúčam sledovať.
