V piatkovom spravodajstve venovali všetky slovenské televízie priestor protestujúcim študentom proti spôsobu, akým vysoké školy vyberajú školné za prekročenie štandardnej doby štúdia a za súbežné štúdium. Všetky televízie nechali najväčší priestor pre študentov a ministerstvo školstva, na druhej strane politici a zástupcovia vysokých škôl dostali priestor menší – pričom jediný zástupca, ktorý sa vyjadroval bol rektor Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér. Veľkou chybou televízií bolo, že nevysvetlili podstatu problematiky, neuviedli na správnu mieru pozadie školného, neurobili prieskum o jeho vyberaní na všetkých, resp. aspoň väčšine škôl – prezentovali zväčša iba Univerzitu Komenského, a taktiež si ani neoverili vyhlásenia či už študentov alebo rektora UK.
1. Študenti denného štúdia na verejných vysokých školách sú povinní platiť podľa novely zákona č. 131/2002 o vysokých školách (novela z 3. júla 2007 s účinnosťou od 1. septembra 2007) školné, ak prekročili štandardnú dobu štúdia alebo študujú súbežne dva programy na VŠ. Školné za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia pri tom schválila už Dzurindova vláda v roku 2002 s účinnosťou od 1. apríla 2002, a teda sa platí od akademického roku 2002/2003, platba za súbežné štúdium je novinkou novely. Podľa zákona školy musia dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium zverejniť školné a poplatky spojené so štúdium. Za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia to nebol problém, a školy ho väčšinou v smerniciach majú – keďže školné zaň je stanovené už v zákone z roku 2002. Avšak za súbežné štúdium to problém je a školy ho až na výnimky v smerniciach nemajú. Je to logické, pretože dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium zákon ešte nebol platný, resp. nebol ani prijatý a preto školy nevedeli či bude platiť alebo nie. A teda, ak v smernici majú zverejnenú len výšku školného za prekročenie štandardnej doby štúdia a nemajú výšku školného za súbežné štúdium, nemali by mať možnosť ho ani vyberať. Na tento dôležitý fakt, a resp. jeden z rozdielov medzi školným za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia a súbežným štúdiom, však žiadna z reportáží neupozornila. V TA3 dokonca dali školné za súbežné štúdium ako podkategóriu školného za prekročenie doby štúdia.
2. Redaktori si neurobili prieskum o tom, aké typy školného a akým spôsobom sa na školách vyberá, teda, či sa vyberá zákonne. Takáto informácia totiž v správe každej televízie chýba. Jediné, čo k tejto téme bolo uvedené, bola napríklad nereprezentatívna anketa protestujúcich študentov. Študenti boli väčšinou z Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Avšak, reportáže sa neniesli v duchu, že študenti UK protestovali proti tomu ako sa vyberá školné na UK, ale sa niesli v duchu, že slovenskí študenti protestovali proti tomu ako sa vyberá školné na slovenských vysokých školách. Pritom spomenutá bola (až na výnimku v správe STV, ktorá sa zmienila aj o Ekonomickej Univerzite) jediná univerzita – Univerzita Komenského v Bratislave a výpoveď rektora UK Františka Gahéra (na každej televízií o niečom inom) – ktorú taktiež nikto z redaktorov neoveroval. V TA3 napríklad Gahér povedal, že UK prijala smernicu za akých podmienok bude možné školné odpustiť. Nedozvedeli sme sa však, o aké školné ide, či školné na základe týchto podmienok naozaj už niekomu odpustila. V STV sa Gahér vyjadril, že univerzita si splnila povinnosť a zverejnila ešte v decembri výšku školného. Redaktorka si však neoverila, či tomu bolo naozaj tak. Ak by si to totiž overila, zistila by, že v smernici o poplatkoch na akademický rok 2007/2008 výška školného uvedená je – ale iba školného za prekročenie štandardnej doby štúdia. Univerzita však v akademickom roku 2007/2008 začala vyberať aj poplatok za súbežné štúdium (je v tej istej výške ako poplatok za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia), avšak o súbežnom štúdiu a školnom zaň sa po prvý raz zmieňuje až smernica pre akademický rok 2008/2009. Markíza dala priestor Gahérovi len na to, aby sa vyjadril, že chápe, že sa študentom nechce platiť školné – teda, vyjadrenie, v ktorom nepovedal nič podstatné.
PS: Pri robení vlastného prieskumu som napríklad prišla na to, že Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach už 29. 5. 2007 vydala smernicu o tom, koľko budú platiť študenti za súbežné štúdium (20.000 SKK za akademický rok), takže ako jedna z mála informovala študentov o tom, koľko budú vlastne platiť za súbežné štúdium.
3. Študenti sa sťažovali na retroaktivitu zákona. V správach bolo taktiež spomenuté, že SDKÚ chce dať novelu zákona na ústavný súd pre jeho retroaktivitu. Retroaktivitu zákona si taktiež žiaden z redaktorov neoveroval. Podľa § 113a novely (prechodné ustanovenia účinné od 1. 9. 2007/, odseku 9 sa ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 (t. j. ustanovenia o školnom za prekročenie doby štúdia a za súbežné štúdium/„nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007 (teda od kedy je zákon účinný/, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne." Toto ustanovenie je v jeho druhej časti nezrozumiteľné, a presne nechápem koho sa teda zákon týka a koho nie. Predpokladám, že tohtoroční prváci na bakalárskom a magisterskom štúdiu by za súbežné štúdium mali platiť – ak škola včas stanovila výšku školného,
tohtoroční druháci a tretiaci na bakalárskom a druháci na magisterskom by platiť nemali. Novinári sa mohli opýtať právnikov na jeho výklad, po prípade samotného Ministerstva školstva. Táto informácia teda taktiež v správe chýbala. Pokiaľ ide o školné za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia, to je už v zákone z roku 2002 a platia ho podľa zákona tí, ktorí boli na štúdium prijatí po 1. 4. 2002.
4. V správach sa taktiež nekriticky poukázalo na to, že študenti sú nespokojní, lebo napriek tomu, že sa na školu zapíšu, a nenastúpia na štúdium, musia platiť za akademický rok. Logický je postup škôl v tom, že škola nevie, či sa zapísaný študent rozhodol na štúdium nastúpiť alebo nenastúpiť, a teda dostáva zaňho prostriedky od štátu a musí sa správať ako keby na štúdium nastúpil. Ak sa študent rozhodne nenastúpiť, môže si štúdium prerušiť. Prerušené roky sa do počtu rokov strávených na škole nezapočítavajú.
5. Televízie neboli v správach konkrétne. Podľa Markízy napríklad niektoré univerzity školné nevyberajú – nespomenula však ktoré a z akého dôvodu. Podľa TV JOJ niektoré školy vyberajú viac ako 40.000 SKK ročne - ktoré to sú, sme sa nedozvedeli.
Update 18.4: po konzultácii s ministertvom školstva:
*oprava – Bod č. 4 - Keď študent preruší štúdium, započítava sa mu to do dĺžky štúdia ako celý akademický rok. Je teda jedno, či si štúdium prerušíte po 5 dňoch štúdia alebo po 7 mesiacoch, ak si štúdium prerušíte, automaticky ste prekročili štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok.
*doplnenie - Bod č. 2 – Platba za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia sa zaviedla už zákonom č. 131/2002. Veľkým rozdielom medzi týmto zákonom a jeho novelou však je, že zákon z roku 2002 započítaval do celkovej doby štúdia iba roky, ktoré študent absolvoval od akademického roka 2002/2003, novela z roku 2007 započítava všetky roky štúdia – teda aj pred akademickým rokom 2002/2003. Ak ste teda študovali jeden rok v roku 2000, tento rok sa vám „po starom“ nezapočítaval. Avšak, podľa novely už áno. (Novinári na tento rozdiel medzi zákonmi neupozornili, väčšinou tvrdili, že podľa novely sa bude musieť platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia)
- Bod č. 3 – Za súbežné štúdium sa naozaj platí od 1. 9. 2007 (zákonne, ak školy informovali o jeho výške). Avšak, ak ste pred tým súbežne študovali dve školy, musíte platiť tiež. Podľa zákona v tomto prípade nejde o súbežné štúdium, avšak započítava sa to ako prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Keď ste napríklad v akademickom roku 2006/2007 študovali dva programy, započíta sa vám to nie ako jeden rok štúdia, ale ako dva roky štúdia. Teda, ak ste v skutočnosti študovali jeden rok dva programy, podľa zákona ste študovali dva roky.
