TA3 nezvládla reportáž o Gruzínsku

Reportér Boris Urbančík z TA3 včera ponúkol v relácii Čierny Peter reportáž (3. v poradí), ktorá mala vysvetľovať korene súčasných nepokojov v Gruzínsku. Pre hociktorého slovenského novinára, ktorý sa nevenuje Kaukazu by to bolo priveľké sústo, Urbančík sa do toho ale pustil. Podľa očakávaní mu reportáž vôbec nevyšla.

V príspevku, teda v jeho nosnej politickej časti, zazneli len názory kritikov súčasného prezidenta Saakašviliho (ten mal TA3 odmietnuť rozhovor, podobne ako ľudia z gruzínskej ambasády v Bratislave). Akoby nebolo x ďalších analytikov - špecialistov, v Gruzínsku či v Európe, ktorí by vedeli zhodnotiť pozitíva a negatívna súčasného prezidenta. A priestor mohol dostať aj nejaký západný analytik, keďže v príspevku zaznela kritika postoja západných mocností ku Gruzínsku.
Urbančík tak divákom TA3 ponúka len hlasy troch politikov, všetko oponentov Saakašviliho. Mimochodom, prvým bol exprezident Ševarnadze, popisujúci Ružovú revolúciu spred 4 rokov v jemu priaznivom svetle (že štátnicky odstúpil aby predišiel krviprelievaniu). Neuveriteľne Urbančík nespomenul hlavný podnet vtedajších nepokojov – že za Ševardnadzeho boli hrubo zmanipulované voľby .

Divák sa od novinára o revolúcii dozvie:

Eduard Ševardnadze bol ministrom zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a spolu s Michailom Gorbačovom zrušili železnú oponu. V roku 1995 bol zvolený prezidentom Gruzínskej republiky. Funkciu prevzal po krvavej občianskej vojne v Abcházsku. Ekonomická situácia v krajine sa nezlepšila ani do roku 2003. Na jeseň občania vyšli do ulíc, začala sa ružová revolúcia.

Okrem opozičných názorov Urbančík ponúka len jediné hodnotiace štatistiky o vývoji Gruzínska – index vnímania korupcie od Transparency International (TI). Urbančík hovorí:

Aj napriek rozsiahlym reformám sa nedarí Saakašviliho vláde potlačiť korupciu, ktorá sa počas Ševardnadzeho vládnutia rozmohla do absurdných rozmerov. Podľa Transparency International patrilo Gruzínsku v roku 2005 stotridsiate miesto v rebríčku krajín s najväčšou korupciou na svete. V roku 2000 už bolo na deväťdesiatom deviatom mieste. Opozícia však Saakašvilimu vyčíta, že korupcii napomáha aj on sám, pričom nedodržiava zákony.

Tak sa pozrime na tie čísla (mimochodom, medziročne nie sú čísla striktne porovnateľné, ako zdôrazňuje sama TI, ale zoberme metodiku spôsobom, ako ju akceptuje reportáž). Ševardnadze vládol Gruzínsku od roku 1995 do konca roka 2003. Saakašvili sa stal prezidentom v januári 2004. A tu je vývoj indexu vnímania korupcie pre Gruzínsko od TI od roku 1999, keď bolo Gruzínsko prvýkrát hodnotené:

Zdroj: Transparency International (vyššie skóre znamená menej vnímanej korupcie, pri poradí je to naopak)

Urbančík cituje číslo indexu z roku 2000, keď TI číslo pre Gruzínsko ani nevydala - kvôli nedostatku dát (podobne v roku 2001). Ale dobre, aj porovnanie rokov 1999 a 2005 naozaj zhruba taký veľký pokles v rebríčku ukazuje. Lenže NIE v zhoršení úrovne korupcie – ako ukazuje skóre, úroveň sa nemenila. Čo sa zmenilo bolo výrazné zvýšenie počtu hodnotených krajín, následkom čoho sa Gruzínsko v rebríčku v porovnaní rokov 1999 a 2005 zosunulo.

Čo je ešte dôležitejšie, rok 2005, ktorý si Urbančík z neznámych dôvodov vybral, podľa metodológie TI odráža skutočnosť rokov 2003-2005. Teda obdobie dvoch prezidentov. Nehovoriac o tom, že je čudné brať index roku 2005 ako typický pre Saakašviliho v téme, kde sa nedajú očakávať rýchle výsledky. Práve keby reportér poctivo odcitoval celý vývoj indexu TI vrátane najčerstvejších výsledkov (pre rok 2007 vyšiel index pred mesiacom a pol), zistil by, že za súčasného vedenia sa skóre výrazne zlepšilo – a dokonca aj poradie, ak už aj o to ide. Za tento rok je Gruzínsko na 79.mieste zo 179 krajín (v roku 1999 to bolo 84.miesto z 99 krajín sveta).

Taký mám dojem, že z tejto Urbančíkovej reportáže by mali Gruzínci asi taký pocit, ako majú Slováci, keď tu o nás príde cudzinec točiť reportáž za pár dní. A navyše nemá otvorenú hlavú, ale už má svoj zámer, už len získať do toho nejaké obrázky.

Update 14.11.,23.05: TA3 reaguje:

Ambíciou reportáže o situácii v Gruzínsku nebolo pomenovať korene súčasných nepokojov, ale priblížiť život v krajine z pohľadu opozície i vlády. Cieľom reportáže nebolo analyzovať politickú situáciu v tejto krajine, za týmto účelom by sme relevantných analytikov oslovili. Reportérovi Borisovi Urbančíkovi sa pred pár mesiacmi podarilo spraviť rozhovor s bývalým prezidentom Gruzínska, Eduardom Ševardnadzem. Vzápätí oslovil aj predstaviteľov vlády, ktorá účasť v reportáži opakovane odmietla.
Korektne sme už v úvodnom zahlásení priznali, že reportáž vznikla ešte pred vypuknutím nepokojov. Materiál bol totiž nakrútený k výročiu „ružovej revolúcie“ a v čase keď vznikal, situácia v Gruzínsku nebola ešte natoľko vyhrotená. Doteraz nevyužitý nakrútený materiál sme sa rozhodli odvysielať vzhľadom na aktualizačný moment témy, ktorá v tomto období rezonuje.
V štatistikách sa objavil nesprávne vyhodnotený údaj, nakoľko ich autor reportáže čerpal z internetovej encyklopédie a nie z oficiálnych zdrojov TI.

Ako na pytliakov: Vyslovene zlú reportáž včera ponúkli aj Reportéri STV. Marek Kupčo o probléme pytliactva jednak viaceré svoje tvrdenia ničím nepodložil. Napríklad ten úvod, čo neskôr zopakoval aj v závere:

Fenomén pytliactva naberá na Slovensku v poslednom období prudké obrátky. Súdy ročne rozhodujú o stovkách prípadov. Napriek tomu sa kompetentným nedarí dostatočne bojovať proti organizovanej forme pytliactva, ktorá v slovenských horách a vodách napácha rozsiahle škody.
... Pytliactvo nadobudlo v našej spoločnosti obludné rozmery.

Prudké obrátky? Obludné rozmery? Nedostatočný boj? Ako to reportér vie? Koľko je prípadov hlásených na polícii? Koľko vyriešených? Stúpa či klesá objasnenosť v štatistikách? Prečo nepýta čísla od hovorcu polície, keď už bol na kamere? Jasné, veľa prípadov je vraj oficiálne nezaznamenaných. Ale potom ako vieme, že fenomén prudko rastie? Nikto to na kameru nehovorí, ani z ochrancov ani poľovníkov.

...pytliactvo vykonávajú často ľudia, ktorí majú väzby na štátne orgány. A tak sa častokrát stane, že pytliak vyviazne iba s podmienkou, pokutou, alebo si posedí len symbolicky a veselo si pytliači ďalej.
....
Ján NÔŽKA, poľovný špecialista OZ Poľana
--------------------
Lesníci alebo lesná stráž, poľovná stráž odvedú svoju prácu. Nápomocná je polícia, dopadnú pytliaka, dokáže sa, že naozaj niečo upytliačil alebo chcel upytliačiť. Potom je trošku problém tam s tým dokazovaním a následne zlyháva prokuratúra.

Prokuratúra nedostala miesto na reakciu. Kupčo ponúkne konkrétny prípad, kde podľa ochranára aj poľovníka bol človek za čudných okolností neodsúdený za pytliactvo (tento jeden príklad je nejako spojený s výrazmi "častokrát") . Opäť sa viac nedozvieme, ani od polície, ani od prokuratúry, ani od hovorcu daného súdu. Kupčo sa pritom pýta:

Tento dotyčný poľovník ale bol žiaľbohu po štyroch mesiacoch nevysvetleným spôsobom, on bol prepustený a naďalej teda je na slobode. Podľa našich informácií je i naďalej možno už nie v takomto veľkom rozsahu, ale pytliači. Prečo? Ako sa to mohlo stať?

Ale nie tých pravých, ale... prezidenta poľovníckeho zväzu.

Ukážkový príklad zlej reportáže.

Včera to inak s investigatívnymi reportážami bol celkovo dosť slabé, ak niečo zaujalo, tak Martina Kubániová z TA3 a jej skúmanie zákulisia tendra na prenájom mestských lesov v Rimavskej Sobote.