1. Kritik skorého vstupu Slovenska do eurozóny, komentátor Peter Schutz začiatkom mesiaca v .týždni napísal :
Hoci pravdepodobnosť, že o rok už nebudeme platiť korunou, je vraj 90-percentná, ťažko posúdiť, do akej miery je to umelý optimizmus a do akej realita. Nesmie sa zabúdať, že všetci analytici komerčných bánk, ktorí sa k téme vyjadrujú, sú v konflikte záujmov, pretože ak existuje niekto, kto na euromene zarobí stopercentne, tak sú to ich zamestnávatelia.
Teória aj prax sú ale presne opačné: Komerčné banky na prechode strácajú, najmä tie so silnou firemnou klientelou. Nebudú im totiž už manažovať kurzové riziko, a ani meniť toľko devízy. Podľa štúdie NBS z minulého roku bol podiel týchto operácií na hrubých príjmoch komerčných bánk u nás zhruba 13 percentný. Banky na tom podľa NBS zarobili cez 7 mld korún v roku 2006:
Menové konverzie, pri ktorých banky tvorili výnos rozdielom medzi nákupom a predajom eura, už nebudú súčasťou zisku z devízových operácií a banky stratia aj možnosť sprostredkovávať pre klientov zabezpečenie menového rizika na menu euro, ktorá tvorí väčšinu zabezpečovacích transakcií. Osobitným problémom je zmena menovej politiky, ktorá dnes výrazne ovplyvňuje štruktúru aktív a pasív slovenských bánk a tiež ich ziskovosť. Vzhľadom na charakter podnikania, je dopad zavedenia eura na podnikanie subjektov finančného trhu najvýznamnejší práve u bánk.
V priebehu roku 2005 došlo k zvýšeniu volatility výmenného kurzu SKK/EUR a následne aj k zvýšeniu objemu obchodovaných derivátov. V dôsledku týchto zmien došlo k zvýšeniu objemu zisku z devízových a derivátových operácií z 3,153 mld. Sk v roku 2004 na 7,365 mld. Sk v roku 2006. Podiel týchto príjmov na hrubom príjme bánk sa zvýšil zo 7,3 % za rok 2004 na 15,6 % v roku 2005 a počas roka 2006 mierne klesol na hodnotu 13,4%.
Elena Kohútiková z VÚB, druhej najväčšej slovenskej komerčnej banky, pre týždenník The Slovak Spectator v septembri uviedla, že po prechode na euro príde VÚB o 70% príjmov z devízových operácií, pričom tie robia banke zhruba štvrtinu zisku. V roku 2006 mala banka čistý zisk 3,7 mld, hrubým prepočtom by jej teda euro mohlo vziať 650 miliónov len v segmente devízových operácií.
NBS tiež upozorňuje na ďalšie možné negatívne dopady pre slovenské banky kvôli vyššej konkurencii v ostatných produktoch, či presunu niektorých operácií do ich centrál mimo Slovenska. Na druhej strane oproti takmer istým stratám sa pre banky ponúkajú menej isté rastové príležitosti, ak prechod na euro pomôže slovenskej ekonomike v investíciách, zahraničnom obchode či rozvoji domácich úverov.
Keď už, tak Schutz by mohol vyčítať bankárom zaujatie proti euru, ale to sa zase nehodí do jeho pocitu, že práve oni spoluvytvárajú umelý optimizmus. Nedávny prieskum medzi renomovanými ekonomickými analytikmi (nielen z bánk) o podpore prechodu na euro už v budúcom roku ukázal, že dve tretiny sú za a tretina proti. A výsledok je totožný pre ekonómov-bankárov aj pre ekonómov-nebankárov.
2.Ivan Štulajter a Marianna Onuferová zo SME mali minulý pondelok zvláštny rozhovor s viceguvernéhom NBS Martinom Bartom. Zvláštny je zamlčaný background bankára. Barto bol dlho snáď najznámejším skeptikom (skorého) vstupu do eurozóny. Aj v SME sme sa mohli koncom roka 2004 dočítať, že bol schválený vládou s podmienkou, že bude rešpektovať vládnu líniu ohľadom eura.
Novinári sa na minulosť nepýtajú, a tak nie je jasné, či Barto prezentuje oficiálny názor zamestnávateľa, svoj osobný názor, prípadne, či sa jeho osobný názor časom nezmenil na ten oficiálny. To všetko sa mali čitatelia dozvedieť, aby si Bartove odpovede mohli aj adekvátne vyhodnotiť.
3. Jana Hambálková z Pravdy v článku spred 2 týždňov napísala:
Hoci potraviny vlani v novembri zdraželi najviac za šesť rokov, DPH na ne sa znižovať nebude. A aj keď sa ceny nafty na slovenských pumpách znova blížia k rekordom z leta 2006 a k 40-korunovej hranici za liter sa približuje aj benzín, neklesne ani spotrebná daň. Pre plánované prijatie eura si totiž vláda výpadok príjmov v štátnej kase nemôže dovoliť.
Nie je to prvýkrát, čo novinári takto preberajú marketingovú argumentáciu vlády. Akože si to vláda nemôže dovoliť „kvôli euru“? Veď môže napríklad skresať výdavky inde a deficit (teda podmienka pre euro) sa vôbec nemusí zmeniť. Alebo môže zvýšiť dane inde (povedzme na sľúbených milionárov či „monopoly“) a opäť zachovať deficit na rovnakej úrovni. Euro je len výhovorka a je škodlivé, keď ju za svoju preberú aj tí, ktorí by mali politické výhovorky odhaľovať.
Záujmy majiteľov v denníku Šport: Odporúčam zaujímavý článok, ako sa môžu prejaviť záujmy majiteľov v obsahu športového denníka.
