Víkendové novinárske nepodarky (Markíza, STV, TA3, SME)

V príspevku Martina Dušičku z TA3 o úbytku obyvateľov na Horehroní má zaujal dramatický tón a výber slov hodný Joj-ky:

Horehronie zažíva najväčší exodus obyvateľov za posledné roky. Niektoré obce sa doslova vyľudňujú. Odchádzajú stovky až tisícky najmä mladých ľudí. Väčšina za prácou do iných kútov Slovenska, alebo do zahraničia. Nájsť na Horehroní zamestnanie sa totiž rovná malému zázraku.

Martin DUŠIČKA, redaktor
--------------------
Hlavné mesto regiónu Brezno stratilo asi najviac obyvateľov. Štatistiky sú neúprosné a hovoria jasnou rečou.

Jaroslav DEMJAN, primátor Brezna
--------------------
Brezno malo na prelome tých deväťdesiatych rokov zhruba už necelých dvadsaťpäťtisíc obyvateľov. Dneska sme zhruba na dvadsaťdva päťsto.

Martin DUŠIČKA, redaktor
--------------------
Podobne je to aj v najväčších obciach Polomke a Heľpe. Prvá prišla o takmer sedemsto a druhá o viac ako štyristo obyvateľov.

Ján LIHAN, starosta Polomky
--------------------
Naša obec sa postupne vyľudňuje.

...
Martin DUŠIČKA, redaktor
--------------------
Vyľudňovanie Horehronia teda nabralo v posledných rokoch obrovské rozmery. Podľa starostov tento trend môže zvrátiť len príchod investorov a vytvorenie nových pracovných miest aj v tomto kúte Slovenska.

Na prvý pohľad je zaujímavé, že tá dráma v príspevku nie je vyvážená faktami. Koľko je to „posledné roky“, za ktoré sa ráta ten pokles obyvateľstva? Koľko ľudí býva v Polomke a Heľpe, aby sme si vedeli porovnať, o akú časť obyvateľstva vlastne prišli? A aký je vôbec zdroj tých údajov?

Jediné zrozumiteľné číslo vyšlo z úst primátora Brezna – že z necelých 25 tisíc obyvateľov okolo roku 2000 to spadlo na súčasných 22500. Horšie je, že čísla, ktoré má samotné mesto Brezno na svojej stránke hovoria niečo iné. Podľa tejto analýzy z dát Štatistického úradu malo Brezno maximálne 23tisíc ľudí, a to v roku 1997. Teda úbytok nie tisícok, ale stoviek.
Podobne menej dramatické sú čísla za Polomku a Heľpu:

Zdroj: Štatistický úrad, mesto/obce, *koniec roka 2004

Čísla Štatistického úradu samozrejme hovoria o oficiálnom prihlásení, nie o skutočnom pobyte ľudí. Ako mi potvrdili na obecných úradoch v Polomke aj Heľpe, viacerí, najmä mladí, síce v obciach majú pobyt, ale študujú či pracujú mimo. No čísla TA3 o úbytku sa im aj tak zdajú privysoké, a oni ich reportérovi ani nedávali, keďže o tom, kto presne v obci býva, sa ani štatistiky nerobia.
„Štatistiky sú neúprosné a hovoria jasnou rečou,“ informoval nás o „exode“ na začiatku reportáže Martin Dušička z TA3.

Hnusné zisky lekárnikov: Nie že by sa o forme predaja liekov nedalo polemizovať, ale Eva Koprena z STV včera uviedla skupinu kritikov zisku vo farmácii bez akejkoľvek reakcie zástupcov farmaceutických firiem, či lekárnikov, ktorí berú zisk pri predaji liekov ako niečo prirodzené, či užitočné. Už len ten moderátorský úvod STV:

Predaj liekov prináša obrovské zisky. Vďaka agresívnej reklame si ľudia kupujú aj liečivá, ktoré vôbec nepotrebujú. Naopak, môžu si dokonca poškodiť zdravie. Poľskí farmaceuti sa proti komerčným tlakom rozhodli bojovať...

No, u nás je miera zisku pre lekárne štátom limitovaná. A nie je marketing aj prospešný pre ľudí, čo by sa inak o nových účinných liekoch nedozvedeli? A ani sme sa nedopočuli, z čoho tá nezisková skupina poľských farmaceutov teda žije, ak naozaj predáva lieky celkom bez zisku.

Ekonomické okienko 2: Martin Jedinák z Markízy nebol schopný širšieho pohľadu na krok prešovského primátora. K jeho príspevku moderátor zahlásil:

Primátor Prešova Pavel Hagyari si v meste pohneval podnikateľov. Rozhodol sa totiž zvýšiť nájom v mestských nebytových priestoroch. Väčšina podnikateľov s tým však nesúhlasí.

V Jedinákovom príspevku odznel okrem primátora len hlas jedného dotknutého podnikateľa a dvoch jeho zákazníkov. Nikde hlas občana, čo tie služby nevyužíva, no daňami tam dotuje nájomné, a nikde hlas podnikateľov-konkurentov, čo na trhu súťažia s posilňovňou s dotovaným nájomným, a ešte sa na tú dotáciu aj skladajú. Naozaj si Hagyari pohneval väčšinu podnikateľov v meste?

Jazykové okienko: Martina Utešená z STV v sobotu zahlásila:

Najideálnejšie je však riešiť problém tam, kde vznikol a kontaktovať tamojšiu zdravotnú poisťovňu.

Ideál je maximum, čo sa dá dosiahnuť. Ideálnejšie riešenie, a teda ani najideálnejšie, už nenájdeme.

Infografika dňa: V sobotu v SME k článku o limitoch pre emisie áut bola pripojená infografika s tromi grafmi pod názvom „Obmedzenia emisií európskych áut“ (nie online). Okrem druhého koláčového grafu, ktorého tri súčasti dávali spolu 112%, bol nezmyselný aj ten tretí. Mal vyjadrovať „Percentuálny podiel áut, ktoré majú dosiahnuť cieľ 140g/km do r.2008/9.“ Z grafu sa dalo vyčítať, že isté dve automobilky budú mať podľa predpovedí viac ako 100% áut s dosiahnutým cieľom...Vo štvrtok mala taký istý graf aj Pravda (nie online), akurát ten sa aj dal pochopiť. Mal názov „Ako budú automobilky plniť cieľ (140g/km)...“ V počte áut teda cez 100% určite nikto neprelezie, ale v znížení emisií v pohode.

Spor o oštiepok: Alenka Kolejáková ma upozornila, ako protirečivo vysvetlila slovensko-poľský spor Renáta Goldírová v Markíze:

Slovensko namieta, aby bol oštiepok zaregistrovaný ako tradičný poľský výrobok.

Práve takouto registráciou by Poľsko mohlo získať exkluzivitu. Inými slovami to, aby iná krajina oštiepok nepredávala pod rovnakým názvom.

... Poľská diplomacia nám potvrdila, že postoj Slovenska ju zaskočil. Ešte v roku 2005 sa totiž obe krajiny dohodli, že nevznesú žiadne námietky, aby na trhu existoval poľský i slovenský oštiepok.

Čím je akože ten tajný poľský diplomat zaskočený, ak sa údajne dohodli na spoločnom užívaní značiek, a teraz majú žiadať exkluzivitu?

SME zavádza Opravy a spresnenia: SME zavádza pravidelnú kolonku „Opravy a spresnenia“, umiestnená bude na druhej názorovej strane v pondelok (vtedy je to strana blogová). Na konci rubriky SME upozorňuje na novú, špeciálne zriadenú adresu:

Ak ste našli v SME chybu, prosím, dajte nám vedieť na opravy@sme.sk.

Podľa Tomáša Bellu zo SME bude rubrika pravidelná, v prípade potreby sa objaví aj v iné dni. Od minulého týždňa pribudol pri každom článku sme.sk odkaz „Upozorni na chybu“. Podľa Bellu

kazde hlasenie sa presetri, ak je opodstatnene, pod clanok na webe pribudne upozornenie na chybu v povodnom clanku a aj tieto hlasenia z webu pojdu aj do novin, ak sa tykali papierovych clankov.

Super správa.

Nemá Thajčanka s nárečím vo vlaku: Kolega ma upozornil na piatkový „neuveriteľný“ príspevok Markízy:

Neuveriteľných dvadsaťpäť rokov trvalo istej Thajčanke, kým sa jej podarilo dostať domov. Jednoduchá žena moslimského vierovyznania totiž nastúpila do zlého vlaku. Celý čas potom blúdila na opačnom konci krajiny.

Nemá analfabetka sa päť rokov pretĺkala ako žobráčka. V roku 1987 ju zadržali a umiestnili do ubytovne pre bezdomovcov, kde bola až doteraz.
... Starej žene nikto nerozumel, pretože hovorila svojským nárečím.

Ak teda hovorila nárečím, zrejme až taká nemá nebola. Agentúry DPA a Reuters vysvetľujú, že žena nevedela hovoriť, čítať, ani písať po THAJSKY, čo z nej nerobí ani nemú, a ani analfabetku. Žena tiež tých 25 rokov na opačnom konci krajiny neblúdila, lebo po 5ich rokoch ju zatkli za žobranie a umiestnili do domu pre bezdomovcov, kde bola bez blúdenia ďalších 20 rokov (Práve tam si kvôli jej nárečiu mysleli, že je nemá a analfabetka).
Inak, agentúry píšu, že nastúpila do zlého AUTOBUSU (dvakrát), nie vlaku. To len jej rodina si jej zmiznutie vysvetľovala tak, že ju zrazil vlak.

Ale inak fajn.

Update 13.12: Reakcia hovorkyne TA3 Z.Vachovej k ich reportáži.