Miroslav Kern v článku o prieskume napísal:
Aj keď má Bratislava povesť pravicového mesta, súboj o kreslo primátora môže byť veľmi tesný. Z prieskumu agentúry Markant pre SME totiž vyplýva, že Andrej Ďurkovský, ktorý sa o kreslo uchádza po druhýkrát, má pred Monikou Flašíkovou-Beňovou náskok len 7,6 percenta.
Takmer tretina voličov pritom stále nevie, komu dá 2. decembra svoj hlas, prípadne v ankete neodpovedala. Údaje na prieskum sa zbierali od utorka do včerajška.
... "Rozdiel môže na prvý pohľad vyzerať dostačujúci. Až 30 percent tých, čo nevedia, koho budú voliť, je sám osebe dostatočným počtom na to, aby mohol tento rozdiel značne znížiť," hovorí šéf Markantu Mario Dobrovodský. Podľa analytika by výsledok mohla ovplyvniť aj účasť na hlasovaní. Podľa prieskumu totiž voliť nechce ísť len 19,2 percenta Bratislavčanov. Pri poslednom hlasovaní v roku 2002 však bola volebná účasť v hlavnom meste oveľa menšia - len 27,4 percenta.
...Ďurkovského chcú v kresle skôr ľudia z I. a II. obvodu, Beňová má vyššiu podporu v III., IV. a V. obvode, ktorý zahŕňa aj najväčšie slovenské sídlisko Petržalka. Práve obyvatelia I. a II. obvodu a starší Bratislavčania bývajú podľa šéfa Markantu Dobrovodského disciplinovanejšími voličmi, čo by mohlo hrať v prospech súčasného primátora.
...Prekvapením prieskumu môže byť pomerne malá podpora pravicovej dvojkoalície, ktorá podporuje primátora Ďurkovského. Zoskupeniu SDKÚ-KDH chce dať hlas 21,8 percenta ľudí. Ľavo-pravú koalície Smer-HZDS-SMK-Strana zelených-SF, za ktorú kandiduje Beňová, podporuje 18,4 percenta. ...V tomto volebnom období bol pritom bratislavský parlament väčšinovo pravicový, keďže 67 z 80 poslancov bolo zvolených za koalície zložené prevažne z bývalých vládnych strán.
Výsledky boli nakoniec takéto:
Ďurkovský 54,1%
Beňová 31,9%
Kočner 6,7%
Poslanci SDKÚ-KDH získali v mestskom zastupiteľstve 57 poslancov, koalícia Smer-atď. 9 poslancov.
Tak prečo bol ten prieskum tak mimo?, pýtal by som sa v záujme svojich čitateľov na mieste novinára Kerna.
Odhliadnuc od prípustných odchýliek a od možnosti výrazných posunov v preferenciách zhruba 10 dní od prieskumu do volieb, sa mi zdá, že podstata vysvetlenia leží v neprofesionálnom článku SME o prieskume.
Úplne neštandardným bolo citovanie pomeru preferencií 27,7% Ďurkovský vs 20,1% Beňová zo všetkých respondentov VRÁTANE nevoličov. Takto sa neuverejňujú žiadne prieskumy preferencií politických strán. Vždy sa samodeklarovaní nevoliči odrátajú a preferencie sa počítajú len z tých, ktorí voliť plánujú.
Ak to spravíme pri číslach toho prieskumu Markantu, vyjdú nám pri 81%-percentnej účasti (19% bolo nevoličov) takéto preferencie:
Ďurkovský 34,2%
Beňová 24,8%
Kočner 2,3%
Teda výsledok ešte menej „tesný“ ako bol ten prvý.
Ďalšia dôležitá vec pri analyzovaní čísel prieskumu je účasť, o ktorej je diskusia aj v článku. Autor sám spomína, že pred 4 rokmi nebola ani 30%. Experti pre tohtoročnými komunálnymi voľbami všeobecne odhadovali účasť na 30-40%, pritom v mestách skôr menej a na dedinách skôr viac.
Lenže volebný odhad SME bol postavený na 81%nej účasti. Už len samotní voliči, ktorí boli rozhodnutí v čase prieskumu, koho budú voliť, tvorili polovicu respondentov. „Neviem koho“ bola odpoveď ďalších 30%. Účasť bola nakoniec v Bratislave 33%.
Človek Markantu na jednej strane v článku hovorí, že účasť typická pre bratislavské voľby bude favorizovať Ďurkovského, na druhej strane povie, že veľa ľudí je "neviem" a tí by sa mohli prikloniť k Beňovej (dôvod nepomenovaný). Z textu nie je jasné, ktorý faktor by mal byť silnejší, ale novinár sa rovno priklonil k druhej možnosti, a z toho vznikol ten tón článku (mimochodom, ide o príklon k prekvapeniu, senzácii, na úkor potvrdenia očakávaní, teda k výsledku, po ktorom v článku novinár vždy podvedome túži...). Pritom sa mal novinár pýtať zhruba takto: podľa expertov by najpravdepodobnejšia účasť mala byť 20-30% (inými slovami, veľa „neviem“ ľudí zrejme nepríde voliť, lebo musia nielen ísť voliť, ale sa aj najprv zamyslieť), aký je teda váš volebný odhad pri tejto účasti, pán expert, berúc do úvahy čísla z vášho prieskumu?
Po voľbách je samozrejme múdry každý, ale skúsme čísla Markantu to prepočítať tak, že vylúčime nevoličov aj tých, čo povedali neviem, teda dve skupiny s najnižšou pravdepodobnosťou účasti vo voľbách. Potom dostaneme takéto preferencie:
Ďurkovský 54,3%
Beňová 39,4%
Kočner 3,7%
Čo už ani náhodou nie je tesný súboj, a už sa to aj podobá na reálne výsledky (podobným postupom sa nafúkne aj rozdiel medzi poslaneckými koalíciami, hoci zďaleka nie do podoby blízkej skutočným výsledkom).
PS Dobrovodský z Markantu mal dobrý odhad, že účasť v Petržalke môže byť nízka – bola okrem Vrakune z mestských častí BA ozaj najnižšia. Tiež v obvode I. bola ozaj nadpriemerná, ale vo zvyšných obvodoch sa zase odhady nepotvrdili.
Anexia či okupácia: Emanuel Beška ma upozornil na chybné zmiešanie dvoch pojmov Janou Shemesh v SME:
Vtedy [1967] židovský štát po vojne s Arabmi anektoval významné časti západného brehu vrátane východného Jeruzalema, pásmo Gazy (stiahol sa odtiaľ minulý rok), Sinaj (ten vrátil po podpise mierovej zmluvy s Egyptom) a Golanské výšiny. V doterajších učebniciach táto hranica nie je, hoci podľa viacerých učiteľov sa roky v školských atlasoch zakresľovala a deti sa o nej učili. Zmena nastala pred necelými piatimi rokmi, keď ministerstvo školstva prebrala ministerka za Likud Limor Livnatová.
Beška píše: „Izrael po tzv. oktobrovej vojne neanektoval arabske uzemia, ci uz "vyznamne casti zapadneho brahu ..." alebo "pasmo Gazy" ci ine spominane oblasti (Sinaj a Golanske vysiny). V roku 1967 doslo k okupacii autorkou zmienenych uzemi. Jedina oblast anektovana v tom roku bol vychodny Jeruzalem so sirokym okolim. Az v roku 1981 doslo k anexii Golanskych vysin a v sucasnosti - vystavbou muru na Zapadnom brehu - dochadza k de facto anexii rozsiahlych oblasti na Zapadnom brehu."
Titulok dňa: „Vidiecki podnikatelia na turizme stále nebohatnú “, hlási titulok Pravdy. V článku Jozef Sedlák o ničom takom nepíše, najbližšie k tomu je text v úvode:
Príjmy podnikateľov rozvíjajúcich vidiecku turistiku a agroturistiku dosiahli vlani jednu miliardu korún. Je to však len zlomok z toho, čo dosahujú podnikatelia v Rakúsku a ďalších alpských krajinách. Slovenské možnosti sa podľa agrárnej komory blížia k sume desať miliárd korún, to by však podnikatelia museli viac spolupracovať navzájom a mať väčšiu podporu štátu a aj regiónov.
Nehovoriac o tom, že celý článok len prežúva argumenty jednej lobistickej skupiny bez poskytnutia faktov či názorov z inej strany.
Predajnosť SME, Pravdy rekordne padla: Podľa najnovších čísel predajnosti tlačených verzií SME a Pravdy zaznamenali tieto denníky rekordné pády. Pravde spadla predajnosť o 9% zo septembra na október, SME o 13%, obaja na najnižšie úrovne v tomto roku. Pritom bežné sú medzimesačné pohyby okolo 5% horedole, podľa sezóny a dôležitosti vonkajších udalostí. Pravda naposledy predala menej výtlačkov ako teraz ešte v júli 2004, SME v septembri 2002. V ostatnom mesiaci padol aj Nový čas – o 15%, mesiac predtým však ešte viac stúpol, takže tam ten trend jasný nie je. Príčinou by mohlo byť uvedenie denníka Plus 1 deň na trh v septembri (svoju predajnosť nezverejňuje). Uvidíme o pár mesiacov.
Píšem to preto, lebo takéto veci sa z citovaných periodík zrejme nedozviete. A pohyby v predajnosti samozrejme tlačia na zmenu obsahu dotknutých médií.
