Najprv k dostupnosti strelných zbraní. Nicholson vo svojom včerajšom stĺpčeku napísal:
Štatistiky potvrdzujú, že Slovensko nie je mimoriadne násilný štát; pokiaľ ide o výskyt vrážd, skončilo na 62. mieste zo 109 štátov podľa údajov OSN za rok 2004 s 2,26 vraždy na 100 000 obyvateľov (USA boli na 36. mieste s priemerom 5,9).
...Mohla by príčina toho, že máte 2,5-krát väčšiu šancu byť zavraždení v USA než na Slovensku, spočívať v oveľa ľahšej dostupnosti zbraní? Dôkaz nie je taký jednoznačný, ako by sa zdalo.
Podľa údajov OSN za rok 2000 - najnovších dostupných - bolo z 2,64 vraždy na 100 000 obyvateľov, spáchaných v tom roku na Slovensku, 2,15 - čiže 82 percent - so strelnou zbraňou; v porovnaní s tým to v USA bolo len 65 percent. Ľudia sa na Slovensku nevraždia často, ale keď sa už vraždia, tak takmer vždy strelnou zbraňou.
Príčiny rozdielov v násilí sú pravdepodobne zložitejšie než dostupnosť strelných zbraní.
Podiel, nakoľko sú vraždy u nás či v USA páchané strelnými zbraňami, v takto podanej forme skôr zahmlievajú to, čo hľadáme. Lepšie je prepočítať tie vraždy na spáchané so strelnými zbraňami a bez nich, a porovnať ich.
počet vrážd na 100 tisíc obyvateľov | celkovo | so strelnými zbraňami | bez strelných zbraní |
USA | 5,5 | 3,6 | 1,9 |
Slovensko | 2,6 | 2,15 | 0,45 |
rozdiel | 2,9 | 1,45 | 1,45 |
Zdroj: Nicholson, OSN, vlastné prepočty
Z takejto tabuľky vyplýva, že vrážd k počtu obyvateľov je u nás menej aj pri použití strelných zbraní, aj bez nich. A polovica rozdielu v celkových štatistikách vrážd v USA oproti SR (z rozdielu 2,9 vraždy na 100t ľudí) pripadá na viac vrážd so strelnými zbraňami. Čo môže aspoň naznačovať, že ľahšia dostupnosť zbraní by mohla teoreticky stáť až za polovicou rozdielu vo vraždách u nás a v USA.
Nicholson sa namiesto strelným zbraniam viac venuje tradíciám, ako to zhŕňa nadtitulok:
V miere násilia na tom Slovensko v porovnaní s USA nie je až tak dobre, ako sa na prvý pohľad zdá. Na uzde ho zatiaľ držia tradície správania, ktoré kompenzujú agresivitu v spoločnosti.
Čo viac rozvíja v článku:
Štáty na čele globálneho rebríčka vrážd - Juhoafrická republika, Kolumbia, Venezuela a Rusko - majú niekoľko vecí spoločných: hlbokú priepasť medzi bohatými a chudobnými, spoločenské nepokoje v nedávnej minulosti a chabé uplatňovanie zákonnosti. Alebo, inými slovami, hlbokú frustráciu spolu s nedostatkom zábran.
Aj Slovensko si za posledných 20 rokov prežilo svoje spoločenské nepokoje a zažilo aj prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými.
A pri všetkej úcte voči polícii, je ťažké tieto postavičky pri cestách v tých pritesných zelených uniformách chápať ako účinnú baštu proti agresii, keby mala vytrysknúť a zmeniť sa na násilie.
Nie, je to najpravdepodobnejšie „babka faktor“, ktorý drží ľudí v tomto štáte „na uzde“. Tieto schýlené postavy so širokými lakťami a s nákupnými taškami sú studnicou dobrého správania z tých civilizovanejších čias. Možno nie sú schopné zabrániť svojmu vnukovi, aby si kúpil strelnú zbraň, ale ani za nič mu nedovolia, aby ju zobral domov.
Možno na tom niečo je, ale nemá Rusko tie svoje povestné babky?
A ako je to s obavou o ústup neagresivity? Nicholson píše:
... slovenská spoločnosť stráca mnohé zo svojich civilizovaných rituálov, ktoré robili tunajšie spoločenské stretnutia uhladenejšími.
Ako potom vysvetliť rapídne klesajúci počet vrážd v posledných rokoch ? V roku 2005 – posledný dostupný údaj - malo Slovensko najmenej vrážd od roku 1990, a to má o 100 tisíc ľudí viac ako vtedy. Rok predtým bolo vrážd najmenej od roku 1992 (hoci to všetko po porevolučnom maxime v roku 2003).
Chytili naše babky za ministra Zajaca druhý dych?
PS Nicholson bol šéfredaktorom týždenníka The Slovak Spectator aj v čase, keď som pre nich nejaký ten mesiac písal, asi 6 rokov dozadu.
PSA vs Fico: Marianna Onuferová Henrich Offermann zo SME píše o tom, že premiér nazval miestneho šéfa automobilky PSA klamárom. Ako ma upozornil Marek Kubiš,
Pise o Ficovom naznaceni ze sef PSA nehovoril pravdu, no redaktor si nedal ani namahu zistit ci je to tak, ci dana odpoved bola pisomnou formou alebo ustne dorucena a kde je pravda. Miesto toho zamotava clanok do hlbky problematiky a zakoncuje ho faktami nesuvisiacimi s povodnym zamerom clanku.
Pritom už Leško včera v komentári ako aj pôvodný článok v aktuálne.sk spomína vysvetlenie hovorkyne premiéra, že oni hneď odpovedali.
Titulok týždňa: „ Slovensko má nový zákonník,“ oznamuje hlavný titulok prvej strany Hospodárskych novín. Novela zákonníka samozrejme ešte neplatí, po schválení vládou ju ešte čaká parlament a prezident a potom možno aj platiť bude. Navyše v ktovie akom znení. SME robí poctivú robotu a zisťuje podporu v parlamente, a vychádza mu , že tam ešte môže byť viacero zmien.
Marek Poracký ma už dávnejšie upozornil, ako médiá radi predbiehajú udalosti:
Opozícia uspela - bude sa svietiť, SME , 10.2
Na cestách sa bude svietiť celý rok, Pravda , 10.2
Vodiči budú svietiť celý rok , HN, 18.12 (po prvom čítaní)
Ako je známe, prezident nakoniec vrátil zákon späť a nič z toho nebolo. Ak čitateľ ten ďalší vývoj nezachytil, musí byť poriadne zmätený pohľadom na cesty.
V novinárskom jazyku nám začína budúci čas či podmienka splývať s prítomným časom. Nevadí?
Rast priemernej mzdy: Michal Lehuta ma upozornil na včerajší článok Henricha Offermanna zo SME , a vetu z úvodu:
Za minulé tri roky sa priemerné mzdy v hospodárstve zväčšili aj po očistení od inflácie o 5,8 percenta.
Štatistický úrad však uvádza (po vlastnom prepočte) za tri roky reálny nárast o 12,6%. Sám Offermann neudáva zdroj, ale v texte používa čísla firmy Trexima, ktorá tiež robí prieskumy miezd, ale nemá reprezentatívnu vzorku pre celé hospodárstvo, na to sa používajú práve čísla ŠÚ. Ten rozdiel zrejme ukazuje, nakoľko nereprezentatívna vzorka Treximy je.
