„Kabinet na ľuďoch ušetrí 25 miliárd,“ znel pamätný titulok Pravdy mesiac po nástupe Dzurindovej vlády potom, čo tá s cieľom znížiť makroekonomickú nestabilitu (hrozil deficit nad 6% HDP) skresala niektoré dávky a zvýšila dane. Pravdu vlastnil podnikateľ Juraj Široký a vedeniu redakcie bolo zjavne ukradnuté, ako budú ľudia v budúcnosti tie vysoké deficity splácať či neskončia a ako dnes Grécko. Po pár ročnom vlastníctve denníka anglickým mediálnym domom Daily Mail – a ostrej kritike Ficovej vlády - dnes zrejme vlastní Pravdu opäť niekto bližší slovenskej politike, po voľbách už opozičnej (podľa .týždňa môže ísť o podnikateľa Brhela). Spravodajstvo denníka sa posunulo na ľavicové pozície, často liberálne, no stále viac aj populistické.
Minulý týždeň som spomínal smiešne prirovnávanie zmien dôchodkového systému k „voľnému neregulovanému trhu“ na prvej strane denníka. V piatok sa Pravda hrdila titulkom „Prečo sa zo Slovákov stávajú noví nevoľníci“ (v čísle sa omieľalo nevoľníctvo a otrokárstvo s prívlastkom novodobé, samozrejme ako alibi, lebo tie dva pojmy pre súčasnosť nijako nesedia).
No a včera sa prvá strana opäť blysla: „Zmena Zákonníka práce ide proti ľuďom.“ V článku Soňa Pacherová pritom opisovala dva rovnocenné názory, ktoré sú „za ľudí,“ akurát jeden preferuje väčšiu stabilitu a druhý flexibilitu s tým, že oba prístupy prinesú "ľuďom" viac práce a spokojnosti. Hodnotiaci titulok navyše ani nie je podporený zahraničnými skúsenosťami alebo číslami nezamestnanosti na Slovensku v historickej perspektíve. Áno, zmeny by oslabili postavenie ľudí, čo majú byť prepustení. Ale čo ľudia, ktorí sa nevedia zamestnať, lebo sú pre zamestnávateľov drahí? A čo tí, čo pracujú za nižšiu mzdu, lebo zvyšok ich pridanej hodnoty sa musí rozdeliť na odstupnom pre prepúšťaných? Tí už pre Pravdu nie sú ľudia?
Navyše, prvý odstavec článku nehovorí pravdu:
Okamžité vyhodenie z práce, prakticky zo dňa na deň, bude čoskoro možné aj na Slovensku. Nová vládna koalícia sa totiž v rámci plánovaných zmien v Zákonníku práce opätovne chystá zrušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
Sama Pacherová kúsok ďalej v článku totiž vysvetľuje, že „prakticky zo dňa na deň“ znamená aspoň dva mesiace platu a aj to by musel zamestnanec súhlasiť!:
zamestnanci si budú musieť vybrať – buď využijú dvojmesačnú výpovednú lehotu a za prácu dostanú riadnu mzdu, alebo odídu ihneď a získajú dvoj–, prípadne ak pre firmu pracovali päť a viac rokov až trojmesačné odstupné
(Inak, zveličovanie a používanie neprimeraných a strašiacich prirovaní (zo dňa na deň, nevoľníctvo) v skombinácii so zmäkčovacími vsuvkami (doslova, prakticky, novodobý) sú klasickými znakmi populistickej žurnalistiky.)
Hlavný komentátor Pravdy Peter Javůrek k rovnakej téme napísal komentár „Z rozprávky do rozprávky.“ Kritizuje, že z Ficovho extrému sa presúvame do druhého extrému (rozprávky), ktorý sme už mali za Kaníka:
...experti už hlásia, že aj takýto slabučký zákonník je jedným z dôvodov vysokej nezamestnanosti. A že firmy nemôžu dať prácu viacej ľuďom preto, lebo tento zákonník im kladie prekážky pri ich vyhadzovaní. Čo je prípad súbehu odstupného a výpovednej lehoty, ktoré Ficov zákonník umožňoval ako chabú náplasť na realitu mizerných platov a deravej sociálnej siete.
Nuž kráčame z rozprávky do rozprávky. Po rozprávke o dobrom štáte, ktorý nás vždy a všade v práci ochráni, prichádza rozprávka o dobrých zamestnávateľoch, ktorí by nás radi prijali, ale najprv im musíme poskytnúť zákonnú záruku, že nás budú môcť promptne vyhodiť. Pokiaľ možno bez náhrady.
Súbeh odstupného a výpovednej lehoty existoval do Kaníkovej reformy 2003, ktorá z neho urobila výber buď - alebo, teda to, k čomu sa chce vrátiť súčasná koalícia. To, čo teraz Javůrek kritizuje ako návrat do „rozprávky, “ ešte ako komentátor SME dva roky po fungovaní Kaníkovej reformy obhajoval ako pre krajinu prospešné:
1.4.2005, SME, Nejde o prácu, ale o zákonník
Ak bude niektoré z ministerstiev môcť pred voľbami vykázať konkrétne výsledky, bude to práve [Kaníkovo ministerstvo], a práve v oblasti trhu práce... Aby sme si rozumeli: úlohou ministerstva práce je tvorba noriem, ktoré majú pomáhať zamestnanosti. Ak by u nás nevzniklo ani jedno pracovné miesto, nepomohol by nám ani najlepší Zákonník práce na svete. Lenže miesta tu sú a zákonník pomáha. Zvýšenie flexibility pracovného trhu znamená jednoduchšie zamestnávanie. Áno, aj prepúšťanie. Minca s jedinou stranou neexistuje. A ak budú Saktor a jeho parlamentný spojenec Robert Fico pri spoločnom úsilí zlikvidovať modernizovaný Zákonník práce mávať Kaníkovi pred nosom štatistikami nezamestnanosti, tak budú dvojnásobne mimo. Jednak budú na zlej adrese, jednak štatistiky naozaj hovoria v prospech novej legislatívy.
„Chceme Vám dať viac. Pozorne sme Vás počúvali a vedie nás to k návratu Pravdy k tomu, čo ju vystihuje a čo od nej očakávate. Slušné, seriózne, odvážne a moderne uvažujúce noviny," napísala v marci v úvodníku nová šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková. Tak cieľ je tuším už aj splnený, nie?
Ficova údajná nahrávka: Týždenník Plus 7 dní oslovil dvoch českých súdnych znalcov so žiadosťou o názor, či na tej tajnej predvolebnej nahrávke je premiér Fico. Ako porovnávaciu nahrávku im dali záznam z nedávnej jeho tlačovky:
„Nepodarilo sa potvrdiť, že ide o totožnú osobu, ale je nutné vziať do úvahy rozdielne charakteristiky záznamových zariadení. Nedá sa však ani povedať, že ide o rôzne osoby. Iba sa nepodarilo tieto osoby stotožniť,“ tvrdí Zdeněk Švenda.
... „Rečník na oboch nahrávkach je pravdepodobne jeden a ten istý,“ znie záver odborného posudku [Marie Svobodovej].
Čitateľ ma upozornil na to, ako si tento článok rôzne interpretovali denníky, resp. ich portály:
SME, Marek Vagovič - Odborníčka: Hlas na nahrávke patrí Ficovi
V článku ani slovo o druhom expertovi, ktorý Fica potvrdiť nevie (Marián Leško vo včerajšom komentári už písal férovo o oboch).
Pravda.sk/ČTK - Experti sa nezhodli, či je na nahrávke Ficov hlas
Článok ČTK spomína závery oboch znalcov.
KDH vo vláde: Andrea Predajňová včera v STV povedala o formujúcej sa vládnej koalícii:
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky budú kresťanskí demokrati už po tretí raz vo vláde.
Ako ma upozornil Ľubo Tuchscher, v skutočnosti je to už štvrtý raz. Predtým v rokoch 1994 (Moravčíkova vláda), 98-2002 (Dzurinda I.) a 2002-06 (Dzurinda II.).
Novinári proti laickej ignorancii: Pondelkové správy na Markíze:
Spojené štáty oslavujú svoj Deň nezávislosti. ..A pritom štvrtina národa ani len netuší, na kom vlastne Amerika nezávislosť získala. Vyplýva to s prieskumu pre newyorský list Daily News.
... Deň nezávislosti je sviatok oslavujúci prijatie Deklarácie nezávislosti Spojených štátov roku 1976 na Veľkej Británii. Michael Szatmary, televízia Markíza.
Ktovie, odkiaľ tie dezinformácie bežní ľudia berú, však.
