Ako správu Number 1 si predminulú sobotu editori Správ STV vybrali reportáž Rity Bočákovej „ 250 000 ľudí má na dôchodkovom účte nulu.“
Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka
--------------------
Približne dvestopäťdesiattisíc sporiteľov v druhom pilieri má na dôchodkovom účte nulu. Mnohí sa o tom dozvedeli z výpisu, ktorý pravidelne posielajú dôchodkové správcovské spoločnosti. Prázdny účet majú prevažne mladí ľudia, ktorí odišli pracovať do zahraničia.
...
Rita BOČÁKOVÁ, redaktorka
--------------------
Mnohých prekvapilo, že na svojom účte nemajú žiadne príspevky. Nevedeli, že aj keď legálne pracujú v zahraničí, v krajinách Európskej únie, odvody do druhého piliera sa im nezapočítavajú. Do prvého áno. Zamestnávatelia z cudziny príspevky na dôchodkový účet neposielajú.
Ale takto to nefunguje. Kto pracuje v zahraničí platí tam aj odvody, a následne má nárok na dôchodok podľa systému toho štátu, čo je celkom logické (v zahraničí musí pracovať aspoň rok). Pracujúci v zahraničí – respektíve jeho zamestnávateľ - teda do slovenského systému v tom čase neodvádzajú nič. Ani do druhého, ani do prvého piliera.
Spýtal som sa na Asociácii DSS, odkiaľ mi Gabriela Lassúová zaslala ich stanovisko:
Situácia je taká, že ak je človek zamestnaný v zahraničí, tak sa mu odvody (zaplatené v zahraničí) nezapočítavajú nielen do druhého ale ani do prvého piliera.
Nemajú sa totiž z čoho započítavať. Jediný rozdiel medzi prvým a druhým pilierom v takomto prípade je ten, že doba, ktorú človek odpracuje v zahraničí sa započítava do minimálnej povinnej doby poistenia v prvom pilieri (je nastavená na 15 rokov), ale v druhom pilieri nie. Je to na základe európskej smernice a podľa nášho názoru sa otázka započítavania doby účasti v budúcnosti bude musieť zjednotiť pre oba piliere rovnako.
Výpočet dôchodku z prvého piliera však závisí nielen od doby sporenia, ale predovšetkým od odvádzaných príspevkov a v období keď je človek v zahraničí na Slovensku odvody neplatí. Teda započítava sa síce doba, ale hodnota mzdového bodu v tom období je nulová - teda nárok žiadny. To je presne to isté ako nulové príspevky na účty v druhom pilieri. Toto je zásadná informácia, ktorá v príspevku uvedená nebola a ak by bola, tak by vyznel určite inak.
Pre pracujúcich v zahraničí, ktorí platia odvody v zahraničí a platia tam odvody, tieto odvody nezakladajú reálny nárok na dôchodok ani v jednom pilieri (z dôvodu už spomínaného nulového mzdového bodu). Nárok na dôchodkové dávky môžu mať z krajiny v ktorej pracujú (a odvádzajú odvody), avšak len pri splnení podmienok na priznanie dôchodku v platných v danej krajine (tie môžu byť rôzne).
Rozdiel je teda len pre ľudí, ktorí za celý život na Slovensku odpracujú menej ako 15 rokov, keďže za zaplatené odvody by z 2.piliera nič nedostávali, a z prvého za istých podmienok áno (aspoň 15 rokov spolu doma plus v zmluvnej krajine EÚ).
Hovorkyňa Sociálnej Poisťovne ma najprv ubezpečovala, že príspevok STV bol korektný. Keď som ale žiadal vecné vysvetlenie, prišlo mi po viac ako týždni stanovisko, ktoré je vo vysvetľovaní systému totožné so stanoviskom Asociácie DSS. A tým pádom je jasné, že STV pre ľudí pracujúcich v zahraničí zotrvávanie v druhom pilieri v tej reportáži neférovo znevýhodňovala.
PS Axa DSS je jedným zo sponzorov inštitútu INEKO (menej ako 2%-tný podiel na ročnom rozpočte), kde pracujem, hoci nie práve projektu SPW.
Radičová ako spoločná opozičná kandidátka na prezidenta: vo včerajších večerných správach:
TA3 - reportáž č. 1 (trvala minútu 38 s.)
Markíza - reportáž č.1 (minúta 37 s.)
Joj - reportáž č.2 (druhá polovica príspevku, 48 s. zhruba minútu)
STV - príspevok č.5 (20 sekúnd)
Aký je trend pri obchodovaní s ľuďmi?:
TA3: Počet obetí obchodovania s ľuďmi stúpa, pondelok
Beáta SKYVOVÁ, redaktorka
--------------------
Obetí obchodu s ľuďmi z roka na rok pribúda. Tovarom sa stávajú väčšinou ženy a deti. Tento fenomén sa priamo dotýka tak ako všetkých krajín aj Slovenska.
Vladimír ČEČOT, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR /SNS/
--------------------
V roku 2000 bolo zaznamenaných približne tri prípady obchodovania s ľuďmi, dnes je to trinásť skutkov. Otvorením Schengenu táto oblasť kriminality dostáva zelenú.
SME: Biznis s ľuďmi sa rozmáha, utorok
Obchodovanie s ľuďmi je na vzostupe. Za posledné roky vzrástol počet jeho obetí viac ako štvornásobne.... Polícia dnes eviduje 13 prípadov obchodovania s ľuďmi.
STV: Obchodovanie s ľuďmi: Dávajte si pozor!, pondelok
Najviac obetí nelegálneho obchodu bolo v roku 2004. Išlo o dvadsaťsedem ľudí, v roku 2006 bol ich počet devätnásť a v roku 2007 bolo predaných trinásť ľudí.
Ako si z jedného semináru môžu zobrať novinári opačné trendy? V prvom rade pretože chcú čierno-biely výsledok, jasný trend, pričom realita je extra sivá. Ak pre rok 2000 má polícia 3 prípady, pre rok 2004 27 prípadov, a pre rok 2007 13 prípadov, aký je trend? Záleží od výberu obdobia, samozrejme. SME aj TA3 prevzali pohľad štátneho tajomníka, ktorý ohlasuje nárast. Zrejme nie celkom náhodou, keďže podľa TA3
Slovensko sa uchádza o možnosť zriadiť v rámci Európskej únie Informačné centrum, ktoré by pomohlo v prevencii obchodovania s ľuďmi a zlepšilo medzinárodnú spoluprácu v boji proti tomuto fenoménu.
A tipujem, že ohlásiť pokles v štatistikách práve by slovenskej kandidatúre práve nepomohlo.
Po druhé, je jasné, že policajné čísla o fenoméne typu obchodovanie s ľuďmi nebudú veľmi výstižne hovoriť. STV aj TA3 to pripomínajú – štatistiky zrejme pokrývajú len malú časť skutočnosti. TA3 cituje aj obrovsky široký odhad pre EÚ: 100-200.000 obetí. Napriek tomu si SME aj TA3 dajú do tituliek údajný nárast, podporený práve tými málohovoriacimi oficiálnymi štatistikami. Paradoxný úvod reportáže spravili v TA3:
Počet obetí obchodovania s ľuďmi stúpa
Na Slovensku stúpol počet obetí obchodovania s ľuďmi. Ide väčšinou o sexuálne služby, ale aj o nútenú prácu. Tých, o ktorých sa nevie, je však niekoľkonásobne viac. Problém vyčísliť počet obetí má aj Organizácia Spojených národov. Obete sa väčšinou boja obrátiť sa na políciu či organizáciu, ktorá by im mohla podať pomocnú ruku.
Počet stúpol, ale skutočný počet (a teda ani trend) vlastne nevieme, takže do titulku dávame ten nárast...
A už samotné nízke čísla v jednotkách či desiatkach by mali varovať, že trendy sa ťažko dajú vyčítať. Stačí jeden väčší úspešný prípad a zrazu môže byť medziročný pohľad úplne iný. Dôvera k polícii a kvalita ich práce a osvety môžu tiež ovplyvniť čísla, a pritom nič nepovedať o zmene existencie fenoménu.
Niekedy je užitočná správa aj to, že vlastne poriadne nevieme, čo sa deje, ale povedzme zahraničné skúsenosti naznačujú, že aj bez dobrých čísel sa treba mať na pozore a robiť prevenciu.
